Miliardár, ktorý cez deň stráži svet a v noci posúva hranice technológií. Vyvíja veci, aké ešte nikto predtým nevynašiel. Je to vizionár. Doslova zachraňuje ľudstvo a poháňa ho vpred. Navyše vyzerá ako z obálky časopisu Forbes. Má vyšportované telo a nosí tie najštýlovejšie obleky. Všetci muži by chceli byť ním. Všetky ženy by chceli byť s ním.
Jeho meno je Tony Stark, ale známejší je pod prezývkou Iron man. A ešte niečo. Neexistuje. Je to fikcia.
Porovnávame sa s ľuďmi, ktorí zosobňujú dokonalosť. Chceme sa im podobať. Snažíme sa dosiahnuť tú istú dokonalosť. Zabúdame však na fakt, že neexistuje. Že vtedy pozeráme len na zovňajšok, na obal. Nevidíme dovnútra. Nepoznáme obsah.
Porovnávame sa všetci, ale…
Porovnávanie sa je jedna z najstarších ľudských vlastností. Je zlá, ale všetci ju máme vo svojich génoch. Zariadila to tak naša evolúcia. Ľudia sa medzi sebou porovnávali od nepamäti, pretože takto napredovali. Prežili iba tí najsilnejší a najodolnejší.
Dnes je porovnávanie spôsob, akým spoznávame samých seba. Zisťujeme, ako sme na tom my a ako ostatní. Podľa toho si definujeme našu hodnotu a postavenie v spoločnosti. Potom ľuďom buď závidíme alebo sa cítime nadradene.
Ľuďom prajeme úspech len pokiaľ nás neprekročia. Pokiaľ nie sú lepší ako my. Toto je naša prirodzená vlastnosť. Pokiaľ s ňou nerobíme nič, fungujeme takto celý život.
Našťastie sa dá táto vlastnosť odnaučiť a takmer úplne eliminovať. A mali by sme sa to naučiť hlavne my, introverti.
Keď sa porovnávame, tak to všetko držíme v hlave. Nezabúdame na to po pár minútach. Žije to v nás. A hoci len podvedome, ale negatívne to ovplyvňuje náš život.
Pri porovnávaní naše myšlienky neformujeme my, ale formujú ich za nás ostatní. Nekonáme podľa toho, ako to cítime, ale podľa toho, akú reakciu si želáme vidieť.
Spájanie si súvislostí je pre introverta silná stránka. Keď však zámer vychádza z porovnávania, nájdeme spojenie aj v takých veciach, ktoré reálne nič spoločné nemajú.
Naša myseľ vtedy urobí všetko pre to, aby sme sa utvrdili v tom, že máme pravdu.
Sami sa potom veľmi ľahko presvedčíme, že sme menejcenní, resp. že ostatní sú na tom lepšie ako my.
Keď sa porovnáš, pozeraj na celok
Celebrity sú slávne a bohaté, ale väčšinou nemajú ani šajnu o tom, čo so životom. Mnohé z nich trpia depresiami, nemajú žiadne súkromie a únik z reality nachádzajú v drogách.
Na instagrame vidíš fotky z dovoleniek a v duchu si hovoríš, že ty iba trčíš doma. Nevidíš, že títo ľudia majú možno iné priority ako ty. Možno všetky svoje peniaze a voľný čas investujú do cestovania. A ty môžeš urobiť to isté, ale urobíš to? Sú to tvoje priority?
Vidíš chlapca, ako rozhadzuje otcove peniaze na hocičo, čo sa mu zapáči a nemusí pre to pohnúť ani prstom. Menil by si aj za cenu, že by si nepoznal nič iné ako pokrivené hodnoty, rozmaznanosť a falošné vzťahy? Je to príjemné len z krátkodobého hľadiska.
A možno vidíš svalnatého chlapa v perfektnej forme a povieš si, že tebe rastie len brucho. Vidíš však aj tie stovky hodín cvičenia a zdravého stravovania?
Pozeráš na babu, ktorá za 30 minút namaľuje ceruzkou dokonalý portrét, ale pozeráš aj na tisícky hodín zdokonaľovania jej štýlu kreslenia?
Nepozeraj len na pozlátko, je za ním aj pozadie. Pozitívne alebo negatívne, vždy je tam pozadie.
Neboj sa priemernosti
Menej než 0,1% ľudí má na svete reálnu moc ovplyvňovať masy ľudí. Len malé percento ľudí uspeje v tom, čomu sa venuje.
Väčšina ľudí za sebou po smrti nezanechá okrem rodiny nič. Väčšina ľudí sú priemer a mali by sme to prijať ako fakt. Žijú priemerným životom a dosahujú priemerné výsledky vo všetkom, čomu sa venujú.
Malé percento ľudí je na tom horšie a držia sa pod priemerom. A malé percento ľudí je nad priemerom. Osobne by som to rozdelil na:
20% podpriemer | 60% priemer | 20% nadpriemer
Z tých 20% ľudí, ktorí sú buď pod priemerom alebo nad priemerom je iba 1% úplne na hranici. Na úplnom dne alebo úplnom vrchole.
