Žijem dva životy. Žijem v hmatateľnom svete, bok po boku s ľuďmi, ktorých spájajú spoločenské normy. Tie normy sú prevažne extrovertné, ale adaptujem sa. Nie je mi to prirodzené, no je to ľahšie.

Žijem tiež vo svete, ktorý osídľuje iba jeden človek. Platia v ňom iba jeho normy, jeho túžby, potreby a jeho rozhodnutia. Žijem vo svojom vnútornom svete.

Nebojím sa, keď sa zotmie. Milujem to. Viem, že keď sa tme prispôsobí môj zrak, začnem vidieť.

V tme vidím všetko jasnejšie. Vidím veci, ktoré boli na svetle menej viditeľné. V tme vidno hviezdy a ja v tme vidím myšlienky, nápady a sny, ktoré sú tak živé, až sa musím uisťovať, že naozaj nespím.

Všetko stíchne a ja si vydýchnem. Uvoľním ramená, zhodím masku a otvorím svoje vnútro.

Otvorím cestu bláznivosti, zvedavosti, trápnosti, smútku či radosti alebo motivácii. Nechávam mnou všetko prúdiť a nič už nepotláčam. Robím len to, čo chcem a robím to po svojom tak, ako to cítim.

A cítim sa slobodne. Som sám sebou.

Prečo milujem svoju introvertnosť

Milujem, keď sa môžem podeliť o výsledok alebo názor, ktorý stojí za to. Keď poviem niečo rozumné a ľudia sa iba udivene pozerajú, odkiaľ to prišlo.

Vďačím za to svojej vnútornej kapacite, ktorú máme my introverti obrovskú. Vďaka nej vnútri spracovávame všetky situácie a myšlienky tak dlho, až kým dozrejú na dostatočnú kvalitu. Vtedy sme pripravení sa o ne podeliť.

Možno nie som taký akčný a možno pôsobím spomalene, ale moju formu vyjadrenia staviam na kvalite. Som rozvážny a rozvaha ma už neraz zachránila pred zbytočnými problémami a zlyhaniami. Najprv rozmýšľam až potom konám a milujem, že takto fungujem.

Extroverti radi situácie prikurujú a my introverti ich radi ochladzujeme. A hoci teplo tvaruje, chlad zoceľuje.

Zatiaľ čo sa ostatní hrnú do akcie, my počúvame, pozorujeme a zbierame informácie. Zatiaľ čo sa ostatní hrnú dopredu, my reflektujeme nad tým, čo sa udialo alebo čo sa deje. Milujem túto schopnosť spraviť krok vzad a schladiť sa, aby som získal perspektívu.

Vidíme neviditeľné tým, že si všímame detaily a spájame súvislosti. Počúvame, pozorujeme, vciťujeme sa do ostatných a snívame s otvorenými očami. A tieto vlastnosti živia kreativitu. Milujem, keď urobím z obyčajnej veci neobyčajnú len tým, že do nej vložím kúsok zo seba.

Introverti vytvárajú, zatiaľ čo ostatní konzumujú. Každý introvert má kreatívneho ducha. Tvoríme príbehy, tvoríme riešenia, vízie, sny. Posúvame spoločnosť dopredu, aj keď nás nie je tak počuť.

Bez introvertov by sme nemali spisovateľov, umelcov, vedcov, filozofov, inžinierov, snílkov. Bez tmy by nebolo ani svetlo.

Milujem, keď sa môžem podeliť so svetom o svoje pocity a myšlienky, ale skrz niečo iné ako ústa. Keď sa môžem vyjadriť písaním. Niektorí introverti milujú vystupovanie pred ľuďmi, pretože práve vystúpenie im dáva priestor dať najavo emócie tak, ako by to nedokázali v reálnom živote.

V spoločnosti budeme vždy trochu vyčnievať a to je dobré pre obe strany. Introverti milujú samotu a samota je miesto, kde sa rodia nápady.

Osamote sa nikdy nenudím, pretože som sám sebe dobrá spoločnosť. Nevadí mi ani ticho, pretože nikdy nie som sám. Vždy som spojený so svojim vnútrom a moja myseľ nie je nikdy ticho.

Milujem, keď len tak v tichosti sedím a pozorujem okolie. Keď som začítaný v knihe alebo keď sa vžijem do filmu či seriálu. Milujem párty s jedným alebo dvoma ľuďmi. Keď až do hlbokej noci preberáme témy do najmenších detailov. Milujem, keď sa dostanem do stavu flow, v ktorom strácam pojem o čase.

Milujem, že som čudný a milujem aj to, že ma už nezaujíma, čo si o mne myslia ostatní. Zaujíma ma to, čo si o sebe myslím ja. Pretože len keď som sám sebou dokážem naplno oceniť svoje introvertné vlastnosti. Len vtedy si uvedomujem, ako milujem, že som introvert.

Čo máš na svojej introvertnosti najradšej ty?

Na svojom instagrame – Svet introverta som položil otázku:

„Čo máš na svojej introvertnosti najradšej a čo ti robí naopak najväčší problém?“

Tu sú vaše odpovede:

Najradšej mám asi tú schopnosť byť v pohode sama so sebou, že sa nepotrebujem stále rozptyľovať a rozmýšľať, čo budem robiť. Stačí mi niekam si sadnúť, ponoriť sa do svojich myšlienok a mám o program postarané. Moja myseľ nikdy nie je ticho a produkuje mnoho krásnych a inšpiratívnych myšlienok. S ňou sa nikdy nenudím. Zvyknem hovoriť, že kým mám svoju hlavu, tak mám všetko. A čo je najväčší problém je asi to, že niektorí ľudia tomu absolútne nerozumejú. Nie preto, že by som to nevedela dobre vysvetliť, ale skôr preto, že to chápať nechcú alebo je to pre nich natoľko „bizarné“ alebo iné ako to, čo poznajú z vlastného prežívania oni, že to pochopiť jednoducho nedokážu. Nie je to v ich silách alebo spôsobe myslenia to pochopiť.

