Extroverti sú považovaní za emocionálnych ľudí, pretože svoje emócie dávajú bezprostredne najavo. Introverti sú vnímaní ako rozvážni ľudia, ktorých nič nerozhodí. Náš neutrálny výraz tváre je často poker face. Navonok možno pôsobíme nedostupne a flegmaticky. Opak je ale pravdou.
Naša introvertnosť nás robí viac senzitívnych než extrovertov. Viaceré štúdie dokázali, že mozog introvertov je takmer stále aktívnejší ako mozog extrovertov. To znamená, že za určitý čas spracujeme viac informácií. Všetko si všímame a nad všetkým premýšľame. Preto sme prirodzene citliví a emocionálni ľudia.
To, že emócie nedávame najavo neznamená, že ich nemáme. Niekedy ich nechceme dať najavo a niekedy to jednoducho nevieme.
Máme problém dávať najavo emócie a to z 2 dôvodov.
1. Zlé skúsenosti z minulosti
Nechceme vyčnievať, tak začneme potláčať svoju introvertnosť. Začneme sa hrať na niekoho, kým nie sme. Potláčame svoje emócie, len aby sme neukázali svoju pravú tvár.
Emócie sú stále v nás a doslova bublajú, len ich nedáme najavo.
Svoje emócie filtrujeme len vtedy, keď sme sami.
2. Nedokážeme sa ľuďom hneď otvoriť
Je pre nás náročné odhaliť naše emócie a ukázať svoju zraniteľnosť. Je to náročné aj bez toho, aby sa nám s tým spájala zlá skúsenosť z minulosti ako výsmech alebo odsudzovanie.
Náš vnútorný svet je naše útočisko. Chránime si ho pred vonkajším svetom a dávame si pozor na to, komu ho odhalíme. Nedovolíme doň nazrieť každému.
Ku konkrétnym ľuďom totiž potrebujeme cítiť dôveru. Potrebujeme sa najprv spoznať, až potom dokážeme odhaliť naše skutočné emócie.
Vieme dať emócie najavo tak, ako to nevie nikto. Detailne, surovo a úprimne. Ale len osobe, ktorej stopercentne veríme.
Keď cítime, že je niekto falošný, nedokážeme byť úprimní. Nedokážeme ani opätovať falošné emócie. Uzavrieme sa a navonok dáme len to nutné minimum.
Emócie absorbujeme ako špongia
Veľakrát v sebe dusíme nie len svoje emócie, ale tiež emócie ostatných. Sme empatickí a emócie sú chytľavé. Dokážeme sa do druhých ľudí vcítiť a prežiť tak aj ich emócie. Na jednej strane tak dokážeme byť oporou, no na druhej sa naša vnútorná emočná špongia zväčšuje.
Čím viac ich v sebe držíme, tým ťažšie sa ich zbavujeme. Dosiahneme bod, kedy sa zasekneme vo vlastnej hlave a nevieme nájsť východ.
Potrebujeme sa naučiť udržiavať rovnováhu. Emócie budeme nasávať vždy. Musíme sa naučiť, ako emócie nie len prijímať, ale aj filtrovať.
Rady ako sa naučiť filtrovať svoje emócie
A) Zhlboka sa nadýchni a vydýchni. Znie to ako klišé, ale funguje to. Keď ťa pohltia emócie, skús sa na chvíľu zastaviť a sprav 3-10 hlbokých nádychov a výdychov. Je dôležité ich spraviť ihneď. Malo by ti to pomôcť okamžite vyfiltrovať čerstvé emócie a nedovoliť im, aby sa ti dostali pod kožu. S každým výdychom si predstavuj, ako emócie vypúšťaš von.
B) Aspoň na chvíľu odíď. Stačí aj na 5 minút. Keď ti nejaká osoba alebo situácia spustí nával emócii, nezostávaj tam a nepotláčaj ich. Ak je to možné, daj si krátku pauzu a odbehni si na wc. Dopraj si priestor pre seba a nechaj emócie pôsobiť. Nepotláčaj ich. Nechaj ich doznieť, opláchni si tvár a daj si odstup. Skús sa na to pozrieť z logického hľadiska. Ak ide len o niekoho názor, nemusíš ho prijať.
Problém s emóciami je ten, že vypínajú myslenie. Náš mozog je rozdelený na emočnú časť a mysliacu časť. Emočná časť je náš jašteričí mozog. V emóciách sa rozhodujeme podľa našich pudov. Vtedy robíme zlé rozhodnutia bez toho, aby sme o tom vedeli.
Preto si potrebujeme vybudovať akési uvedomenie. Keď sa pristihneš, že ťa ovláda emočný mozog, odíď. Daj si pauzu a prestrihneš tak šnúru emócii. Dáš mozgu priestor, aby zapojil racionálne myslenie a emócie okamžite odfiltruješ.
C) Zdôver sa niekomu blízkemu. Možno nemáš úplne najlepšieho kamaráta alebo niekoho, komu dôveruješ. Nevadí. V tomto smere zvykneme byť nároční. Chceme sa zdôveriť len špeciálnej osobe, no nie každý ju má. Každý má však niekoho blízkeho. Zdôver sa kamarátovi alebo členovi rodiny, ktorý aspoň trochu pozná tvoje pravé ja. Nemusíš cítiť stopercentnú dôveru. Prekonaj sa a buď úprimný. Ver mi, že to ocení. Len úprimnosťou sa prehlbujú vzťahy. Uľaví sa aj tebe. Najlepší spôsob ako dať von emócie je sa s nimi podeliť s iným človekom.
D) Negatívne emócie potláčame skrz rozptýlenie. Tieto rozptýlenia si nás vyberajú samé na základe nášho povedomia. Vraciame sa k zvykom a k tomu, čo sme robili v minulosti. Skús si teraz vybrať rozptýlenie ty. Vyber si vedome. Napr. nebudeš si púšťať smutné pesničky, keď ti je smutno, ale pôjdeš sa von prejsť. Nebudeš už reagovať podvedome a robiť to, čo robíš vždy. Rozptýlenia si začneš vyberať vedome. Nesnaž sa rozptýlení úplne zbaviť. Náš mozog ich potrebuje. Buď len osobou, ktorá rozhoduje a použi ich vedome ako filter.
E) Vypíš svoje emócie na papier.
K papieru môžeš byť maximálne úprimný. Keď si ho potom po sebe prečítaš, je to ako keby si sa na svoje emócie pozeral z pohľadu inej osoby. Uvidíš ich s odstupom a uvedomíš si, či stoja za trápenie.
Píšem preto, lebo sám neviem, čo si myslím, až pokiaľ to po sebe neprečítam.
Flannery O’Connor
Skús si večer pred spaním napísať na papier všetko, čo ťa trápi. Tento akt môžeš znásobiť tak, že papier fyzicky zničíš.
Ako radí vo svojej knihe Kamal Ravikant, napíš si všetko, čo ťa trápi. Zapísaný papier si po sebe nahlas alebo šepkajúc prečítaj. Aj 10-krát po sebe. Pokým v sebe neucítiš zmenu pocitov. Potom papier zabaľ do kameňa a odhoď do vody. Alebo ho spáľ, roztrhaj, znič.
Trik tkvie v tom, že tak oklameš svoj mozog. Tým, že si všetko vypíšeš, odbremeníš hlavu od starostí. Keď to navyše zničíš, tvoj mozog to bude považovať za vyriešené. Minulosť ostane minulosťou.