Milujeme comeback. Milujeme sledovať, ako niekto na vrchole spadne na dno a ako sa postupne vyškrabe naspäť a dosiahne ešte väčší úspech. Milujeme, keď outsider porazí šampióna. Keď sa niekto šikanovaný, utláčaný a podceňovaný vypracuje až na vrchol a porazí svojich démonov.
Aj náš život je svojim spôsobom film. Má začiatok, má koniec a má hlavného hrdinu. Sme ním my. Náš film však väčšinou len pasívne sledujeme a reagujeme na to, čo sa stane.
Radšej než by sme v ňom aktívne účinkovali.
Introvertom chýba len jedna zásadná vec
Sme vnímaví a hĺbaví. Máme vynikajúce pozorovacie schopnosti. Nie len voči svetu a ostatným ľuďom, ale hlavne voči nám samotným. Sme introspektívni. Premýšľame a svoje myšlienky si aj uvedomujeme. Vnímame všetko, čo robíme na vedomej aj podvedomej úrovni.
Vo svojom vnútri dokážeme nájsť odpovede, riešenia a nápady na akúkoľvek tému.
Problém nám však robia činy a prechod z teórie do praxe. Zvykneme vyčkávať až do momentu, kým budeme pripravení. Vyhradzujeme sa tým, že sme perfekcionisti. No väčšinou ten moment nikdy nepríde. Potom sa na to vykašleme alebo čakáme celý život.
Niekedy nám chýba odvaha, niekedy sebavedomie a niekedy sa jednoducho stratíme vo vlastnej hlave.
V konaní nás porážajú extroverti, pretože sú priebojnejší, hlasnejší a akčnejší.
Dobrá správa je, že schopnosť konať sa dá naučiť. Osobne si myslím, že práve táto schopnosť je pre introverta kľúčová. Ak sa naučíme konať, prenesieme svoje vnútorné dary do sveta a zabezpečíme si dobrý a úspešný život.
Buď hrdina svojho vlastného filmu
K tomuto článku ma inšpiroval Joe Rogan a jeho výrok:
„Be the hero of your own movie.“
Predstav si, že začína film a ty si jeho hlavná postava. Na začiatku si tam kde si a s tým čo máš. Možno sa cítiš ako slaboch, bez vzťahu, bez peňazí, bez zmyslu života. Možno si nešťastný alebo vyhorený. Fajn, takto filmy začínajú. Čo by však teraz urobil hrdina tohto filmu?
Rob to! Je to také jednoduché.
Vo filme sme to všetci videli už tisíckrát. Áno, film je film a všetko je v ňom ľahšie. To ale nič nemení na tom, že postup je takmer vždy rovnaký.
Napíš si čo chceš. Pokojne si napíš scenár, cieľ alebo víziu a rob to. Krok po kroku si vybuduješ momentum.
Poznáš to, keď chceš ísť behať, no vonku je zima. Nechce sa ti ísť do toho chladu, keď doma je teplo a pohodlne. Keď však pôjdeš a začneš behať, už ti nie je zima. Je ti teplo. Keď už bežíš, nevzdáš to a neotočíš sa hneď domov. Už to dobehneš až do konca.
Tento scenár reflektuje veľa vecí v živote.
Rozhodni sa, že budeš hrdina svojho vlastného filmu. Prečo? Pretože človek sa potrebuje rozvíjať. Potrebuje progres. Inak nikdy nenaplní pocit sebarealizácie.
Ten, kto stojí na mieste umiera, minimálne vnútorne.
Z prekonávania prekážok a bolesti sa stávame silnejšími a odolnejšími. Potom zvládneme všetko, čo nám príde do života.
Rob to pre seba
Nepotrebuješ inšpiráciu. Najväčšou inšpiráciou si pre seba sám, pretože sa prekonávaš. Ak potrebuješ inšpiráciu, pripomeň si, čo si už dokázal.
Nepotrebuješ ani uznanie. Robíš to pre seba. Navonok môžeš byť Clark Kent a v súkromí Superman.
