Dopozeral som trilógiu Pána prsteňov. Asi po desiatykrát. V ten okamih mi na ničom inom nezáležalo.
Vžil som sa do deja filmu, do Froda, Aragorna a Gandalfa. Predstavoval som si, aké by to bolo keby som bol na ich mieste. Čo by som robil ja.
Potom som si ešte pár dni púšťal hudbu z Pána prsteňov.
Dokonca som sa pristihol, ako si googlim o svete stredozeme a o autorovi J. R. R. Tolkienovi. Pozrel som si o ňom aj film.
Až potom som si uvedomil, že tomu venujem príliš veľa času.
Znova som sa namotal do svojej fantázie a nevedel som prestať. Znova som žil vo svojej hlave.
Introverti nachádzajú vo svojej hlave útočisko
Každý potrebuje nejaký únik z reality. Ako aspoň na chvíľu utiecť od každodenných povinností a zodpovedností.
Niekto ho hľadá medzi ľuďmi. My introverti v sebe.
Extroverti sa potrebujú vyrozprávať a s niekým sa o tom podeliť.
My sa obraciame na naše vnútro.
Radi sa túlame v našich myšlienkach. Skúmame zákutia našej fantázie a to nás napĺňa. Naša myseľ je náš prirodzený úkryt.
Milujeme čítať knihy a sledovať filmy alebo seriály, pretože nám to dovoľuje zapojiť našu predstavivosť.
Naša hlava je miesto nikdy nekončiaceho toku myšlienok.
Na jednej strane to je dobré, no každá minca má dve strany.
Často sa mi stáva, že som až príliš zasnívaný vo svojej hlave a navonok pôsobím ako neprítomný zombie.
Ľudia sa ma pýtajú či mi niečo je, či sa hnevám alebo sa mi radšej rovno vyhýbajú.
Introverti budú „žiť“ vo svojej hlave stále, nedá sa to odstrániť.
No uvedomil som si, ako to niekedy pôsobí a ako mi takto uniká skutočný život.
Uvedomil som si, aké dôležité je nájsť rovnováhu medzi skutočným životom a životom vo vlastnej hlave.
Čo mi pomáha udržiavať rovnováhu
Snažím sa nebyť v kuse zasnívaný ale ani opačne, príliš napätý a odopierať si odreagovanie.
Dôležité je nájsť zlatý stred.
Keď mám pocit, že som až príliš vo svojej hlave a vyhýbam sa realite, poviem si STOP.
V tom momente sa prinútim vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. A istým spôsobom sa snažím socializovať.
Nevybehnem hneď na diskotéku. Stačia aj malé kroky, ako napríklad osloviť rodinu. Porozprávať sa s nimi ako sa majú, čo majú nové atď..
Alebo oslovím kamaráta a idem s ním von. Prípadne sa vyberiem von sám, len tak na prechádzku alebo do obchodu.
Každý sa potrebuje socializovať, aj introverti.
Niekedy stačí naozaj minimum, len aby som sa vrátil naspäť do reality.
Dôležité je spoznať svoje hranice.
Kedy mám socializácie naozaj dosť a potrebujem byť sám. A naopak, kedy som až príliš dlho sám vo svojej hlave a potrebujem zmenu.