Zažil som kopec nočných rozhovorov o zmysle života. Keď sa svet zahalil do tmy a stíchol, moja myseľ sa prebudila. S najlepším kamarátom alebo s priateľkou sme nespočetne krát rozoberali zmysel života.

Aký je? Prečo tu vlastne sme a čo je po smrti? Dokázali sme sa rozprávať aj hodiny. No vždy sme len hádali. Z logických argumentov sme postupne prechádzali na konšpiračné teórie. Nikdy sme ten ultimátny zmysel života nenašli.

V puberte ma nebavil život. Nevidel som v ňom zmysel. Nič ma nebavilo a nič ma nezaujímalo. Tak som začal hľadať odpovede v knihách.

Prečítal som knihy od Osha a Eckharta Tolla – Sila prítomného okamihu. Prečítal som Tajomstvo a podobné ezoterické knihy. Nadchli ma a stal sa zo mňa duchovný fanatik.

Nezaujímal ma reálny svet. Začal som veriť vo vesmír, prítomný okamih a vyššiu moc. Žil som vo svojej bubline a všetko ostatné ma nezaujímalo. Zhoršili sa mi známky a prestal som sa stretávať s jedinou partiou kamarátov, ktorú som mal.

S odstupom času viem, že mi tie knihy viac uškodili, ako pomohli. Úplne ich neodsudzujem, no vtedy som ešte nebol dostatočne vyspelý pre takýto druh kníh. Pomotali mi hlavu a vyhýbam sa im aj dnes.

Zmysel života som hľadal od mojich 15tich rokov a našiel som ho až keď som mal 23. A bol priamo pod nosom.

Čo je zmysel života?

Ľudia si pod pojmom zmysel života predstavujú niečo magické a hlboko skryté. Myslia si, že každý človek sa rodí so svojim unikátnym zmyslom života a našim cieľom je ho objaviť.

Nie je to pravda.

Život sám o sebe nemá zmysel. Vesmír a naša planéta nemá svoj zmysel života. Jednoducho existujú, vznikli zhlukom náhod a pretrvajú aj bez nás. Je to paradox.

Zmysel života sme si vytvorili my ľudia. Počas našej evolúcie sme mali jediný zmysel života a to prežiť.

Naši predkovia sa každé ráno zobúdzali s cieľom prežiť ďalší deň. Ich zmysel života bolo zaobstaranie jedla, prístrešku a postarať sa o blízkych. Prežitie bol nástroj, ktorý ich denno-denne motivoval.

Dnes neriešime primárny zmysel života, teda prežitie. Sme na vrchole potravinového reťazca, máme čo jesť, máme si čo obliecť a máme kde spať.

Dnes si žijeme pohodlne a tak hľadáme hlbší zmysel života. Keď ho nemáme, cítime sa prázdno a nudíme sa.

Kedysi ľudí motivoval zmysel prežitia. Aj dnes potrebujeme niečo, čo by nás motivovalo. No dnes si musí určiť zmysel života každý sám.

Zmysel života sa nehľadá. Zmysel života sa určuje.

Každý človek je individuálny a preto neexistuje všeobecný zmysel života. Sto ľudí si môže pozrieť rovnaký film a každý z nich si ho môže interpretovať inak.

To, čo dáva zmysel tebe nemusí dávať zmysel niekomu inému. To, čo miluješ môže niekto iný neznášať. Každý si musí určiť svoj vlastný zmysel života.

Zmysel života by však nemal byť materiálny. Malo by to byť niečo, čo ťa dokáže motivovať po celý život. Aj z najluxusnejšieho auta sa tešíš mesiac a potom si naňho zvykneš. Začneš a nudiť a chceš iné.

Napríklad, svetoví športovci neprestávajú športovať ani po ukončení profesionálnej kariéry. Robí im to radosť, je to ich zmysel života.

Na svete sme len po určitý čas. Počas toho ako žijeme, robíme veci, ktoré sú pre nás dôležité, ale aj nedôležité, kedy tzv. zabíjame čas. A tie, pre nás dôležité veci dávajú nášmu životu zmysel.

Zmyslom života je zabezpečiť svoje potreby pre život a potom robiť niečo, čo nás napĺňa. Zmysel života je zanechať svet o niečo lepším preto, že sme tu boli. Prostredníctvom detí, práce, umenia, pomoci, čohokoľvek…

Ako nájsť zmysel života?

