Miloval som svoju domovinu. Toľko spomienok. Mal som tu svoje obľúbené miesta. Srdce ma držalo doma.
Myseľ mi však už dlhú dobu šepkala, aby som sa pohol ďalej. Nie sú tu možnosti. Je to malé mesto. Diera. Vedel som, že je správne odísť, ale ešte som sa na to necítil.
Žil som v rozpore so samým sebou. V strese. Doma ma držal aj môj bývalý šéf, ktorý mi dlhoval trojmesačnú výplatu. Nechcel som o tie peniaze prísť. Bál som sa.
Stres z toho, že som sa nevedel pohnúť ma zožieral. Musel som sa rozhodnúť a tak som do toho išiel. Bez vidiny čo bude ďalej som sa presťahoval. Ocitol som sa vo veľkomeste, bez práce, bez rodiny. Len ja a moja priateľka.
Každý deň som myslel iba na budúcnosť. Čo bude. Ako to bude. Chodieval som po pohovoroch, zvažoval som živnosť.
Konštantný stres vo mne na striedačku vyvolával pocity hnevu, úzkosti, strachu, vyčerpanosti.
Prestal som cvičiť, prestal som dbať na stravu. Prestal som čítať. Jediný únik zo stresujúcej reality bolo pre mňa hranie hier…
No postupne nakoniec všetko dobre dopadlo. Až s odstupom času som zhodnotil, že to peklo, čo som prežíval, bolo moje najlepšie rozhodnutie. Pomohlo mi to vyrásť a uvedomiť si, aká je moja cesta.
Tiež som si uvedomil, že stres ma síce donútil pridať plyn, ale zároveň držal brzdu.
Stres je synonymom dnešnej rýchlej doby. A to je maximálne hlúpe. Stres dokáže narobiť rovnako škody ako skutočná choroba. Doslova nám skracuje život. Preto by sme ho mali čo najviac eliminovať. Najmä introverti.
Stres zažíva každý, ale extrovertní ľudia majú tú výhodu, že všetko viac filtrujú von. Nedržia v sebe toľko vecí ako introvertní ľudia. A hlavne nie tak dlho.
Introverti sú na stres náchylnejší, lebo sa viac pozeráme dovnútra.
Tak ako ho eliminovať?
Vytvor si vlastný stres a minimalizuješ ten vonkajší
Ako sa cítiš po cvičení? Po náročnej túre. Po športovaní. Myslíš na veci, ktoré by ťa inokedy stresovali? Cítiš stres? Určite nie.
Keď si vytvoríš vlastný stres, nebudeš si až tak pripúšťať každodenné stresové situácie. Vystúp z komfortnej zóny a vyber si svoj vlastný druh utrpenia. Ak to neurobíš, dostaneš to, čo ti život dá.
Potrebuješ fyzickú aktivitu, aby si spálil/a všetku prebytočnú energiu, ktorú v sebe držíš. Niekedy je to fyzická energia, niekedy mentálna. Potrebuješ ju spáliť, inak sa otočí proti tebe.
Poriadne si zacvič. Choď behať a neprestaň pri prvej kríze. Daj si do tela a uvidíš, že všetko budeš vnímať inak. Tie obrovské problémy, ktoré máš, budú zrazu menšie. Neovládateľný stres odrazu dostaneš pod kontrolu.
Ak sa do fyzickej aktivity nedokážeš dokopať, tak si jednoducho sprav rozvrh. Vopred si to naplánuj a daj si prísľub, že to musíš dodržať. Pokojne to urob formou stávky, ak to nedodržíš, zaplatíš niekomu peniaze. Alebo ich daruješ.
Napr. v tomto týždni zabehnem 5 km a 3x si zacvičím. Kedy to splníš je na tebe, ale musíš to splniť počas týždňa. Ak to budeš odkladať 6 dní, ostane ti všetko na ten jeden posledný deň.
Fyzický tréning je zároveň aj mentálny tréning.
Superbowl 48, Seahawks vs Broncos.
V predzápasových rozhovoroch opisovali hráči Broncos zápas ako za ten najväčší v ich živote. Bol to pre nich najdôležitejší zápas, aký budú hrať a preto ho musia vyhrať. Nič iné si nepripúšťali.
Tréner tímu Seahawks k superbowlu pristupoval inak. Už na začiatku sezóny si s tímom stanovili, že každý jeden zápas aj tréning bude rovnako dôležitý ako ten ďalší. Bez ohľadu na základnú časť, playoff či superbowl.