2 princípy pre každého hrdinu
Svoj životný príbeh má každý iný. Sú však 2 princípy, ktoré platia pre každého. Sú to princípy, ktoré ti pomôžu stať sa hrdinom svojho vlastného života.
1. Nastavenie mysle
Nikto neporazí človeka, ktorý má v sebe nádej a niečomu verí. Aj keď je úplne na dne, vždy vidí malú iskierku, vďaka ktorej sa postaví na nohy.
Mysli pozitívne, pretože vo všetkom sa dá nájsť niečo pozitívne. Aké máme myšlienky, tak vnímame svet. Ak máš len negatívne myšlienky, ľahko prehráš, lebo sa už porážaš sám. Nedávaš si nádej a nevidíš možnosti.
Na všetkom sa dá nájsť niečo pozitívne a to je mentalita víťazov. Keď stratíš prácu, získaš čas na niečo lepšie. Aj keď sa ti deje niečo hrozné a nefér, s odstupom času na tom nájdeš niečo dobré. Možno ti práve to zlé obdobie zmení život k lepšiemu.
S časom vidíme všetko jasnejšie. Nič nie je také hrozné, ako sa nám v daný moment zdá. Človek totiž najlepšie oklame samého seba.
Ľudská myseľ sa nevyvinula na to, aby bola dobrá v rozoznávaní správneho. Vyvinula sa na to, aby rozoznala, čo je pre ňu dobré. A čo je pre ňu dobré nie je vždy správne.
Naše podvedomie mení to, ako vnímame realitu. Skrášľuje ju, zahmlieva a upriamuje pozornosť na to, na čo myslíme. Vidíme čo chceme vidieť a nevšímame si zvyšok, aj keď je podstatný. Tak never všetkému, čo si nahováraš.
2. Fyzické zdravie podporuje mentálne zdravie
Naše telá sú stále náchylnejšie a slabšie, pretože nemáme toľko fyzickej aktivity ako naši predkovia. Ľudia dnes vyhľadávajú pohodlie.
Sparťania museli fyzicky trénovať každý deň už od 6 rokov. Každý musel byť vojakom. Ak nie tak bol farmár, čo bolo vtedy pre muža potupné. Naši starí rodičia absolvovali povinnú vojenskú prípravu a pracovali manuálne. Na poliach a záhradách si denne zaobstarávali obživu.
My nariekame, keď musíme ísť niekam pešo.
Myseľ si najlepšie vytrénuješ skrz fyzickú aktivitu. Skrz dočasnú bolesť a prekonanie svojich limitov. Navyše tak urobíš niečo pre svoje zdravie a odomkneš zdroj novej energie. Keď sa hýbeš a si vo forme, všetko je akosi ľahšie. Cítiš sa živo a plný energie, pretože pohyb je recept na lenivosť.
Nie je dôležitá rutina, ale návyky
Rutina je krehká. Ukázala nám to pandémia. Zrazu sme ostali doma a veľa z našich rutín padlo. Nahradili sme ich inými rutinami. Zrazu bola rutina dlhšie spať, pozerať viac TV, viac sa prežierať, menej sa hýbať a sledovať všetky médiá.
Keď si však vybuduješ návyk, nezmenia ho vonkajšie okolnosti. Keď je tvoj návyk pravidelné cvičenie, neprestaneš, ale budeš cvičiť doma. Keď máš návyk každý deň niečo tvoriť a realizovať sa, nájdeš si čas a priestor aj popri práci či deťoch.
Návyky sú to, s čím neprestávame nikdy. Vždy si na to nájdeme čas bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.
Seneca, Hemingway či Steve Jobs absolvovali každý deň prechádzku.
Churchil vstával každé ráno v rovnaký čas a bez ohľadu na všetko, každý deň maľoval a absolvoval svoj kúpeľ.
Sme to, čo robíme opakovane a pravidelne. Preto si buduj svoje vlastné dobré návyky.