Je krásne spomínať na časy, keď si sa pretĺkal životom a žil zo dňa na deň. Keď si len naivne nasledoval svoj sen. Bez peňazí, bez skúseností, bez informácií, ale so železným odhodlaním. Je to krásne vtedy, keď si už uspel.
V opačnom prípade, keď sú zlyhania to jediné, čo poznáš, ich neznášaš. Máš pocit, že len plytváš časom. Cítiš sa stratene a nevieš čo máš robiť.
Zlyhania sú v poriadku len do určitej miery. Na ceste za úspechom sa im nedá úplne vyhnúť. Ukrývajú v sebe skúsenosti, ktoré sa nedajú získať inou cestou. Preto by sme sa ich nemali báť. No nemali by sme im ani ísť naproti.
Nemyslím, že je správne zažívať iba zlyhania a naivne dúfať, že sa to raz zmení.
Prípady, keď človek v niečom zlyháva celý život, no napriek tomu sa nevzdáva a nakoniec predsa uspeje, sú vzácne. Ďaleko viac ľudí prežije celý život bez toho, aby sa im to podarilo.
Možno by sa im to podarilo vtedy, keby urobili jednu zmenu.
Keď voči zlyhaniam a úspechom zmeníme postoj, obe veci do istej miery ovplyvníme.
Nastavenie mysle pre rast
Každý túži po svojom vysnívanom živote. Každý chce v živote niečo dosiahnuť, ale iba hŕstka ľudí sa o to skutočne pokúsi. A ešte menej ich pokračuje po prvom zlyhaní. Vtedy s tým väčšina sekne. Vtedy sa utešia, že to aspoň skúsili.
Problém mnohých ľudí je ten, že žijú vo svojej bubline.
Veria, že život je daný. Myslia si, že na všetko je potrebný talent, zázemie, šťastie či iný zázrak. Radšej sa presvedčia, že niečo naviac jednoducho nie je pre nich. Výhovorkami si upokoja myseľ a ostanú na mieste, kde všetko dobre poznajú.
Ľudia s fixným nastavením mysle možno málokedy zlyhajú, no nikdy neuspejú.
Ako píše Caroll S. Dweck vo svojej knihe Nastavenie mysle , každý úspech začína s nastavením mysle pre rast. V dnešnej dobe totiž nič nie je fixné.
Máme možnosti, žijeme kvalitnejšie a hlavne, žijeme rýchlejšie. To znamená, že za rok sa môžeme naučiť a zažiť toľko, čo bolo v minulosti možné za 10 rokov. V dnešnej dobe život nie je daný. Dá sa prebudovať a kompletne otočiť aj za krátku dobu.
Do určitej miery sa dá dosiahnuť všetko, čo si človek zaumieni. Nedá sa vo všetkom excelovať, ale dá sa vo všetkom vypracovať nad priemer.
Napriek všetkému to však nestačí skúsiť iba raz. Ľudia, ktorí uspeli na prvýkrát sú štatistický zázrak.
Predstav si luk, šíp a terč, ktorý je tak ďaleko, že ho ledva vidíš. Na prvý pokus trafí terč možno jeden človek z milióna a aj to zohrá veľkú rolu šťastie. Aj keby dostal každý človek 100 pokusov, väčšina z nich ten terč stále netrafí ani raz.
Presne takto pristupujú k úspechu ľudia s fixným postojom. Predstavia si ďaleký cieľ a chcú ho trafiť hneď. Prípadne ho skúšajú triafať opakovane z obrovskej diaľky.
Zabúdajú na to, že všetko v našom živote je vecou tréningu a úspech nie je výnimka. Ľudia sa učia a zlepšujú na základe opakovania.
Fixná myseľ vidí len štartovný bod a cieľ. Myseľ nastavená pre rast vidí celú cestu, ktorá je medzi nimi.
Teraz si predstav terč, ktorý máš pred sebou pár metrov. Skúšaj ho triafať dovtedy, kým sa ti to podarí. Trafíš ho zrejme skoro. Potom ho posuň o pár metrov ďalej a znova dookola. Takto sa dopracuješ k poslednému terču s tzv. úspechom skôr ako všetci ostatní, ktorí sa ho stále snažia trafiť zo štartovnej čiary.
Úspech prichádza často z nenazdajky, ale vždy mu predchádza dlhá cesta. Pokúšať by sme sa preto mali celý život. Každý pokus dláždi cestu, aj keď vopred nevidno akým smerom. Zbadáme to až spätne s odstupom času.
O čom inom ten život predsa je ak nie o objavovaní nášho potenciálu? Z nášho času by sme mali vyťažiť maximum a okúsiť všetky plody, ktoré život ponúka. Raz zomrieme a nikto nevie, čo bude potom, ak vôbec niečo.
