Len málo ľudí prežije naozaj šťastné detstvo, ktoré v nich nezanechá stopy.
Ľudia sú vždy len ľudia. Robia chyby, aj keď sú rodičia. Nevedome, ale aj vedome, čo je horšie.
Nevyberáš si, kedy a kde sa narodíš. Nevyberáš si rodinu ani ako prežiješ svoje prvé roky života. Detstvo máš také, aké ti ho spravia rodičia, rodina a okolie.
Možno si mal/a zlých rodičov. Možno ti chýbal jeden z rodičov alebo obaja. A možno si mal/a super rodičov a super rodinu. Aj napriek tomu si sa cítil/a osamelo.
Možno si potreboval/a osobu, ktorá by ťa vypočula, pochopila a poradila ti. Možno ti chýbali kamaráti alebo láska. Možno ťa nemal kto ochrániť, keď ťa šikanovali. Možno ste doma nemali peniaze. Cítil/a si sa bezmocne.
Zlé spomienky a traumy z detstva sú v nás hlboko skryté a prenasledujú nás aj v dospelosti. Takmer každý má v sebe skryté ranené a vystrašené dieťa.
Ja som nemal otca. Žil s nami do mojej 18-ky, no nikdy sa o mňa nezaujímal. Bol to alkoholik.
Nepoznal som výlety, ale poznal som hádky a trápne scény na verejnosti. Nemohol som byť naňho hrdý, keď sa mi spolužiaci smiali, že ho videli spať v parku. Nenaučil ma manuálne práce. Mama s ním mala dosť problémov a ja som jej nechcel pridávať. Tak som všetko dusil v sebe.
Naučil som sa nedávať najavo svoje emócie. Prestal som veriť ľuďom. Začal som sa spoliehať len na seba. Dospel som, no rany vo mne zostali.
Od základnej školy som trpel sociálnou fóbiou. Nemal som žiadne sebavedomie. Zlé spomienky z detstva sa so mnou tiahli celý život.
Detstvo nás tvaruje najviac
Počas našich prvých rokov života sme ako špongie. Nasávame všetko. Všetko nás zaujíma, všetko sa učíme. Všetko je pre nás nové.
Nemáme skúsenosti. Nepoznáme minulosť. Tvaruje nás to, čo každý deň vidíme, počujeme a cítime. Získané informácie nám pomáhajú vytvárať si vlastnú identitu.
Od malička vzhliadame k človeku, po ktorého láske túžime najviac. Mama, otec, rodina… Chceme sa im podobať.
No čo ak rodiča nemáš? Čo ak je to alkoholik alebo idiot a správa sa zle? Ako dieťa ešte nevieš čo je správne a nesprávne. Nevieš, že je nesprávne vzhliadať k človeku, ktorý ti je zlým príkladom. Začneš si myslieť, že sa musíš správať ako on, aby si bol hodný jeho lásky.
Keď je niekoho otec násilný, je pravdepodobné, že aj z dieťaťa vyrastie násilník. To dieťa nepoznalo lásku, poznalo len násilie a strach. Svoj strach dá najavo rovnako, skrz násilie.
V detstve ešte nemáme „hrošiu“ kožu. Ak nás niečo raní, je to hlboké. Môže to byť výsmech, šikanovanie, osamelosť. Vytvorí to ryhu a tá len tak nezmizne. Rany z detstva nás prenasledujú.
No minulosť už nezmeníme. Detstvo je minulosťou. Dieťa je bezbranné, ale v dospelosti máš už život vo svojich rukách. Už rozhoduješ ty.
Aj keď už minulosť neovplyvníš, nemusí ťa viac ťažiť. Preruš tú šnúru.
Buď osobou, ktorú si potreboval/a ako dieťa
Neuspokoj sa s kartami, ktoré ti boli dané. Svoj život máš v rukách len ty. Nad minulosťou nemusíš plakať. Môžeš sa z nej poučiť a zmeniť tak svoju budúcnosť. Zlepšuj sa a staň sa osobou, ktorú si potreboval/a ako dieťa.
