Nechceš byť v mojej hlave. Som tichý človek, ale len navonok. Snažím sa zlepšovať, osobnostne rásť a prekonávať svoje strachy, no napriek tomu mám dni, kedy nemám chuť žiť. Dni, kedy som v depresii.

Dôvod je práve moja myseľ. Je to prúd nikdy nekončiacich myšlienok a niekedy ma jednoducho pohltí.

Premýšľam nad situáciami z minulosti. Analyzujem to, čo sa už stalo a čo som mohol spraviť alebo povedať inak. Som perfekcionista a často si komplikujem aj prítomnosť. Keď som si kupoval nový mobil, porovnávaním som strávil týždeň. Len aby som kúpil ten úplne najlepší, aký sa dal v cenovej kategórii kúpiť.

Trápim sa nad budúcnosťou, nad vlastným bývaním, nad peniazmi. Presviedčam sa, že až keď budem finančne slobodný, budem môcť žiť ako chcem. A robiť čo chcem. Som nespokojný, pokiaľ nesplním cieľ.

Chcem napísať knihu a chcem, aby ju ľudia čítali. Pokúšal som sa o napísanie príbehu, ale aj knihy zameranej na sebarozvoj. Raz aj o kombináciu príbehu s myšlienkami sebarozvoja. Po čase som vždy prestal a žiadny pokus som nedokončil. Prišlo mi to slabé a každý námet sa mi znechutil.

Nechcem napísať zlú knihu.

Každým uplynutým mesiacom a rokom sa bojím, že tento sen umrie so mnou. Som mladý a viem, že sú autori, ktorí svoju prvú knihu napísali po 50-ke. Ja neviem byť trpezlivý. Bojím sa, že svoj život premrhám a nič nedosiahnem.

Chcem, aby mi všetko vyšlo na prvý pokus a aby to bolo dokonalé. Inak sa cítim ako lúzer.

Neviem sa uvoľniť, lebo v hlave vždy niečo riešim. Samozrejme potom aj navonok vyzerám ako znechutený dudroš.

Je hlasná myseľ dar alebo prekliatie?

Verím, že čím je človek tichší, tým je jeho myseľ hlasnejšia. Zhovorčiví ľudia majú myseľ čistejšiu, lebo majú hlasné ústa. Nedržia v mysli tony myšlienok, pretože takmer všetko dávajú von.

„Tichí ľudia majú najhlasnejšiu myseľ“ je slávny výrok Stephena Hawkinga.

Ľudia, ktorí sa s tým výrokom stotožňujú, ho milujú. Odhaľuje totiž to, že ak je niekto tichý, neznamená, že má prázdnu hlavu. Ticho je len navonok.

Aj ja ten výrok milujem a mám ho všade na pozadí.

Po väčšinu času beriem svoju myseľ ako dar. Je to moje útočisko, kde sa môžem skryť pred svetom. Je to miesto, kde môžem snívať a fantazírovať. Moja myseľ mi pravidelne generuje nové nápady a myšlienky, ktoré ma napĺňajú.

No niekedy beriem svoju myseľ ako prekliatie.

Niekedy sa cítim, akoby som bol v dažďovom pralese, ktorý nikdy nestíchne. A to ma pohlcuje a vyčerpáva.

Preto som sa naučil, že aj introverti si z času na čas potrebujú vyprázdniť hlavu.

Nie vždy je to ľahké a sú dni, ktoré treba len prežiť. Považujem sa za uvedomelého človeka, no napriek tomu mávam z času na čas depresiu, ktorej sa neviem zbaviť. Aj keď si uvedomujem príčinu a všetko to, čo by som mal robiť, vtedy to nerobím.

Objavil som však pár vecí, ktoré mi pomáhajú vyprázdniť si hlavu. Aspoň po väčšinu času.

Čo mi pomáha vyprázdniť si hlavu od tony myšlienok

Na sebe som spozoroval, že mám čistú myseľ len vtedy, keď žijem prítomným okamihom.

Keď začnem premýšľať nad minulosťou alebo budúcnosťou, všetko sa začne nabaľovať a myseľ sa mi rýchlo zaplňuje.

Keď to pretrváva aj niekoľko dní, vyústi to do depresie.

Vnímať prítomný okamih ma naučil Wim Hof. Cez neho som objavil čaro otužovania a dýchacích cvičení.

Už druhý rok tak praktizujem studené sprchy. Vtedy nemyslím na nič iné a som na 100% v prítomnom okamihu. Vnímam len chlad a dýchanie.

Myseľ je vypnutá a najlepšie príde po tom, čo vypnem vodu. Zaplaví ma úžasný pocit a cítim sa skutočne živý.

Pomáha mi aj toto dýchacie cvičenie, známe ako Wim Hof Method. Zaberie len pár minút a dokonale ma vráti do prítomnosti.

S otužovaním treba začať postupne, no dýchacie cvičenie odporúčam skúsiť každému aj hneď.

Keď si potrebujem vyprázdniť hlavu, najlepšie je ju skutočne vyprázdniť.

Teda dať všetko z hlavy von a niekomu sa vyrozprávať. Ak nemáš komu, alebo ak sa hanbíš ako ja, rovnaký účinok má si všetko z hlavy vypísať. Niekde na papier alebo do počítača. Pre mňa je ideálny čas buď ráno alebo večer.

Všetky myšlienky z hlavy si vypíšem do wordu. Už samotným písaním sa mi uľavuje.

Vtedy mám pocit, že zo svojich pliec odhadzujem zodpovednosť a dávam ju niekomu inému.

Začnem vidieť veci čistejšie a „džungľa“ v hlave stíchne.

Zapísané stránky vo worde si len málokedy uložím. Kúzlo robí samotný proces.