Navyše, keď máš každý deň cieľ a niečo preňho robíš, hoci len minimum, tvoj život má úplne iný smer. Máš viac energie a väčšiu chuť do života. Určuješ si svoj zmysel života, vďaka ktorému prestávaš bezcieľne blúdiť. Keď sa pokúšaš, skôr či neskôr z toho niečo vzíde.
Je však dôležité, aby sme vedeli rozoznať, kedy je dobré vytrvať a kedy už klameme samých seba.
Keď sa ti nedarí nemeň cieľ, zmeň cestu
Štatisticky má 9/10 milionárov svoj príjem z viacerých zdrojov. Viacero zdrojov im kumuluje bohatstvo.
Instagram začínal ako aplikácia pre nefotografov, amatérov, aby boli ich fotky vďaka filtrom krajšie. A pozri, čo je z Instagramu dnes. Má viac ako miliardu používateľov, od detí po dôchodcov. Youtube bol na začiatku zoznamka.
K cieľu vedie len málokedy tá cesta, ktorú sme si na začiatku predstavovali. Preto by sme sa mali naučiť ako rozoznať, že sme sa ocitli v slepej uličke.
Slepé uličky nevedú nikam bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme. Keď sa v nich ocitneme, nemali by sme tento fakt ignorovať. Nemali by sme bezhlavo pokračovať vo viere, že sa tá ulička raz otvorí. Nemali by sme ani všetko vzdať. Riešenie je jednoducho skúsiť inú cestu.
Cieľ je iba jeden, no počet ciest, ktoré k nemu vedú, tých je viac. A tá správna je pre každého človeka iná.
Veľakrát vieme, že sme sa ocitli v slepej uličke. Šepká nám to náš najhlbší vnútorný hlas, ktorý nikdy neklame. My ho len nepočúvame, pretože to zraňuje naše ego. Priznať si zlyhanie je bolestivé. Je ťažké akceptovať fakt, že náš čas a snaha vyšla nazmar.
Máme strach, že klesneme v očiach ostatných aj vo svojich vlastných. A hoci môžeme klamať všetkých ostatných, nikdy neoklameme samých seba. Preto si musíme priznať zlyhanie a vydať sa inou cestou.
Keď máš pochybnosti a nevieš, či pokračovať alebo zmeniť cestu, na pár dní si daj odstup. Pár dní sa tomu vôbec nevenuj. Získaš určitú perspektívu, ktorá ti uľahčí rozhodnutie.
Čas strávený v slepej uličke nie je stratený čas. Stratený je len vtedy, ak pokračuješ aj napriek tomu, že vieš, že to nikam nevedie. Dovtedy to nie je stratený čas.
Ak sa venuješ 10 rokov jednej činnosti a nedokážeš sa v nej presadiť, nemusíš pri nej ostať len preto, že si v nej nadpriemerný. Získané skúsenosti a informácie ti už nikto nezoberie. Prax v jednej činnosti ti uľahčí a najmä urýchli tréning v inej činnosti. Cestu za nadpriemernosťou si už raz absolvoval. Druhýkrát to bude rýchlejšie a tretíkrát ešte viac.
Neboj sa znova okúsiť neznáme vody. Mladý človek sa učí rýchlejšie ako starý. Mladý objavuje nové vzorce, zatiaľ čo starý koná podľa zaužívaných.
Každý úspech aj zlyhanie je ako malý kúsok skladačky, ktorá vytvára obrazec. Ten obraz však začneš vidieť až vtedy, keď zozbieraš niekoľko kúskov skladačiek.
Čím viac toho skúsiš, tým budeš mať jasnejšie v tom, čo chceš robiť a čo nie. Čo robíš správne a čo nie. Predstava a realita sú totiž vždy odlišné. Pravdu zistíš až vtedy, keď to reálne skúsiš.
Tak skúšaj. Neboj sa zlyhania ale nezlyhávaj viac, než je nutné.
Každý môže v niečom uspieť. Na tebe je len zistiť to, v čom. Keď objavíš to, na čo máš predpoklady a čo ťa fascinuje, máš z polovice vyhraté. Uvidíš cieľ a ostáva už len preskúmať cesty, aby si objavil tú, ktorá k nemu vedie.
Nežime ako uväznení v klietke. Osobne mi je veľmi ľúto ľudí, ktorí prežijú celý život hlboko pod hranicou svojho potenciálu. Je mi ľúto ľudí, ktorí sa nesnažia a uspokoja sa s tým, čo vedia a čo majú. Vidím to na svojej rodine a bolí to. Je to ale aj pripomienka toho, že ja tak žiť nemusím. Neuspokojím sa.
Klietka neexistuje, vytvárame si ju sami. Vytvárajú ju všetky strachy, nedostatok informácií, zlé skúsenosti a názory ostatných.
Nevedomosť stavia steny, poznanie vytvára dvere.