A) Pre väčšinu ľudí je zmysel života byť šťastný/á. Šťastie je však len vedľajší produkt a nikdy netrvá večne. Nedá sa byť stále šťastný/á. To by sme museli byť nonstop na drogách.

Ako povedal Tony Robbins, šťastie znamená progres.

Vždy, keď sa nám niečo podarí, keď niečo vyriešime a prekonáme, cítime pocit šťastia. V rámci šťastia je udržanejším zmyslom života progres. Môžeš na sebe pracovať, zlepšovať sa a nechať svoje činy, aby ti prinášali odmenu v podobe šťastia.

B) Je dosť možné, že nemáš šajnu čo chceš v živote robiť a aký by mal byť tvoj zmysel života. A to je fajn. Veľakrát v živote oceníme veci až spätne, s odstupom času.

V takom prípade ti odporúčam skúšať čo najviac vecí. Nikdy nevieš, čo ťa uchváti. Buď otvorený/á novým možnostiam a príležitostiam.

C) Čo si ochotný/á trpieť? Život nie je len ružový. Každá minca má dve strany. Všetko je z času na čas na prd.

Cestovanie ťa odlúči od rodiny. Bohatstvo a sláva ti zoberú súkromie. Pozitívna stránka veci vychádza vždy zo zvládania tej negatívnej.

Zmysel života nie je len o tom, čo ťa baví, napĺňa a teší. Je to aj o tom, čo všetko si ochotný/á pre svoj zmysel života trpieť.

Za komfort najprv zaplatíš nekomfortom. Za šťastné momenty musíš zaplatiť tými nešťastnými. Keď chceš byť umelec, priprav sa na stovky odmietnutí a kopec vynaloženej energie venovanej nie len tvorbe, ale aj snahe preraziť.

D) Môžeš pomáhať ostatným. Vždy nás viac teší niekoho obdarovať, ako dostať dar. Teda asi okrem detstva. Cítime sa dobre, keď niekomu nezištne pomôžeme.

Pre mnoho ľudí je pomoc druhým ultimátnym zmyslom života. Ak budeš v pomáhaní druhým dostatočne dobrý/á, môžeš sa tým aj živiť. Skĺbiš príjemne s užitočným. Pomoc môže byť akákoľvek. Technická, remeselná, psychická…

Tým, že urobíš niekoho život o niečo lepší, ho zlepšíš aj sebe.

E) Čo si miloval/a robiť ako dieťa? Som presvedčený, že aj v dospelosti by sme sa mali z času na čas  vracať do nášho detstva. Vtedy sme boli kompletne sami sebou. Robili sme to, čo sme chceli a počúvali sme svoj vnútorný hlas.

Bavilo ťa v detstve písať? Začni znova. Toto je môj prípad.

Bavilo ma čítať básničky a tiež ich tvoriť. Bavilo ma písať si príbehy. V roku 2017 som tak začal písať znova. A jasné, že boli moje prvé texty zlé. No čomu sa venuješ, v tom sa zlepšuješ. Teraz je môj sen a zároveň zmysel života tvoriť, stať sa spisovateľom a byť nezávislý od ostatných. Chcem byť v živote užitočný a poskytnúť ľuďom pridanú hodnotu. Nechcem ľudí otravovať. Chcem, aby za mňa hovorila moja práca.

F) Pri čom nevnímaš čas? Je to dobrý ukazovateľ toho, čo ti dáva v živote zmysel.

Znova, mne sa to stáva pri písaní. Niekedy začnem písať a ponorím sa do toho tak, že keď skončím, nechápem, ako mohli prejsť 4 hodiny.

G) Keby si vedel/a, že o rok zomrieš, čo by si robil/a? Ako by si chcel/a, aby tvoje meno a život neboli zabudnuté?

Väčšinou nemyslíme na smrť, sme predsa mladí. No raz nás dobehne. Memento mori – pripomínajme si svoju smrteľnosť. Neodkladajme svoje sny na neskôr.

Ako povedal Seneca:

Starý človek často nemá iný dôkaz o svojom dlhom živote, ako svoj vek.

A to je smutné.