Počas základnej a strednej školy som sa ľutoval. Môj otec bol alkoholik. Rovesníci mi nerozumeli a nerozumel som si ani ja sám. Všetko som vzdal už pri prvom odpore. Chcel som ľahký život.
Nenechaj sa oklamať okolím
Predstav si dvoch tigrov. Dve úplne geneticky rovnaké zvieratá, ale jeden žije vo voľnej prírode a druhý v zoo. Tiger v zoo dostáva každý deň v rovnaký čas jedlo. Nemusí ho uloviť a nemusí sa ani namáhať. Má svoj bezpečný výbeh, kde je oňho postarané.
Tiger vo voľnej prírode je naopak odkázaný sám na seba. Musí pravidelne loviť, byť v pohybe a v strehu, inak neprežije.
Teraz si predstav, že tiger v zoo zrazu nedostane jedlo vtedy, kedy ho očakáva. Zrazu znervóznie a nevie, čo má robiť. Jeho prirodzené inštinkty totiž otupil komfort. Oboch tigrov formuje prostredie, v ktorom žijú.
Rovnako je to s ľuďmi. Ľudia, ktorým je od malička všetko dané na tanieri si nikdy nevybudujú skutočnú vnútornú sebadôveru. Vybudujú si naopak vnútornú neistotu. Vopred očakávajú, že dostanú všetko na čo si zmyslia a iba preto, že to chcú. Ak sa im to nepodarí, z neistoty začne prameniť ich sebecké správanie. Naučia sa využívať svoju otrávenosť na manipuláciu ostatných, aby dostali, čo chcú. Naučia sa klamať, urážať či provokovať, aby mohli využívať ostatných.
Naopak ľudia, ktorí majú vybudovanú sebadôveru nepotrebujú nikoho manipulovať. Veria v seba a v svoje schopnosti. Vedia, že ak niečo chcú, musia pre to niečo urobiť. Uvedomujú si, že len oni sami sú zodpovední za svoj život a tak necítia potrebu využívať iných.
Osobne si myslím, že na tejto hrane najťažšie balansuje moja generácia, tzv. miléniáli. A to preto, lebo sme dospievali s rozmachom technológií. Zažili sme ešte starý, tzv. offline svet, no zažili sme aj príchod možností, ktoré naši rodičia nemali.
Zrazu vidíme, ako sa dá cestovať a ako sa dá žiť mimo zaužívaného systému. Vidíme, ako ľudia zarábajú milióny tým, že točia videa na youtube. Vidíme stovky influencerov.
V súčasnej dobe ľudia mäknú, pretože žijeme v komforte. Nehýbeme sa a nenamáhame sa viac, než je nutné. Toto prostredie nás formuje k tomu, aby sme si zvykli na ľahký život.
Ja si vyberám ťažkosť. Vždy
Tak ako nás formuje prostredie nás formuje aj náš prístup. Môžeme sa prostrediu podvoliť alebo môžeme žiť podľa svojich vlastných hodnôt a presvedčení.
Ja sa cielene vyhýbam ľahkému životu, lebo nechcem byť slabý. Nechcem byť odkázaný na ostatných ľudí. Chcem byť silný psychicky aj fyzicky, aby som sa na seba mohol vždy spoľahnúť. V určitej ťažkosti a nekomforte vidím zmysel života, pretože len vtedy človek rastie. Všetko v živote chutí lepšie keď vieš, že si si to zaslúžil.
Nikto sa nerodí odolný. Všetko si vyžaduje tréning a ten začína vždy v hlave. Ty sa musíš rozhodnúť, či zvolíš schody alebo eskalátor. Či sa zapotíš a vyjdeš hore neskôr, ale po svojich nohách a v zdraví a kondícii. Alebo sa zvezieš a ušetríš trochu času, no pohodlie ťa dobehne neskôr. Potom vložíš neúmerne času do opravy samého seba.
Keď nás niečo bolí, či už fyzicky alebo psychicky, zastaneme. Niekto si kúpi drahú bežeckú výbavu, aby mohol začať behávať. A po prvom behu to vzdá. Po pár metroch sa presvedčí, že na to nemá. Lebo to bolí.
Beh je veľakrát viac o hlave ako o fyzickom výkone. Keby som ľuďom, ktorí to vzdali po kilometri ponúkol milión eur za to, že zabehnú 10 kilometrov, určite by ich všetci zabehli.
Na odolnosti je najkrajšie to, že sa jej hranica posúva pri prekonaní každej ťažkosti. Slabí ľudia však nikdy neobjavia svoj skutočný potenciál. A to je obrovská strata. O to viac, že je tá cesta dostupná po celý život.