Kamarát ma pozval na silvestrovskú párty. On je extrovert, ja introvert. Nikdy som takéto akcie nevyhľadával, no išiel som. Dokonca som sa tešil.
Obaja sme boli dobre naladení a keď sme prišli na miesto, zábava už bola v plnom prúde. Bavili sme sa, niečo sme vypili, tancovali.
No postupne som sa prestával baviť.
Po dvoch hodinách som mal zábavy naozaj dosť. Najradšej by som išiel domov. Mal som dosť hlasnej hudby, kopy neznámych ľudí, zoznamovaní a bezvýznamných rozhovorov.
Vyčerpalo ma to. Stačilo mi a potreboval som sa ísť dobiť niekde mimo ľudí, osamote.
Na druhej strane, kamarát s ktorým som prišiel bol na tom opačne. Stupňoval to. Bavil sa stále viac, s každým sa zoznamoval, viac rozprával, viac sa uvoľnil…
Prečo je to tak?
Človek je sociálny tvor.
Každý potrebuje mať okruh blízkych, kamarátov. Niekoho, s kým sa môže rozprávať, chodiť von, spoločne sa niečomu venovať.
Každý potrebuje niekoho ľúbiť a byť ľúbený.
Prečo však introvertom stačí len určité množstvo socializácie? Prečo nepotrebujú byť medzi ľuďmi stále a naopak, je im dobre, aj keď sú sami?
Prečo socializácia extrovertom dodáva energiu a introvertov vyčerpáva?
Čo odlišuje introvertov je to, ako reagujú na neurotransmitery
V jednoduchosti môžeme náš nervový systém rozdeliť na jeho sympatickú a parasympatickú časť.
Sympatická je zameraná na akciu a parasympatická na oddych. Vždy je aktívna iba jedna časť a preto nemôžu byť aktívne naraz.
Tieto systémy aktivujú chemické látky v mozgu, tzv. neurotransmitery. Dopamín aktivuje sympatickú časť a acetylcholín aktivuje parasympatickú časť.
Dopamín nás robí aktívnymi. Je to spúšťač, ktorý v nás prebúdza akciu a túžbu po externej odmene. Dopamín nás zamerá na vonkajšie vnemy a hovorí, choď to toho a odmením ťa vo forme dobrého pocitu.
Ako napr. socializuj sa, jedz, maj sex alebo zarábaj peniaze, buď fyzicky príťažlivý/á, maj sociálny status, buduj kariéru atď.
Keď dopamín zaplaví mozog, začneme viac rozprávať, skúmať možnosti a konať, aby sme naplnili túžbu po odmene.
Rozdiel medzi introvertmi a extrovertmi nerobí množstvo dopamínu v mozgu. Introverti aj extroverti ho majú rovnako.
Rozdiel je v aktívnosti dopamínu.
V mozgu extrovertov je dopamín o mnoho aktívnejší, preto ho využívajú viac. Sú naň odkázaní, lebo im dodáva energiu. Aj preto sú extroveti často veľmi energickí a všetko dávajú bezprostredne najavo. Dopamín ich motivuje a externá odmena ich nabíja energiou.
V mozgu introvertov je zase dopamín menej aktívny, preto ho nepotrebujeme v takej miere.
Sme naň viac citliví a tak nám stačí menej, aby sme cítili motiváciu konať.
Keď už je dopamínu príliš, tak nás prestane poháňať a začne nás naopak vyčerpávať. Vyvolá v nás až nadmernú stimuláciu.
Môj extrovertný kamarát sa cítil na párty dobre, pretože hluk a dav ľudí boli súčasťou stimulácie, ktorá ho napĺňala. A to ho odmeňovalo ešte väčšou energiou a dobrým pocitom.
Pre mňa to bola nadmerná stimulácia, preto som začal byť unavený a vyčerpaný.
Introverti využívajú lepšie iný neurotransmiter zvaný acetylcholín
Acetylcholín aktivuje parasympatickú časť nervového systému, ktorá slúži na spomalenie, pokoj a oddych.
Extroverti aj introverti ho majú rovnako, no rozdiel je znova v jeho aktivite.
V mozgu introvertov je acetylcholín o mnoho aktívnejší, preto ho využívame viac. Dodáva nám energiu.
Mozog extrovertov je naň naopak citlivejší a preto im stačí menej. Keď je ho príliš, tak ich nadmerne stimuluje tým, že v nich vyvolá mentálne vyčerpanie a teda nudu.