Má to dve výhody.
1. Robíš to pre seba. Zmieriš sa so svojou minulosťou a spravíš zo seba lepšieho človeka. Budeš na sebe pracovať a prestrihneš šnúru, ktorú za sebou ťaháš z minulosti.
2. Možno na tej ceste pomôžeš niekomu inému. Niekomu, kto je v situácii, v akej si raz bol/a ty. Alebo niekomu, kto si prežil niečo podobné a prenasleduje ho to v živote.
Naše problémy a životné situácie nie sú unikátne. Zažilo ich milión ďalších ľudí. Milión ľudí ich prežíva práve teraz a ďalšie milióny ich prežijú v budúcnosti.
Pomôž niekomu. Buď niekomu oporou. Možno vyvoláš efekt motýlích krídel. Nikdy nevieš, kedy môže aj jediná veta zmeniť život.
Niekto sa s osudom zmieri a niekto sa ho zaprisahá zmeniť.
Ja dnes neznášam alkohol. Snažím sa mať rád samého seba. Neubližujem ostatným. Chcem im pomáhať.
Možno ti chýbala láska a teraz ju hľadáš všade, len nie v sebe. Máš pocit, že ti to prázdno vyplní len iná osoba. Nie. Lásku musíš nájsť najprv v sebe. Miluj seba a až potom môžeš milovať ostatných.
Po koho láske si v detstve túžil/a najviac a nedostala sa ti?
Je to jednoduchá otázka no skutočne sa zamysli. Dokáže ti zodpovedať veľa otázok. Možno ti to zodpovie, prečo sa v súčasnosti rozhoduješ tak, ako sa rozhoduješ.
Stávaj sa osobou, ktorú si potreboval/a ako dieťa. Nemusíš ostať len pri dieťati. Stávaj sa osobou, ktorú potrebovalo tvoje mladšie ja. Je to dobrý zmysel života.
Nikto ťa v živote neovplyvní tak ako ty sám. Aj keď všetko pominie, ty so sebou prežiješ až do smrti.
Napíš list svojmu mladšiemu ja
Sadni si, zober pero a papier a píš. Aj keď ti je to trápne alebo nevieš čo písať, skús to. Zamysli sa a pozeraj do papiera. Daj tomu čas a vety sa začnú písať samé.
Poďakuj sa svojmu mladšiemu ja, alebo sa mu ospravedlň. Poteš ho, motivuj.
Naozaj to skús. Uľaví sa ti.
Napíš mu hocičo, čo ti príde na rozum. Je to veľmi osobná vec. Len ty vieš, čo cítiš a ako môžeš svojmu mladšiemu ja pomôcť.
Zmieriš sa tak s minulosťou. Pomôžeš tomu dieťaťu v sebe, aby sa uzdravilo. Minulosť ťa viac nebude ťažiť.
Tip od Tima Ferrissa:
Napíš list aj svojmu staršiemu ja.
Napíš mu, ako by mal vyzerať tvoj život, keď sa stretnete. Kde budeš bývať, pracovať, čo budeš robiť. S kým budeš tráviť čas.
List si odlož a prečítaj si ho o pár rokov. Život ide rýchlo a my zabúdame, čo sme si kedysi priali a ako sme rozmýšľali. Neoceňujeme to, čo sme už dosiahli. Berieme za samozrejmosť veci, o ktorých sme kedysi snívali. List alebo denník ti to pripomenie.
Môžeš poradiť aj svojmu súčasnému ja.
Predstav si, že máš o 5-10 rokov viac ako teraz. Predstav si tvoju staršiu verziu, ako sa stretnete. Čo by ti povedala? Čo by poradila svojmu súčasnému ja?
Vďaka tejto predstave sa od seba odosobníš a rady prídu samé. Verím, že všetky odpovede máme vo svojom vnútri. Stačí ich len odhaliť.