Rozchod je jedna z najintenzívnejších častí vzťahu. Je to tak silný stav ako sú začiatky vzťahu a prvé mesiace zamilovania. Teraz ale z opačného konca.
Po rozchode sa v nás znova prebudí tá najhlbšia láska k danej osobe, lebo pochopíme, že sme ju stratili. Vtedy najviac oceníme, čo sme mali a čo pre nás tá osoba znamenala. Jej absencia v nás zburcuje silnú túžbu získať ju späť.
Existuje viacero štúdií, ktoré potvrdzujú, že rozchod aktivuje v mozgu rovnaké mechanizmy aké zažívajú drogovo závislí pri odvykaní z drog.
Rozchod je svojim spôsobom odvykačka. Hovorí sa, že čas všetko vylieči, no to je pravda len z polovice. Čas sám o sebe nespraví všetko.
Skutočný liek, ktorý naštartuje cestu za uzdravením je bodka. Ak sa s rozchodom nezmieriš a nenecháš ju/jeho ísť, tak čas nepomôže.
Každý kontakt či stalkovanie sociálnych sieti je ako mini dávka. Na chvíľu sa ti uľaví, ale v skutočnosti si len viac prehĺbiš závislosť na danej osobe. Takto ďalej živíš svoju bolesť. Rana sa nikdy nezahojí, pokiaľ sa jej dotýkaš.
Musíš akceptovať koniec vzťahu a uzavrieť túto kapitolu života. Je to ten najťažší, ale najdôležitejší krok.
Moja skúsenosť s rozchodom
Prvý týždeň po rozchode som cítil hnev. Moje ego mi nedovolilo ustúpiť a tak som sa tváril, že som nad vecou. Hovoril som si, že ak so mnou nechce byť, nech nie je. Veril som, že ja som ten, komu bolo ublížené.
Zaťal som zuby a čakal, že sa so mnou nakoniec udobrí. Myslel som si, že je to len ďalšia z hádok a kríz, po ktorej sa všetko vráti do starých koľají. Nepripúšťal som si, že je to skutočný koniec.
Až v druhom týždni, keď sa nič nemenilo som si začínal uvedomovať realitu. Moje ego sa stiahlo a jeho miesto zaujal strach. Každé ráno ma budil záchvat paniky až som nemohol dýchať. Zrazu som nedokázal vstať z postele. Ani večer som nedokázal zaspať. Môj spánok sa skrátil len na pár hodín.
Rozbili sa všetky moje návyky. Prestalo mi na mne záležať. Prestal som cvičiť, písať, čítať. V práci som bol duchom neprítomný a neplnil som si svoje povinnosti. Nedokázal som už byť sám so sebou, tak som vo voľnom čase hľadal rozptýlenia.
Každý večer som bol vonku a doháňal svoj doposiaľ abstinentský život. Stratil som svoje introvertné zábrany a bavil som sa aj s úplne cudzími ľuďmi. To bol jediný čas, kedy som nemyslel na rozchod. No po troch týždňoch ma začali prenasledovať výčitky a tie som už nedokázal utíšiť.
Donútili ma počúvať a až vtedy som si uvedomil svoje chyby a fakt, že som za ten rozchod zodpovedný iba ja sám. Zožieralo ma všetko, čo som mal urobiť a neurobil som to. Čo som mal vidieť a nevidel som to. No najviac ma žralo to, že už bolo neskoro. Tu nastúpil pocit zúfalstva.
Nevidel som žiaden zmysel života a pripadal som si tak zbytočný. Nikdy som sa necítil viac osamelo. Každé ráno bol môj jediný cieľ iba prežiť do večera.
Pred ľuďmi som nosil masku, lebo stačilo naozaj málo, aby som sa zosypal. Moje emócie sa tlačili na povrch a neraz som mal slzy tesne na kraji. Doma som ich už nedokázal zastaviť a preplakal som celé noci.
Prešiel mesiac a niekoľko dní, keď som rozchod konečne prijal. Vnútorne som sa zmieril s tým, že je to realita a neostáva mi nič iné, iba ju akceptovať a ísť ďalej.
