Strach a pocit úzkosti začína v mysli. A nad mysľou sa nedá mať vždy plnú kontrolu. Nech sa snažíš ako chceš, určitú časť myšlienok v danej situácii jednoducho nikdy neovládneš.

V tom momente veľmi nepomáhajú mentálne rady a rôzne uvedomenia. Keďže sa ti to deje, nemáš potrebnú perspektívu ani chladnú hlavu.

Vtedy však pomáha fyzická aktivita. Keď použiješ svoje telo, ovplyvníš svoju myseľ.

Nezbavíš sa strachu úplne, ale znížiš ho na zvládnuteľnú úroveň. Na úroveň, kedy preberieš nad situáciou pevnú kontrolu.

Podelím sa s tebou o 3 rady, ktoré pomáhajú pri sociálnej fóbii, úzkosti a dajú sa aplikovať na akýkoľvek strach. Dve z nich sú fyzického charakteru a jedna pomáha k prinavráteniu perspektívy.

1. Sebadôvera pramení zo znalostí a zručností

Georges St-Pierre je jeden z najlepších MMA (zmiešané bojové umenia) zápasníkov všetkých čias a netají sa tým, že ho každý zápas desil. Miloval trénovanie, no nemal rád súťažné súboje, pretože sa ich bál. Bál sa možných zdravotných následkov a verejnej potupy v prípade prehry. Ako UFC šampión mal navyše na svojom chrbte terč a to bol nátlak navyše.

Preto potreboval na svojom strachu pracovať. Zameral sa na budovanie sebadôvery, pretože podľa jeho trénera je zdravá sebadôvera kľúč k prekonaniu strachu. Bez nej sa človek porazí už sám vo svojej hlave.

Sebadôvera pramení z kompetencií, teda zo zručností a znalostí.

Georges St-Pierre tak zvolil cestu tvrdej a dôslednej prípravy. Za rok si nedovolil mať viac ako 2 zápasy, aby sa mohol dostatočne pripraviť na každého súpera.

Vďaka tréningu všetkých možných scenárov a štýlov boja ho už v samotnom zápase nemohlo nič prekvapiť. To mu dodávalo sebadôveru vkročiť do klietky.

zdroj: Jeff Bottari/Zuffa LLC/Getty Images

Aj Usain Bolt povedal, že olympiáda a súťaženie je tá ľahká časť. Tam si to už užíva, pretože predtým absolvoval stovky hodín utrpenia počas ťažkých tréningov.

Tréningom si buduješ sebadôveru, vďaka ktorej strach znižuješ na zvládnuteľnú úroveň. Keď si pripravený, je nepravdepodobné, že ťa niečo zaskočí až tak, že si nebudeš vedieť rady.

Čím viac času a energie vložíš do tréningu, tým ľahšie to bude na ostro. Určite to poznáš napr. zo školy. Keď si bol dokonale pripravený, žiadnej skúšky si sa nebál. Stresoval si vtedy, keď si nevedel nič.

Keď chodíš pravidelne medzi ľudí, socializácia ti nerobí taký problém ako keby ju absolvuješ po mesiaci izolácie. Tréning pre budovanie sebadôvery sa dá aplikovať na všetko. Čaká ťa pohovor? Precvič si všetky možné scenáre. Prejdi si otázky, priprav si odpovede a nacvič si pohovor s niekým blízkym.

Nie je to jednoduchá cesta, ale každým absolvovaným tréningom bude ten ďalší ľahší a ľahší.

2. Nahromadená energia sa obracia proti tebe

Útok, stuhnutie alebo útek je najstaršia a najhlbšie vkorenená reakcia v našom mozgu. Spúšťa sa vtedy, keď nám ide o život.

Mozog nám vtedy dodá extra energiu, napr. v podobe adrenalínu, aby sme prežili. Je to náš záchranný mechanizmus, ktorý nám pomáhal prežiť počas celej našej evolúcie.

Dnes už nečelíme hrozbám smrti ako v minulosti, ale čelíme stresu a rôznym strachom, na ktoré mozog reaguje rovnako. Jeho jediný cieľ je prežiť, preto aj stresové situácie a strach vyhodnocuje ako reálne hrozby.

Reaguje tak, že do tela uvoľní energiu na ich vyriešenie a tzv. záchranu. Keď s ňou však neurobíš nič, energia sa v tebe hromadí.

Začne ti biť srdce, začneš sa potiť a začneš premýšľať na plné obrátky. Premýšľaš nad všetkými možnými scenármi a predstavuješ si to najhoršie. Energia sa v tebe násobí.

Nahromadená energia postupne dosiahne bod, kedy sa obráti proti tebe. Vtedy nad všetkým stratíš kontrolu a začneš konať podľa našej najstaršej reakcii prežitia. Buď utečieš alebo stuhneš.

Ľudia ktorí prechádzajú do útoku v sebe nezvyknú hromadiť energiu, pretože ju hneď filtrujú.

Kontrolu nad situáciou a strachom teda prevezmeš tak, že nahromadenú energiu odfiltruješ. Musíš ju nejako „spáliť“ a najlepšia je práve fyzická aktivita. Keď sa začneš hýbať, tvoj mozog pochopí, že pracuješ na riešení a nejde o život. Dáš mu vedieť, že to zvládaš.

Fyzickou aktivitou odfiltruješ nadbytočnú energiu a hoci sa strachu či stresu nezbavíš úplne, stiahneš ho na kontrolovateľnú úroveň.

Pred každou stresovou situáciou sa skús trochu fyzicky vyčerpať. Nesnaž sa zničiť. Rob to iba do bodu, kedy ti to na pocit stačí. Nevyčerpávaj sa mentálne, ale fyzicky. Fyzická aktivita má mnoho podôb, pokojne sa prejdi, rob drepy, zacvič si jógu alebo kalisteniku. Choď na bicykel, korčule, tancuj.

Vždy, keď začneš cítiť strach, úzkosť alebo stres, presedlaj aspoň na pár minút na fyzickú aktivitu. Spáliš tu nadbytočnú energiu a všetko sa ti znova vráti pod kontrolu.

Je vedecky dokázané, že cvičenie znižuje intenzitu depresie a dokonca sa jej pomáha úplne zbaviť.

3. Pozeráš rovnaký film ako všetci ostatní?

Pred takmer 2000 rokmi povedal Seneca vetu, ktorá je pravdivá a vecná aj dnes.

„Trpíme viac v predstavivosti ako v realite.“

V našej hlave je strach vždy väčší než v realite, pretože ho násobí naša predstavivosť. V hlave si začneme premietať film všetkého najhoršieho, čo sa môže stať. Sústredíme sa na svoje presvedčenie a veci nám akosi zapadajú do našej skladačky. Neuvedomujeme si, že je to preto, lebo nevnímame všetko ostatné.

Vidíme len to, na čo sa sústredíme.

Vtedy sa skús zastaviť a presvedč sa, či pozeráš rovnaký film ako všetci ostatní. Zhoduje sa realita ostatných s tou tvojou? Všetko je iné keď sa na to pozrieš s perspektívou.

Trapas sa stane občas, nie stále. Katastrofa sa stane iba raz. Zomrieš iba raz. Všetko, čo sa ti práve deje bude o pár rokov nepodstatné. Preto sa snaž získať určitú perspektívu.

Nejde o život a o po určitom uplynutom čase si na to ani nespomenieš.

Keď žiješ v minulosti, žiješ v nostalgii. Keď žiješ v budúcnosti, žiješ v neistote a strachu. Pokús sa žiť čo najviac v prítomnosti.