V lete sme s kamarátom sedeli pri jazere a rozprávali sa o živote. Kúsok od nás si na deku sadli dve dievčatá v našom veku.
Kamarát po nich začal pokukovať a usmievať sa. Ja som sčervenal. Potom ma začal presviedčať, že musíme ísť za nimi, osloviť ich a zoznámiť sa.
Ja som bol proti.
Myslel som si, že si z nás budú robiť srandu.
Prečo by sme ich mali zaujímať? Čo ak ich budeme otravovať? Alebo to len kamarátovi znova kazím?
Ak by som s ním za nimi išiel, ako by som sa im prihovoril? Čo by som rozprával?
Vo svojom vnútri som sa chcel zoznámiť. Nechcel som byť predsa bez frajerky do konca života.
Neveril som si. Som predsa lúzer, nula…
Nemal som žiadne sebavedomie.
Nie je sebavedomie ako sebavedomie
V 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia psychológovia verili, že to, čo delí úspešných od neúspešných je vysoké sebavedomie.
Dobrý prospech v škole, kariéra, vysoký príjem či dobrý vzhľad boli podľa nich výsledkom vysokého sebavedomia.
Naopak tí, ktorým sa nedarilo mali nízke sebavedomie.
Cieľ bol teda jasný. Keď bude mať každý vysoké sebavedomie, každý bude úspešný a šťastný.
Vtedy sa začali rozdávať účastnícke medaily. Ľuďom sa začala vtĺkať myšlienka, že každý je špeciálny a každý si zaslúži všetko, čo len chce. Len preto, že to chce.
Najdôležitejšie bolo mať sebavedomie, aj keď len falošné.
Vieš aká populácia ľudí má dnes štatisticky najvyššie sebavedomie na svete? Násilní kriminálnici…
Princíp falošného sebavedomia je už dávno vyvrátená blbosť, ktorá nefunguje.
Aj keď…
Doba sa akosi opakuje a ľudia s falošným sebavedomím sú znova všade.
„Fake it till you make it„ je obraz dnešnej doby.
Na Instagrame vidíme, ako sa má každý dobre a aký je šťastný. Ako je každý úspešný a ako má vyriešený život.
Nikto predsa nechce vyzerať chudobne, nešťastne, ustráchane či nesebavedomo. Aj keď je to pravda.
No sú to len úplne highlighty života a často veľmi skreslené.
Tí, ktorí dnes pôsobia najviac sebavedomo sú často tí, ktorí sú na tom v súkromí opačne. Je to len na oko. Musia si sebavedomie dokazovať.
Neuver tomu a nemysli si, že je s tebou niečo zlé. Každý je len človek, aj keď sa hrá na superhrdinu.
Čo je to zdravé sebavedomie?
Zdravé sebavedomie je vedľajší produkt. Prichádza s výsledkami a progresom.
Keď sa ti niečo podarí, keď sa niečo nové naučíš alebo sa v niečom zlepšíš, zvýši sa ti zdravé sebavedomie.
Nefunguje to opačne. Keď máš sebavedomie nezaručuje to, že sa ti bude dariť a že budeš úspešný.
Nie je to však len o úspechoch, ale aj o schopnosti priznať si chyby. Keď sa ti niečo nepodarí, nebudeš hľadať cudzích vinníkov, ale priznáš si chybu, keď vieš, že je to tvoja chyba.
Zdravé sebavedomie vychádza z toho, ako sa vnímaš ty a aký máš zo seba pocit. Nie ako ťa vnímajú ostatní.
Je to o úprimnosti k sebe. Na nikoho sa nehráš a nikomu nepotrebuješ nič dokazovať. Sám vieš aká je pravda a tak ju aj berieš.
Falošné sebavedomie spoznáš okamžite.
Vždy je cítiť obrovský rozpor, ako sa daný človek vníma sám a ako ho vnímaš ty a okolie.
Je to napr. ten človek, ktorý neustále skáče do reči, myslí si že je najmúdrejší a že je jeho názor vždy správny. Myslí si to žiaľ len on.
Falošné sebavedomie je potrebné živiť.
Keď si taký človek pripustí realitu a uvedomí si, že to tak nie je, ničí ho to.
Ak si uvedomuješ svoje úspechy aj neúspechy a nepotrebuješ si nič dokazovať, takto aj pôsobíš.
Uvedomuješ si svoju hodnotu taká aká je. Nepodceňuješ sa ani sa neprecenuješ.
To je zdravé sebavedomie.
Ako si budovať zdravé sebavedomie?
Zapamätaj si, že zdravé sebavedomie sa buduje, nepríde samo.
a) V prvom rade si nesmieš zakrývať oči pred realitou.
Musíš byť k sebe maximálne úprimný. Keď ti ľudia hovoria, že si tučný, zrejme si. A to, že preto budeš plakať alebo si to ani nepriznáš ti sebavedomie nezvýši.
Sebavedomie si zvýšiš tak, že s tým budeš niečo robiť. Keď si tučný, môžeš začať chudnúť.
Už pri prvom schudnutom kile budeš mať zo seba lepší pocit. A to ti zvýši sebavedomie, pretože si niečo dokázal.
Zdravé sebavedomie buduje postoj, aký zaujmeš k veciam, ktoré v živote môžeš ovplyvniť.
b) Najprv rozlíš, čo je príčina tvojho nízkeho sebavedomia. V akej veci alebo situácii si vôbec neveríš.
Potom sa v tom skús každý deň o čosi zlepšiť. Aj keď len minimálne.
Každý progres alebo úspech, aj ten najmenší postupne buduje sebavedomie.
Ja som sa bál osloviť dievča. Nie len to, bál som sa rozprávať s ľuďmi, ktorých som nepoznal. Vždy som ostatných ľudí vnímal ako niečo viac, než som ja.
To bola moja príčina.
Nikdy sa nezlepšíš v tom, čo netrénuješ.
Tak som sa odhodlal osloviť náhodné dievča. Spýtal som sa na smer cesty alebo na čas a nič viac. Poďakoval som a išiel ďalej.
Je to bežná vec no mne to pomáhalo budovať si sebavedomie. Postupne som si uvedomoval, že príčina môjho strachu je len v mojej hlave. Zistil som, že každý človek je len človek tak ako ja.
c) Toto je ťažké a do dnes s tým mám problém.
No vždy maj na pamäti, že názor iných ľudí je len ich názor. Nie vždy je to pravda.
Neber si k srdcu všetko, čo ti niekto povie. Takto vkladáš svoje sebavedomie do rúk ostatných.
d) Zober si papier a napíš si všetky tvoje úspechy. Každú životnú výhru. Každú prekážku, ktorú si prekonal a posilnila ťa.
Nemusí to byť záchrana planéty. Môže to byť napr. zabehnutie 5 km, pozvanie na rande, povýšenie v práci…
Keď sa budeš cítiť zle a bez sebavedomia, prečítaj si tento papier.
Opieraj sa o reálne výsledky, nie o domienky.