Pracoval som u živnostníka, na čierno. Teda na dohodu. Sídlili sme v drobnej kancelárii a výplatu som dostával na ruku. Zarábal som málo, nič som neušetril. Nemohol som si ani poriadne nič dovoliť.

Každý deň som vymieňal 8 hodín svojho života za drobné.

Žil som s mamou. Pripadal som si ako najväčší lúzer.

Napriek tomu som mal priateľku, ktorá je so mnou do dnes. Študovala v inom, väčšom meste a stretávali sme sa len cez víkend.

Denne som počúval, prečo si nenájdem lepšiu prácu. Kedy sa osamostatním. Prečo nejdem za ňou, je to väčšie mesto. Je tam viac možností, nájdem si novú prácu a budeme bývať spolu.

Všetci mali pravdu. Chcel som sa zmeniť, no nevedel som to. Čakal som, že sa to vyrieši samo.

Tak, ako sa mi už veľakrát v živote veci vyriešili samé. Len s odstupom času. Spoliehal som sa na zázrak, čo mi spadne z neba.

Nikto nás nezachráni len my sami, nikto to nedokáže a ani by nemal.

Buddha

Zmena k lepšiemu je ťažká

Je ťažké niečo naozaj robiť a pracovať na sebe. Obzvlášť ťažké to je pre moju generáciu miléniálov.

Chceme všetko hneď a keď to nejde, rýchlo sa vzdávame. Máme vysoké očakávania, no pritom sme leniví. Je logické, že máme štatisticky najvyššiu mieru depresií.

Naši starí rodičia pracovali celý život len preto, aby v slušnosti prežili. Nie pre dovolenky, autá, elektroniku, oblečenie, status. Vedeli, že im nikto nič nedá len tak. Napriek ťažkej dobe prežili spokojný život.

My žijeme v dobe najväčších možností a to nás aj brzdí. Na sociálnych sieťach vidíme len úspešných a šťastných ľudí.

Moja známa letela do Istanbulu nízko nákladovou spoločnosťou RyanAir a odfotila sa pred lietadlom luxusnej spoločnosti Turkish Airlines. Fotka išla na instagram. Samozrejme s preafektovaným úsmevom, filtrami a stovkou hashtagov.

Toto je realita sociálnych sietí. Je to len špička ľadovca reálneho života.

Tí, ktorí si to neuvedomujú majú zo seba pocit, že sú lúzri. Keď má každý naokolo „super“ život.

Nakoniec sa na zmenu vykašľú. Alebo to vzdajú po pár dňoch, pretože to nejde hneď.

Zabúdame to, čo naši starí rodičia vedia. Pre všetko, čo za to naozaj stojí musíš pracovať. Tvrdo a dlho.

Na sebe som spozoroval, že sa k zmene dokážem dokopať až vtedy, kedy je neskoro. Keď mi horí pod zadkom. Musím to dohnať do extrému.

A to nie je dobrá stratégia. Naučil som sa lepšiu, dokonca dve:

1. Používaj sedliacky rozum

Uvedomil som si, že najlepšie riešenie je takmer vždy to najjednoduchšie. Skvelo to popisuje hláška z môjho obľúbeného filmu Čierna mačka, biely kocúr:

„Ako hovorí jeden Bulhar, keď máš problém, že máš málo peňazí, tak ti pomôže len veľa peňazí.“

Keď sa chceš zmeniť, najlepšie riešenie je spraviť to. Žiadne lepšie neexistuje, žiaden hack, skratka ani trik.

Problém je v tom, že sme vkuse rozptýlení. Máme toľko dostupných možností, že si nevieme vybrať.

Začneme premýšľať a hľadať ideálne riešenie. Potom ho začneme spochybňovať. Čo ak mi niečo ujde? Čo ak to nevyjde a robím chybu?

Nechám slabo platenú prácu a čo ak potom zistím, že sa mi šéf chystal zvýšiť plat. Alebo si nebudem vedieť nájsť lepšiu prácu.

Zmena je vo svojej podstate jednoduchá, no práve pre tú jednoduchosť jej neveríme.

Hľadáme lepšiu cestu a pritom prehliadame, že na nej stojíme. Máme ju pod nosom.

Máme vo zvyku komplikovať. Jednoduché riešenie nás dostatočne nenaplní. Musíme vymyslieť niečo špeciálne.

Prečo by sme chudli zmenou stravy a cvičením? Radšej budeme kupovať sračky z teleshoppingu. Budeme držať banánové diéty a dopovať sa rôznymi „revolučnými“ spaľovačmi tukov, ktoré schudnú za nás.

A je po zmene.

2. Všetko čo najviac zjednodušuj

Ako si vyberieš tenisky na behanie, keď ich máš na výber 50? Ťažko. Porovnávaním stráviš celý deň, len aby si kúpil/a tie najlepšie. Alebo sa na to vykašleš.

Keby ich máš na výber len 2, vyberieš si hneď.

Každý problém a každú zmenu sa snaž čo najviac zjednodušiť. Je ťažké zmeniť sa hneď o 100%.

Preto si ju rozober na malé kúsky. 0% je bod, kde si teraz a 100% je zmena, kde chceš byť. Tých 100% si rozlož na 100 jednotlivých kúskov. Každým dňom sa snaž k tejto zmene o jeden kúsok priblížiť.

1% denne je naozaj nič, no postupne sa to nakumulujte až na 100%.

Keď chceš nechať debilnú prácu ako ja, začni sa obzerať po lepšej ešte kým v nej pracuješ.

No choď za zmenou. Posielaj životopisy, oslovuj firmy. Zisti si dostupnosť ubytovania a ceny nájmov, ak sa za prácou sťahuješ. Zisti si, aké sú náklady na život. Vytváraj si úspory.

Keď si nájdeš niečo lepšie a nájdeš to vždy, keď naozaj chceš, budeš pripravený/á urobiť posledný krok. Zmeníš to.

Ak chceš začať cvičiť, začni naozaj v malom. Urob len jednu sériu denne.

Ak chceš začať čítať, začni hoci jednou stranou denne. Rob to ale každý deň!

Je pravdepodobné, že toho zvládneš viac. Pri zmene je však najdôležitejšia konzistentnosť. Začať v malom je ľahké. Stačí len vytrvať a ani sa nenazdáš a zmena je na svete.

Nevadí aj keď to niekedy porušíš. Si človek, to je jedno. Hlavne preto nekonči, ale vráť sa k procesu zmeny.

Pretože zmena je proces, nedeje sa lusknutím prsta.

Božský zásah prichádza len v knihách a vo filmoch. Vo svojom živote ho musíš urobiť ty.