Kto je Introvert?

Carl Jung definoval, že z psychologického hľadiska človeka existujú 2 typológie osobnosti.

Introvert a extrovert.

Ide o 2 protipóly. Ten, kto je introvert, je vo väčšine opakom extroverta.

Každý človek má bližšie k jednej typológii ako k druhej. Jedna vždy prevláda, no nikdy nie úplne.

Neexistuje 100%-ný introvert alebo extrovert. Sme buď introvertný alebo extrovertný typ človeka.

Len zopár ľudí je presne v strede týchto typológii, čo sa odborne nazýva ambivert.

Kto je introvert?

Introvert je človek, pre ktorého je prirodzenejší jeho vnútorný svet, ako ten vonkajší. To znamená, že veci spracovávame najprv vo svojom vnútri, až potom ich dávame najavo navonok.

Sme pozorovatelia a poslucháči.

Všímame si často aj tie najväčšie drobnosti. Predtým než niečo povieme, premýšľame.

kto je introvert?

Naopak extroverti rozprávajú a rozprávajú a akosi za pochodu zisťujú, čo chcú povedať a čo si myslia.

My ak jednoducho nemáme čo povedať, sme ticho. Necítime potrebu viesť prázdny rozhovor, len nech „nestojí reč“.

To z nás ale nerobí nesociálnych ľudí. Nie sme „večne uzatvorení do seba“. Vieme byť rovnako spoločenský ako extroverti. Vieme sa zabávať, vieme sa odviazať, vieme rozprávať…

No potrebujeme k tomu dôvod. Dokážeme rozprávať aj hodiny, ale na tému, ktorá nás zaujíma a ku ktorej máme čo povedať. Nie o počasí alebo o tom, čo bolo na obed.

Neotvoríme sa hocikomu len tak a nepovieme mu z miesta náš životný príbeh. S ľuďmi si potrebujeme vytvoriť určité spojeniespoznať sa.

Vieme sa aj zabávať a socializovať, no len po určitú dobu.

Každý introvert má svoj limit socializácie. Teda limit kontaktu a interakcie s ľuďmi. Ten sa po určitom čase naplní a vtedy sa potrebujeme nabiť. Znova načerpať energiu, nami obľúbeným spôsobom.

Najčastejšie to je osamote pri filme, hre, knihe, hobby, v prírode alebo v spoločnosti partnera.

čas strávený na párty, ako to vníma introvert a extrovert

Niektorí introverti sú medzi ľuďmi v pohode po celý deň a svoj pohár socializácie naplnia až ku večeru. Až vtedy si potrebujú od ľudí oddýchnuť a tzv. dobiť batérie.

Pre niekoho však môže stačiť hodina. Preto môžu introverti pôsobiť ako nespoločenskí ľudia.

V skutočnosti nás socializácia len vyčerpáva, nič viac.

Mnohí z nás majú citlivejšiu nervovú sústavu, preto niekedy rozprávame tichšie ako ostatní.

Na rôzne podnety reagujeme citlivejšie a dávame si pozor, aby sme niekoho nerušili. Niekedy sme na seba príliš prísny a kontrolujeme sa, aby sme sa nestrápnili.

Sme často opakom ľudí typu „veľká voda“, ktorí so všetkým trieskajú, hulákajú a je ich všade vidieť a počuť.

Introverti sú veľakrát nepochopení a tak vznikajú mylné predsudky

Ak ste introvert, ľudia sa vás neraz pýtajú prečo ste ticho, prečo sa neotvoríte, prečo nechodíte na každú akciu…

Na také otázky sa odpovedá ťažko. Hlavne ak ani neviete, že ste introvert a sami hľadáte odpovede, čo je s vami zle. Predsudky vychádzajú z nevedomosti.

Preto ak ľudia odpoveď nepoznajú, domyslia si ju. Prídu s tým, že máte depresiu, niečo vás trápi, ste smutní, hneváte sa…

Introverti sú potom označovaní za nesociálnych ľudí. Alebo za čudákov či menejcenných ľudí v zmysle, že sú neschopní alebo hlúpi.

Niekedy aj dokonca opačne, že sú namyslení, pretože pôsobia nedostupne a vážne.

Introvertnosť sa dnes berie ako choroba, ktorú treba vyliečiť. To však nie je pravda.

Introvertnosť sa nedá zmeniť, je daná v génoch

Introvertnosť je daná v génoch. Človek sa narodí buď ako introvert alebo extrovert.

Veľakrát sa to ukáže už v detskom veku. Napríklad ak sa dieťa hrá radšej samo, ako s ostatnými deťmi.

Mieru introvertnosti následne formuje samotný život a podmienky, v akých žijeme. Preto je niekto ťažký introvert a niekto len mierny.

Zlomový je školský vek, kde sa už formuje osobnosť a deti dospievajú. Toto obdobie je pre nás introvertov obzvlášť ťažké. Naša introvertnosť sa vtedy väčšinou zvyšuje. Hlavne ak nezapadáme do kolektívu, nemáme veľa kamarátov, nie sme „in“ alebo sme dokonca šikanovaní.

Prečo si tak ticho? Preber sa. Prestaň snívať. Trochu života, do toho umierania. Začni žiť. Ty aj rozprávaš?

Nepochopenie toho, že sme introverti nám len naďalej ubližuje. A to môže viesť ešte k väčšiemu uzatvoreniu sa do seba a prehĺbeniu introvertnosti.

Spoločnosť nám vraví, že je to zlé, že by sme sa mali zmeniť. Dnešný ideál je extrovert – človek komunikatívny, otvorený, bezprostredný.