Acetylcholín v nás tiež vyvoláva túžbu po odmene, ale po vnútornej.
Nemotivuje nás však spať. Naopak, zvyšuje mozgovú bdelosť a prietok krvi do prednej časti mozgu.
Motivuje nás byť aktívnymi vnútorne, teda premýšľať, tvoriť, reflektovať. Osamote alebo pri minime vonkajších vnemov. To vysvetľuje, prečo milujeme pokojné prostredie.
Je pre nás ľahšie obrátiť sa na naše vnútro, keď nás nerozptyľuje vonkajšia stimulácia.
Sympatická strana nervového systému pridáva plyn, parasympatická stláča brzdu.
Introverti aj extroverti využívajú obe strany nervového systému a oba neurotransmitery. Nie však v rovnakej intenzite a to robí rozdiel.
Introverti spracovávajú vonkajšie informácie inak
Cesta, ktorou prechádzajú informácie z vonku do mozgu, je u extrovertov kratšia ako u introvertov.
Vonkajšie informácie ako napr. niekoho hlas alebo vzhľad, obraz, zvuk…
U extrovertov putuje informácia do mozgu cez oblasti, kde sa spracováva dotyk, zrak, zvuk a chuť. Preto reagujú rýchlo a bezprostredne.
Pri introvertoch je táto cesta dlhšia. Putuje viacerými oblasťami mozgu.
Ako je pravý predný ostrovček mozgu, ktorý sa spája s empatiou, sebareflexiou a tiež je to časť mozgu, ktorá odhaľuje chyby. Časť Broca, ktorá plánuje reč a rozprávanie.
Taktiež pravým a ľavým predným lalokom, v ktorom sa formujú a vyberajú plány a nápady. Táto oblasť zodpovedá aj za naše očakávania a následne hodnotí výsledky.
A na záver ľavým hippocampusom, ktorý ukladá dlhodobé spomienky.
To vysvetľuje, prečo introverti spracovávajú informácie dôkladnejšie a dlhšie ako extroverti.
Preto nám trvá dlhšie sa vyjadriť a prijímať rozhodnutia. Preto sme často ticho. Všímame si toho viac a viac si spájame súvislosti. To však vedie ku kvalitnejším odpovediam a riešeniam.
Rozdiel v šedej hmote a prietoku krvi v mozgu
Podľa výskumu, ktorý popisuje Marti Olsen Laney v knihe Introvert’s Advantage sa ukázalo, že introverti majú vyšší prietok krvi v určitých častiach mozgu ako extroverti a opačne.
Extroverti majú vyšší prietok pri prijímaní zmyslových vnemov. Preto ľahšie spracujú množstvo vonkajších podnetov. A naopak nás to skôr vyčerpá, lebo toho zvládneme menej.
No introverti majú vyšší prietok krvi v prednej časti mozgu zodpovednej za učenie, rozhodovanie, spomienky a hľadanie riešení.
Preto nám to ide ľahšie a nevyčerpá nás to tak rýchlo ako extrovertov.
Introverti majú tiež väčšiu a hustejšiu šedú hmotu, ktorá je spájaná s abstraktným myslením a rozhodovaním.
Kvôli tomu venujú introverti viac času a energie premýšľaniu a fantazírovaniu.
Introvertnosť ani extrovertnosť sa nedá zmeniť
Posledný zásadný fakt je to, že introvertnosť aj extrovertnosť je vrodená vec.
Keď sa narodíš ako introvert, budeš taký po celý život a rovnako, aj keď sa narodíš ako extrovert. Životom sa naša osobnosť formuje, no nikdy sa nedá zmeniť.
Veľkú časť našej typológie osobnosti formuje genetika, teda gény rodičov a ich predkov.
Neexistuje čistý introvert alebo extrovert. Nie je to čierna a biela. Každý má niečo z oboch osobností, no jedna vždy prevláda.
Vždy budeš bližšie k jednej strane ako k druhej. Teda ak nie si presne v strede, ambivert.
Je tiež fakt, že každý človek, aj extroverti sa s pribúdajúcim vekom stávajú viac introvertnejšími.
PS: Nie som lekár ani vedec a táto téma je ďaleko komplexnejšia. Preto to ber s nadhľadom. Tento článok som sa snažil písať čo najviac ľudsky a jednoducho na pochopenie. Čerpal som z viacerých zdrojov, publikácií a tiež z vlastnej skúsenosti.