Celú školu ma prenasledovala otázka: „Prečo si tak ticho?“ Zakaždým mi znížila už tak nízke sebavedomie, lebo som na ňu nemal odpoveď. Vynárala mi len ďalšie otázky, čo je so mnou zle. Doma to nebolo o nič lepšie, keďže som bol v pozore kvôli večne opitému otcovi.
Stačilo, že na mňa niekto zvýšil hlas a ja som sa stiahol. Pri konflikte som zutekal. Svoje názory a potreby som potláčal na úkor tých ostatných. Došlo to až do bodu, že som ľudí neznášal a vyhýbal sa im. Stal som sa samotárom.
Prvýkrát sa mi uľavilo v polovici strednej školy, keď som pochopil, že som introvert. Pochopil som, že so mnou nie je nič zle, no moje sebavedomie stále neexistovalo. Stále som sa pred ostatnými krčil. Nadhodnocoval som aj svojich rovesníkov. Uvedomoval som si to, ale nedokázal som to zmeniť.
Tak som hľadal odpovede, prečo taký som. Čítal som motivačné knihy. Začal som cvičiť. Navonok som už pôsobil sebavedomo, ale vnútri som sa vôbec nezbavil pocitu menejcennosti a strachu.
Až po rokoch som pochopil ten jeden zásadný element, ktorý mi celý čas chýbal. A chýba väčšine introvertov. Skutočné vnútorné sebavedomie.
Prečo introvertom chýba sebavedomie?
Lebo ho nadobúdame ťažšie. Samých seba neoklameme a predstieranie niečoho, kým si to neosvojíme na nás nefunguje. Predstieranie funguje extrovertom. Oni sa ľahko stotožnia s tým, čo sa deje navonok. Keď niečo dlho predstierajú, tak si to nakoniec osvoja. Introverti nie. Introvert funguje opačne. Ak niečomu neveríme vnútorne, tak ten vonkajšok nikdy nezmení náš stav mysle.
Introvert je introspektívny. To znamená, že si uvedomujeme samých seba, naše myšlienky a pocity, lebo sme v neustálom kontakte s našim vedomím. Vieme presne kto sme a na čom sme.
Keď sa pretvarujeme, tak sa nám v hlave prehrávajú naraz 2 hlasy. Jeden nám hovorí pravdu, že toto nie sme my. A druhý nás motivuje predstierať ďalej, lebo to navonok môže fungovať.
Takto sa ale staneme otrokmi predstierania a naše sebavedomie sa paradoxne ešte viac zníži.
Toto nie je cesta pre introverta.
Čo je vnútorné sebavedomie?
Vnútorné sebavedomie je dôvera v seba bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Je to schopnosť prijať pravdu a postaviť sa jej čelom. Nielen vtedy, keď si veríš, ale aj vtedy, keď to tak nie je. A napriek tomu ťa to neodradí, lebo vieš, že zvládneš úspech aj zlyhanie. Úspech ti nikdy nestúpne do hlavy, ani pád do srdca.
Vnútorné sebavedomie je o maximálnej úprimnosti k sebe. Len ty poznáš pravdu, preto ťa neovplyvní nič externé. Je to centrálny bod postavený na tvojich skúsenostiach, znalostiach a úsudku.
Nezakrývaš si oči pred realitou a nebojuješ s tým, čo sa už stalo.
Ako sa buduje vnútorné sebavedomie krok po kroku
Skutočné sebavedomie sa buduje pomaly, no je o to silnejšie.
1. Prvý krok je uvedomenie. Uvedom si, že sebavedomie sa buduje individuálne, nie porovnávaním. Nesleduj ostatných a never všetkému, čo vidíš. Jedna vec je to, ako sa ľudia prezentujú a druhá to, akí sú v súkromí. Najviac sebavedomí ľudia sú často tí, ktorí pôsobia pokojne a vyrovnane. Nie tí, ktorí to vykrikujú do sveta.
Aj keď každý v kútiku duše chce, aby ho ostatní obdivovali, tak toto nemá byť cieľ. Vychádzaš vždy zo seba.
2. Nastavenie mysle. Keď so sebou bojuješ a nemáš sa rád, tak tvoja myseľ nikdy žiadnemu sebavedomiu neuverí. Všetko je prepojené. Ak zvládneš jednu vec, tak ti do seba zacvaknú aj tie ostatné.
Nebojuj proti svojej introvertnosti, ale prijmi ju. Je mnoho introvertov, ktorí nechcú byť introvertmi, lebo si myslia, že im to ničí život. V skutočnosti len ešte nepochopili, ako fungujú a aké silné stránky im ich osobnosť ponúka. Čítaj si o introvertnosti. Sprav si bezplatný test MBTI. Uvidíš, že so získanými informáciami svoju osobnosť nielen prijmeš, ale budeš za ňu vďačný.
Otvor sa možnosti, že sa môžeš mať rád. Nie je to tak vzdialené ako si myslíš. Ja som proti tomu bojoval roky. Dlho som sa nemal rád. Až som pochopil, že mať sa rád je voľba a tú môžeš spraviť iba ty. Pomohla mi v tom kniha od Kamala Ravikanta – Miluj sám seba, akoby ti išlo o život.
S nastavením mysle pokojne začni od nulového bodu, ale nechoď do mínusu. Prijmi stav prázdnoty a dovoľ si ho postupne zaplniť správnymi myšlienkami a presvedčeniami.
3. Prvými dvoma krokmi si dokážeš osvojiť vnútorné sebavedomie, ale ďalej ho vybuduješ iba znalosťami a zručnosťami. Ďalej je to o činoch a o tréningu.
Je to rovnaký princíp ako pri cvičení. Hodinový tréning nerobí výsledky. Robí ich tých zvyšných 23 hodín z dňa, kedy telo reaguje na impulz. Bez toho impulzu sa však neudeje nič.
Najdôležitejšia je konzistentnosť. Aj keď len pár minút denne, ale každý deň. Nazbieranými hodinami postupne nadobudneš sebavedomie ako vedľajší produkt. Pretože pravé sebavedomie je vždy vedľajší produkt.
A najlepšie na tom je to, že vďaka natrénovaným hodinám v jednej oblasti si osvojíš každú ďalšiu oblasť rýchlejšie. Pretože princípy sú rovnaké. A hlavne, zakaždým si budeš veriť o niečo viac.