Memento mori je latinské príslovie, ktoré znamená – „pamätaj, že raz zomrieš“. Je to základný princíp stoickej filozofie Marcusa Aureliusa, ktorú zbožňujem.
Memento mori neznamená, že máš každý deň premýšľať nad smrťou a báť sa jej. Myšlienka nie je žiť v depresii a strachu.
Memento mori je pripomínanie našej smrteľnosti, aby sme práve naopak, čo najlepšie prežili náš život.
Nikdy sme neboli smrti tak vzdialení ako v dnešnej dobe. Nie len preto, že sa dožívame vyššieho veku, ale preto, že o smrti nehovoríme.
Nemyslím televízne správy a média, ktoré ľuďom hrajú na emócie a neprinášajú im takmer žiadnu pridanú hodnotu.
O smrti nehovoríme ako spoločnosť. Je to tabu téma. Smrť si nepripúšťame a nemyslíme na ňu. Žijeme tak, ako keby sme boli nesmrteľní. Život berieme ako samozrejmosť.
Kedysi, v časoch chudoby a vojny bola smrť súčasťou bežného života. Život ju ľuďom pripomínal na dennej báze. Môj dedo pochádzal z 9 súrodencov. Traja z nich však krátko po pôrode zomreli.
Myslím si, že ľudia vtedy intenzívnejšie vnímali smrť ako súčasť života. Preto žili viac prítomnosťou.
Keď sa dnes celé dni za niečim naháňame, ignorujeme všetko ostatné. Ignorujeme to jediné, čo máme, prítomnosť.
Na strednej som všetok voľný čas venoval hraniu hry Runescape. Pamätám si, ako som vtedy ignoroval okolie.
Keď ma mama o niečo poprosila, napr. povysávať, mal som nervy a odkladal som to na neskôr. Často to nakoniec spravila sama. Strácal som pojem o čase. Pri hre som dokázal presedieť celý deň, od zobudenia až po spánok.
Hru som zapínal aj pred školou a raňajkoval som pri nej. Po škole som sa ponáhľal domov, aby som mohol hrať. Bavilo ma to a hlavne, v hre som mal kamarátov, ktorí mi v reálnom živote chýbali.
No takto som hraním premrhal mesiace a možno aj roky čistého času. Teda mesiace života.
Memento mori je motivácia využiť svoj život
Nikdy nevieš, ktorý deň bude pre teba, alebo niekoho blízkeho posledný.
Pripomenutie smrteľnosti je nástroj, ako rozlíšiť, čo je v živote skutočne dôležité. Je to pripomienka toho, že nemáme nekonečno času. Nikto smrti neutečie.
Memento mori nás ma motivovať využiť svoj život.
Oplatí sa odkladať svoje sny na neskôr? Čo ak to neskôr nikdy nepríde.
Pre mňa je to obzvlášť dôležité, lebo vždy odkladám „život“ na neskôr. Vždy sa presviedčam, že budem môcť žiť po svojom, až keď budem finančne slobodný.
Marcus Aurelius si kládol otázku:
„Bojím sa smrti, lebo už nebudem môcť robiť toto … ?“
Nech si to doplní každý sám. Hrať hry? Scrollovať Instagram? Zarábať peniaze?…
Väčšinu času venujeme blbostiam. Zabúdame, že viac času už nikdy mať nebudeme.
Keď premrháš mesiace za hrou, nikto ti ich nevráti. Možno je to zábava, no keby mi niekto povedal, že mi ostáva rok života, robil by som to isté? Myslím, že nie.
Mali by sme spomaliť a byť vďační za život. Mali by sme viac žiť prítomnosťou. V živote je istá len prítomnosť. Len tá je skutočná.
Nevieme čo je po smrti. Záleží len na tom, čo urobíme s časom, ktorý máme práve teraz.
Živý čas alebo mŕtvy čas
Spisovateľ Robert Greene hovoril o koncepte živý čas verzus mŕtvy čas.
Živý čas je, keď niečo aktívne robíš, niečomu sa venuješ a zlepšuješ sa.
Mŕtvy čas je taký, keď si pasívny, čakáš a reaguješ na to, čo sa stane.
Boli sme v karanténe kvôli korone. Mohli sme sa učiť niečo nové, mohli sme niečo tvoriť, alebo sme mohli sledovať Netflix.
Počas živého času sme v prítomnosti a život aktívne žijeme. Mŕtvy čas prejde tak či tak, ale je prázdny.
Malcolm Little bol v roku 1946 uväznený na 10 rokov za krádež hodiniek, šperkov a zbraní.
Mohol si vybrať mŕtvy čas a jednoducho počítať dni. Čakať, kým čas prejde a prepustia ho.
Namiesto toho začal čítať. Keď nebol v cele, bol v knižnici a čítal vždy, kedy to bolo možné. Tak sa Malcolm Little transformoval na Malcolma X, bojovníka za práva černochov. Do dnes je označovaný za jedného z najvplyvnejších afroameričanov.
Žijeme viac v minulosti a budúcnosti ako v prítomnosti. Veríme, že sa budúcnosť stane a zabúdame na to, že si ju vytvárame sami prítomnosťou.
Veríme, že stačí vydržať 5 rokov výšky, ktorá nás nebaví, no potom budeme mať diplom, ktorý nám zabezpečí budúcnosť. S takým zmýšľaním si vyberáme mŕtvy čas.
Keď myslíme na budúcnosť, nevšímame si príležitosti, ktoré nám ponúka prítomnosť.
Keď myslíme na minulosť, ignorujeme prítomnosť.
Letel som s priateľkou do Tuniska a lietadlo meškalo 3 hodiny. Každý bol nervózny a nasratý. Ľudia nevedeli čo so sebou. A prvé momenty som to mal rovnako. Potom som si uvedomil, že s tým nič nespravím a to, že sa budem rozčuľovať situáciu nezmení. Tak som vytiahol knihu a čítal si.
Niektoré situácie v živote sa nedajú kontrolovať. Vždy však môžeš kontrolovať to, ako zareaguješ.
Rob to, čo môžeš, s tým čo máš a kde práve si.
Theodore Roosevelt
Na túto tému a filozofiu stoicizmu odporúčam knihu od autora Ryan Holiday – Daily Stoic.