Každý jeden zápas považovali za majstrovský. Každý jeden tréning predstavoval príležitosť trénovať na majstrovský zápas.
Superbowl tak vnímali len ako ďalšiu príležitosť, na ktorú sú pripravení. Nedovolili, aby vonkajší tlak ovplyvnil ich vnútorné nastavenie. S prehľadom ho vyhrali.
Nič nie je ťažké, keď to zažívaš takmer denne. Vytváraj si svoj vlastný stres pravidelnou fyzickou aktivitou a vonkajší stres si k sebe nepripustíš.
Vždy si nájdi čas pre seba
Čas pre seba je pre introverta nevyhnutná potreba. Nemusí ho byť veľa, ale musí byť kvalitný. Musí to byť čas skutočne iba pre seba. Osamote a ideálne v pokojnom prostredí.
Bez času pre seba nemáme priestor na plnohodnotné dobitie našej energie. A potom sme náchylnejší na vonkajší stres, ktorý je následne spúšťačom depresie a úzkosti.
Čas pre seba môže byť aktívny, ale aj pasívny. Musí to byť však niečo, čo ťa napĺňa a čo ti dáva pocit mentálneho oddychu. Či už je to tvorba, čítanie, pozeranie seriálov alebo upratovanie.
Najrýchlejšia cesta na dobitie energie je meditácia. Zo začiatku to je ale paradoxne najdlhšia cesta.
Pri pasívnej meditácii môžeš len tak sedieť alebo ležať a pasívne prijímaš všetky myšlienky, ktoré ti napadnú. Nechávaš ich prúdiť, až pokiaľ neostane ticho. Až kým ich všetky spracuješ a odfiltruješ. A zo začiatku to trvá aj hodiny. Tréningom stiahneš celý proces na pár minút.
Pri aktívnej meditácii sa sústredíš iba na prítomnosť a svoj dych. V momente keď to prerušíš externým rozptýlením alebo jedinou myšlienkou, začínaš odznova. Aj keby si mal/a začať odznova každú sekundu.
Je to o neustálom vracaní sa do prítomného okamihu a zotrvaní v ňom. Zo začiatku je to naozaj otravné, pretože nerobíš nič iné, iba sa vraciaš na začiatok.
Takto však trénuješ. Až po stovkách hodín tréningu dokážeš v momente vypnúť okolie aj svoje myšlienky. Potom začneš zbierať skutočné plody meditácie.
Spoznaj samého seba
Stres je subjektívna vec. Je to nálepka, ktorou označíme určitú situáciu. Je to náš pohľad na vec. Naša reakcia.
Väčšina stresových situácii v skutočnosti neexistuje. Väčšinou nejde o nič. To, z čoho tak stresujeme je o pár dní nerelevantné. O pár rokov si na to ani nespomenieme.
Stres živí iba naša reakcia. Preto sa niekto pri identickej situácii zrúti a niekto ju zvládne s prehľadom.
Začni tak, že sa vždy vráť k sebe. Nikto nemá moc ovládať tvoje myslenie. Ty rozhoduješ, do akej miery si ten stres pripustíš.
Polož si otázky:
Je ten stres skutočný? Je opodstatnený? Čo z toho môžem ovplyvniť a čo nie?
Keď si uvedomíš, že si v strese, zastav a nedovoľ si robiť nič iné, kým sa upokojíš. Pokiaľ sa ti upokojí tep a spomalí dych. Nech je to aj hodina. Nabudúce to bude iba pol hodina atď..
Takto si preprogramuješ mozog a stresové situácie ťa už nebudú ovládať. Budú pod tvojou kontrolou.
Vo svojom živote musíš čo najviac eliminovať stres, pretože inak ťa doslova zabije. Zabije tvoju radosť zo života. A skráti ti ho o pár rokov.
Eliminácia stresu však neznamená, že si ho nebudeš pripúšťať. Nie je to o žití v ilúzii. Nie je to o ignorancii. Je to o uvedomení a perspektíve. Je to o žití v prítomnom okamihu.
Život je ťažký aj bez toho, aby sme si ešte pridávali stres. Radšej spoznávajme samých seba, aby sme dokázali reagovať s chladnou hlavou a v súlade s našim vnútorným „ja“. Takto bude život o mnoho jednoduchší.
- tiež si prečítaj: Introvert nie je menejcenný človek