__-story…

Milujem to, že si všímam detaily, či na ľuďoch alebo vo svojom okolí. Viem lepšie chápať, vypočuť, nemám potrebu neustále hovoriť. Vadí mi však, že práve tá moja tichosť, ľudí občas odradí, ale vidím viac pozitív ako negatív.

Iamdomi…

Som rada sama a nepotrebujem veľa ľudí okolo mňa. Čo ma štve je, že ľudia to nechápu.

Petra…

Na introvertnosti milujem samotu, keď môžem byť celý deň sama s knihou v ruke a úplne sa stratiť v príbehu .. problém mi však robí keď sa musím prihovoriť niekomu koho vôbec nepoznám.

Sta_…

Na mojej introvertnosti milujem, že nemusím nikde chodiť a aj tak sa dokážem zabaviť sama, napríklad s dobrou knihou alebo filmom. Tiež aj to, že si všímam detailov na ľuďoch, ktoré si iní ľudia častokrát nevšimnú. Asi najviac nemám rada, že nechodím často von, i keď sa vo veľkých skupinkách cítim zle (toto je taký môj problém, že som sama v sebe rozpoltená). Tiež to, že mi veľa ľudí nerozumie. A že neviem hovoriť pred ľuďmi. Ale určite prevažujú klady nad zápormi.

Veronika…

Problémom pre mňa je, že neviem vyjadriť svoje city do detailov.. v hlave to mám úplne premyslené ale keď to poviem tak z toho vznikne niečo iné.. a čo mám najradšej.. to že som rada aj sama so sebou, nepotrebujem byť stále s ľuďmi, že rada počúvam druhých, a moje analytické myslenie.

Foxie…

Najlepšie na tom je že nepotrebujem ľudí, aby som sa zabavil alebo necítil sám, pustím si film alebo hudbu a robím niečo, hudba je skvelá v tom že pomocou nej sa odizolujem od ostatných a môžem si robiť svoje alebo byť vo svojich myšlienkach, väčšina ľudí to nedokáže pochopiť, myslím si že ak človek nie je introvert tak to nikdy nepochopí. Pozitívum aj zároveň negatívum je to, že moja myseľ stále pracuje, stále nad niečím rozmýšľa a tak sa občas neviem sústrediť na to čo treba, a negatíva keď zrazu je veľa ľudí, nemám na to rád a necítim sa vtedy dobre a snažím sa čo najskôr odísť nech som sám, čím viac som z ľuďmi obzvlášť s tými typmi ktorým sa ústa nezavrú nikdy tak som z toho vyčerpaný a chcem byť sám, a tie pripomienky a narážky na to aký som, že som stále ticho nič nehovorím…. myslia si že nepočúvame a sme mimo, ale opak je pravdou.

Dkomn…

Milujem samotu, milujem puto medzi mnou a prírodou, milujem keď môžem počúvať svoje vnútro, milujem svoje zmýšľanie, svoj pokoj a verím vo svojej intuícii. Rovnako mi pomáha nepúšťať k telu rôznych ľudí, ktorí zo mňa energiu samu. Problém asi v tom, že sa nedokážem začleniť do spoločnosti a niekedy ľudom to vadí.

Neznama…

Miluju to, že mi nevadí být sama…. A naopak nesnáším to že když jsem mezi lidmi, neumím si prostě dupnout a říct svůj názor.

Skripc…

Byť introvert je asi to najlepšie čo som mohla dostať . Nie som závislá od sociálnych interakcií, od ľudí ako takých. Milujem ticho a svoje myšlienky, ktoré sú s mojim vnútorným “ja“ kamkoľvek sa pohnem. Vo svojom okolí nemám žiadnych toxických ľudí pretože mi nerobí problém ukončiť vzťah hocijakého charakteru. Ak vidím že to nie je nič dobré pre mňa jednoducho skončím. Hlavne teraz v dospelosti som si začala viacej vážiť samú seba a uvedomovať si svoju hodnotu. Tak isto si nesmierne vážim môj malý okruh ľudí ktorým môžem dôverovať, a ktorí ma aspoň z časti chápu. Rešpektujú a chápu keď jednoducho prestanem rozprávať alebo potrebujem sociálny dištanc. Milujem svoj inštinkt. Nikdy nesklame. No a najväčší problém respektíve niečo čo priam nenávidím je nečakané zoskupenie veľkého množstva ľudí okolo. Väčšinou to nie je okolo mňa ale som súčasťou a to úplne stačí. Je to asi to najhoršie lebo je to nečakané. Plánovaným stretnutiam sa vyhnúť viete, s týmito je to ťažšie. Vtedy sa snažím čo najrýchlejšie zdupkať, bez zbytočných komentárov.

Nikola…

Ja mám rada že dokážem si všetko urobiť sama, počúvať svoje vnútro a moje myšlienky že dokážem sa aj nad rôznymi vecami mať rôzny pohľad ale niekedy zas príliš rozmýšľam a ešte aj to začlenenie do spoločnosti je trošku náročné.

Antalc…

Som rád za to že som viac empatický, vnímavý a na veľa vecí si vystačím aj sám a naopak nenávidím, že si neviem povedať svoj názor pred ľuďmi alebo s nimi komunikovať. A ešte ma štve to že som pri tom v strese a nemám s tým čo urobiť.

Water…