Vtedy začala moja cesta za uzdravením.
Podelím sa s tebou o to, čo pomohlo mne v prvých týždňoch a mesiacoch po rozchode. Ani ja z neho stále nie som vonku a potrvá ešte veľa času, kým to tak bude. No som už ďalej ako na začiatku a verím, že práve to sú tie najťažšie chvíle.
Nedotýkaj sa otvorenej rany
Ak ti nezíde z očí, tak ti nezíde z mysle. Žiaden kontakt, žiadne sledovanie sociálnych sietí. Zbav sa všetkých vecí, ktoré ti ju/jeho pripomínajú. Nenič ich, len ich jednoducho zbaľ a odlož na miesto, kde ťa nebudú lákať. Môžeš sa k ním vrátiť po čase, keď budeš z rozchodu vonku.
Každý kontakt ti len odďaľuje proces uzdravenia, tak to urob hneď na začiatku.
Prijmi koniec vzťahu
Znova, najťažšie je zmierenie sa s rozchodom. Musíš ho vnútorne prijať, inak sa nepohneš z miesta a to najviac bolí.
Na prvý krok dopredu musíš akceptovať, že ti tá osoba úplne zmizne zo života. Je normálne keď sa bojíš, že o nej stratíš prehľad a možno ju už nikdy neuvidíš. No musíš to prijať pre svoje dobro. Pretože ako pochopíš v nasledujúcom bode, už to nie je on/ona.
Mne v tomto veľmi pomohla rada z knihy Miluj sám seba akoby ti išlo o život. Volá sa odpustenie a prísľub. Je to jednoduché cvičenie, po ktorom sa mi naozaj uľavilo.
Vezmeš si papier a napíšeš naň všetko, za čo si zo vzťahu odpúšťaš. Všetko zlé, čo si spravil/a a tiež to, čo ľutuješ, že si nespravil/a. Napíšeš tam aj to, za čo úplne nemôžeš a za čo cítiš krivdu. Na konci všetkého doplníš, že si odpúšťaš. Potom si ten papier niekoľkokrát nahlas prečítaš. Keď budeš vedieť, že to stačí, tak ho zničíš. Ja som ho spálil.
Následne si vezmi nový papier a napíš naň prísľub pre tvoje budúce ja. Ten z knihy je, že sa budeš skutočne a hlboko milovať spôsobom, akým sa len dá. Prisľúbil som si to aj ja. No pokojne si daj iný prísľub, že budeš lepším človekom. Čokoľvek. Tento papier si odlož na viditeľné miesto, aby si si ten prísľub pravidelne pripomínal/a.
Po rozchode to už nie je tá istá osoba
Osoba, ktorá sa s tebou rozišla už nie je tá istá osoba, ktorá ťa milovala. Teraz je to iný človek. Je úplne inde než si ty. Už s tebou nechce byť. Už ťa neľúbi a nevníma ťa tak ako na začiatku.
Nesmieš porovnávať túto osobu s osobou z vášho vzťahu, pretože ona už neexistuje. Nie pre teba. Obaja ste vo vzťahu vyrástli a viac už pre seba nie ste vhodní. Jeden z vás si to len uvedomil skôr než ten druhý.
Túto zmenu je veľmi ťažké podchytiť ešte vo vzťahu, pretože neprichádza zo dňa na deň. Rozchodu zvyknú predchádzať mesiace a niekedy aj roky nespokojnosti. Žiaľ, väčšinou to jeden vôbec nevidí a ten druhý si to iba nepripúšťa. To bol aj môj príklad.
Možno máš pocit, že to bola tá pravá. Že to bola láska tvojho života a teraz je inde, možno s niekým iným. No keby bola skutočne tá pravá, tak ste ešte spolu. Teraz to nevidíš, ale o pár mesiacov alebo rokov si to spätne celé pospájaš.
Raz spoznáš osobu, ktorá bude skutočne tá pravá a vtedy to pochopíš.