Drvivá väčšina z nás sa jednoducho hýbe okolo stredu.
Ak chceš byť v niečom dobrý, potrebuješ byť nadpriemer a to ti zaručí len talent alebo snaha. No ak chceš byť medzi najlepšími, v top 1%, potrebuješ tomu obetovať množstvo času a energie. Roky a roky.
A keďže máme všetci z oboch len obmedzené množstvo, iba pár ľudí to dokáže. Len pár ľudí sa na tú cestu vydá.
Na každého Cristiana Ronalda sú milióny chlapcov, ktorí trénujú deň čo deň a napriek tomu nikdy nedosiahnu jeho úroveň. Vždy ostanú iba nad priemernosťou.
Tak sa v prvom rade zmier s priemerom. Nemusíš sa s ním uspokojiť, ale zmier sa s ním. Nie je to zlyhanie, je to realita.
Nenechaj sa oklamať tými, ktorí sa prezentujú nadradene a povýšenecky. Skutočne nadpriemerní ľudia o tom nemusia presviedčať ostatných. Hovoria za nich výsledky.
Zahoď ružové okuliare a osvoj si triezvy pohľad. Môžeš dokázať všetko, čo si zaumieniš, ale nepríde to samé od seba. Nikomu. Ak niečo len chceš a nič pre to nerobíš, také výsledky dosiahneš. Žiadne. Ak sa snažíš iba priemerne, dosiahneš priemerné výsledky.
Akceptuj priemernosť ako východiskový bod, v ktorom nie si jediný/á. Je tam väčšina. Zbavíš sa tak zbytočného stresu. Zbavíš sa umelých očakávaní a bude sa ti dariť lepšie než predtým.
Najprv sa nauč oceniť bežné, priemerné veci. Priateľstvo, pomoc druhým, dobrú knihu, pohyb, hlboký rozhovor. Neznie to tak cool ako potápanie sa so žralokmi v Dubaji, ale to sú veci, na ktorých skutočne záleží.
A kým neoceníš tieto priemerné veci, nikdy skutočne neoceníš ani nič nadpriemerné a špeciálne.
Pracuj na svojom sebavedomí
Nízke sebavedomie je najväčšia slabina introverta. Nedokážeme si ho umelo nafúknuť. Slepá viera v samého seba u nás nefunguje.
My sme stále v spojení s našim vnútrom a preto vidíme pravdu. Nikdy samých seba neoklameme.
Potrebujeme si vybudovať zdravé sebavedomie postavené na pevných základoch. Na merateľných základoch. A začať by sme mali nielen pridávaním, ale zároveň aj uberaním.
Predstav si našu vnútornú schránku ako prázdny pohár. A všetky naše myšlienky a emócie sú voda, ktorú doň nalievame. Lejeme ju do bodu, kým voda nedosiahne hranu pohára. Ak ju lejeme naďalej, tak voda vyteká, pretože pohár je plný. Dnu sa už viac vody nedostane.
Keď je náš pohár zaplnený pochybnosťami a pocitom menejcennosti, potrebujeme z neho odliať a uvoľniť miesto zdravému sebavedomiu. Nedá sa živiť obe zároveň. Tak sa skús viac zamerať na to čo chceš a nie čo nechceš.
Sebavedomie sa buduje postupne. Musíš k nemu pristupovať uvoľnene a trpezlivo ako k dieťaťu, ktoré sa učí rozprávať. Chceš, aby povedalo „mama“, ale netlačíš naň. Každý pazvuk podobný tomuto slovu ťa poteší a aj dieťa sa poteší z tvojej reakcie. Postupne sa to slovíčko naučí vysloviť, aj keď ešte nevie, čo to znamená.
Keby však k dieťaťu pristupuješ kriticky a začneš naň kričať so slovami: „Nie, to nie je ama, ma ani maa… Hovoríš to zlé! Je to mama! Opakuj po mne, ma-ma!“. Tak sa naučí rozprávať oveľa neskôr a pravdepodobne si osvojí aj nejakú rečovú vadu.
Nebuď na seba prísny/a.
Zdravé sebavedomie nikdy nenadobudneš priamo. Vždy je to vedľajší produkt progresu. Buduje sa tréningom, či už fyzickým alebo mentálnym. Každé tvoje zlepšenie znamená merateľný výsledok, vďaka ktorému si o niečo málo navýšiš sebavedomie. Zároveň si o niečo málo znížiš pocit menejcennosti a neschopnosti.
Pokús sa neporovnávať s ostatnými, ale radšej len so sebou. Vzhliadaj k ľuďom, ktorí sú tam, kde chceš byť, ale nechci byť nimi. Ty si ty. Oni sú oni.
Uč sa od ostatných, zober si od nich všetko, čo dokážeš zúročiť, ale neprestaň byť sebou. Nikdy sa nestaneš klonom niekoho iného. Môžeš sa však stať len najlepšou verziou samého seba. Tak cvič, trénuj, vzdelávaj sa a zdokonaľuj svoje zručnosti a vedomosti.
Zdravé sebavedomie sa postupne dostaví a zmení ti život.