Mnohí introverti tak svoju osobnosť potláčajú, skrývajú, nepripúšťajú si ju a chcú sa zmeniť. To má však často za následok len nízke sebavedomie a podceňovanie samého seba.

Najhoršie to je vtedy, keď človek nevie, že je introvert a myslí si, že je s ním naozaj niečo zle. Sám som si tým prešiel…

Treba si však uvedomiť, že introvertnosť sa nedá zmeniť. Dá sa skrývať a potláčať, no NIKDY nie dlhodobo.

Nie bez ujmy na psychike.

Ak ste sa narodili ako introvert, iní už nebudete. A to je úžasná vec.

Introvertnosť nie je niečo, čo treba vyliečiť. Trávte svoj čas spôsobom, aký sa vám páči, nie spôsobom, akým si myslíte, že by ste mali lebo vám to spoločnosť hovorí. Nezabíjajte svoje ja. – Susan Cain

Súčasný svet je nastavený pre extrovertov

Introverti sú v menšine, je nás značne menej ako extrovertov. Štatistický pomer introvertov k extrovertom je 1:3.

Aj preto existuje mnoho mylných predstáv o tom, kto je introvert.

Extrovertnosť je dnes považovaná za normálnosť a štandard. Práca, školstvo a celý systém je tak nastavený.

Musíš byť otvorený, zhovorčivý, priateľský, pôsobiť sebaisto, dávať všetko najavo.

Všetko ostatné je zlé a nesprávne…

Už v detstve sa rodičia ospravedlňujú za našu málovravnosť. Učitelia nás nútia fungovať v skupinách, vychádzať s každým, zapájať sa, socializovať.

A to aj keď sme v pohode sami so sebou alebo s kamarátom. Myslia to dobre, no výsledok je opačný. Introvertovi sa začnú vynárať otázky, prečo je iný ako ostatní a trápi sa.

Prakticky celé školstvo je postavené na práci v kolektíve. Pokračuje to aj v pracovnom živote. Open-office, brainstormingy a porady, kde sa väčšinou presadí názor toho najhlučnejšieho.

Introverti sú v takomto prostredí potláčaní a radšej splynú s davom, ako by mali opustiť svoju zónu komfortu a vyniknúť.

Dnešná doba jednoducho nahráva extrovertom. Pritom ide o 2 rovnocenné typológie osobnosti.

Ani ľudí nedelíme podľa rasy, na správnych a nesprávnych. Nepreferujeme jednu nad druhou.

Ani introverti nehovoria extrovertom, aby už boli ticho, aby sa vrátili do prítomnosti, aby sa sústredili a konali s rozumom, nie impulzívne.

extrovert sa pýta introverta, prečo si tak ticho

Introverti sú v niečom lepší ako extroverti a rovnako opačne. Preto nie je dobré ísť len jednou cestou a potláčať tú druhú.

Anaïs Nin – naša kultúra spravila z extrovertnosti cnosť. Je to štýl akým fungujeme a žijeme. Sme odrádzaní od vnútornej cesty a jadra. Stratili sme naše jadro a musíme ho znovu nájsť.

Byť introvertom je úžasné

Byť introvertom však neznamená vyplakávať, že sme v menšine, že žijeme vo svete nastavenom pre extrovertov. Neznamená to, že by sme sa mali trápiť, byť skrčení a bez sebavedomia.

Práve naopak.

Byť introvertom je dar, ktorý si v prvom rade treba uvedomiť. Až potom ho môže človek plne oceniť a podľa toho aj žiť.

Aj keď nemáme také komunikačné zručnosti a prirodzenú schopnosť vystupovať v spoločnosti. Máme iné vlohy a dary, o ktorých môžu extroverti snívať.

Máme vynikajúce analytické myslenie a zmysel pre kreativitu. Vieme počúvať, dokážeme byť empatickí a vcítiť sa do toho druhého. Vytvárame si vlastné názory, myšlienky, riešenia. Vieme byť sami so sebou a nenudíme sa, keď je 5 minút ticho.

Svet bez introvertov by bol svet bez mnohých spisovateľov, vedcov, filozofov. Bez ľudí, ktorí istým spôsobom menia svet, aj keď ich až tak nevidieť.

Úspešní introverti sa nájdu v každej sfére. A to aj tam, kde dominujú extroverti, napr. medzi hercami, spevákmi, komikmi, manažérmi a pod.

Jední z najznámejších introvertov vo svete sú ľudia ako: Bill Gates, J. K. Rowling, Emma Watson, Warren Buffett, Michael Jordan, Gandhi, Eleanor Roosevelt, Albert Einstein.

A mnohí, mnohí ďalší.

Ak si uvedomíš, že si aj ty introvert, spadne ti prvý obrovský kameň zo srdca. Nebude ti už záležať na tom, ako ťa chápu a vnímajú ostatní. Budeš mať v sebe jasno. A záleží len na tom, ako sa budeš vnímať ty.

Ľudia nás budú súdiť a „opravovať“ stále, ale na tom nezáleží. Ti nesprávni ľudia časom odídu a správni zostanú aj po celý život.

Pozri si aj toto video z prednášky TedX o sile introvertov. Vystupuje v ňom autorka knižného bestselleru Ticho, Susan Cain.

Práve táto jej kniha mi v 16-tich rokoch tzv. otvorila oči. Po jej prečítaní zo mňa opadla ťarcha a konečne som zistil, kto som. A že so mnou vlastne nie je nič zlé. Nevedel som len, že som introvert a čo to vlastne znamená.