Neidealizuj
Po rozchode prehliadame to, čo nám vo vzťahu prekážalo. Vtedy máme pocit, že bolo všetko iba dokonalé. No nikto nie je dokonalý a ani žiaden vzťah. V smútku si len podvedome vyvolávame tie spomienky, ktoré nám sedia do toho, čomu chceme veriť.
Keď spomíname na to krásne a ideálne, tak to musíme vždy vybalansovať. Snaž si vtedy vybaviť aj tie zlé veci. Inak ťa smútok zožerie.
Nepotláčaj emócie
Ak potrebuješ plakať, tak plač. Pokojne aj celé hodiny. Skôr či neskôr dôjdeš do bodu, že z už teba nevyjde viac sĺz. A vtedy sa ti najviac uľaví. Plač je úplne najprirodzenejšia forma uvoľnenia emočného tlaku a bolesti.
Pomáha aj vyrozprávanie sa. Nepotrebuješ rady, aj tak im neuveríš a iba ich pustíš z hlavy. No potrebuješ niekoho, kto ťa bude v tichosti počúvať. Zdôver sa človeku, ktorému veríš. Popros ho, nech ťa len počúva.
Neboj sa ani terapie. Ja som ju skúsil osobne aj cez Hedepy a veľmi mi to pomohlo. Nielen v rámci vzťahov a rozchodu, ale aj mojej osobnosti. Aj naďalej sa snažím absolvovať jedno sedenie za týždeň, dva.
Tie peniaze za to určite stoja, tak to skús. Veď kedy ak nie teraz? A nepočúvaj nikoho, kto ťa od terapie odrádza. Je to obmedzený ignorant.
Nový zmysel života
Vzťahy sú základnou častou zmyslu nášho života. Či ide o milostný vzťah alebo vzťah ku svojej práci, záľube, ku sebe samému. Medziľudské vzťahy majú najväčšiu váhu, pretože vďaka ním ako ľudia prosperujeme. Stratou vzťahu tak stratíme aj časť zmyslu nášho života.
Aj preto po rozchode cítime prázdnotu a nevidíme cestu vpred. Chceme sa vrátiť tam, kde to poznáme. No keďže je táto časť nášho ja a života mŕtva, musíme si určiť nový zmysel života.
Po rozchode pomáha keď sa niečomu pravidelne venuješ. Nová záľuba, šport, či socializácia. Potrebuješ sa niečím rozptýliť a venovať tomu svoj čas.
No po čase, keď sa z rozchodu uzdravíš, potrebuješ byť ešte nejakú dobu sám. Najmä, ak bol tvoj zmysel života zabalený vo vzťahu. Až keď budeš sám, tak sa lepšie spoznáš a pochopíš svoje potreby, čo ti potom pomôže v ďalšom vzťahu.
Na koniec ostáva už len čas
Čím bol ten vzťah silnejší a dlhší, tým dlhšie potrvá, kým sa z neho dostaneš. Táto bolesť je súčasť cesty. Nedá sa jej vyhnúť a neprehrmí len tak za pár dní. Preto nepozeraj príliš do budúcna.
Mne pomáha kráčať deň po dni. Dopredu si plánujem maximálne týždeň, no len kvôli aktivitám, ktoré mi vyplnia čas.
Ešte dlho budú tvoje dni tmavé a aj po čase budú ako na hojdačke. Niektoré dni budú lepšie, niektoré horšie. No postupne do tvojej tmy prekukne viac a viac svetla. Raz sa pristihneš, že na ňu/neho už nemyslíš hneď po zobudení. A potom príde deň, počas ktorého si nespomenieš ani raz. To bude znamenie, že si z toho vonku.
Strata lásky vo svojej podstate nebolí. Bolí len odpútanie sa od niekoho. Lásku ešte zažiješ. Budeš ešte ľúbiť a budeš ľúbený/á.
A hoci ťa tvoja láska opustila, vždy jej môžeš priať len to najlepšie. Môžeš byť vďačný/á za ten čas, ktorý ste spolu zdieľali a za to, čo ste sa navzájom naučili. Vďaka rozchodu raz obaja spoznáte niekoho, s kým zažijete ešte silnejšie spojenie. No to uvidí každý až spätne.