Možno máš pocit, že na tebe nikomu nezáleží. Si osamelý, ľudia ťa nechápu alebo tu nie sú pre teba tak ochotne ako ty pre nich. Možno ti v živote nič nevychádza a jedno sklamanie strieda druhé.

Viem aký je to pocit. Sklamania v puberte zo mňa urobili negatívneho človeka, ktorým som bol možno 10 rokov. V puberte začali moji rovesníci s randením. Začali sa o seba starať a cvičiť. Ja som vyčnieval ako chudý, slabý a tichý čudák. Nevedel som sa baviť s chlapcami, nie to ešte s dievčatami. V rozhovoroch som sa pravidelne strápňoval a pri pokusoch o nadviazanie vzťahu sa len sklamal.

Moje sebavedomie to poznačilo natoľko, že som už neskôr sklamania očakával. Dokonca som si ich privolával. Vždy keď prišli, tak som sa len utvrdil v tom, že mám pravdu a som nula. Roky som žil v tomto tieni negatívneho myslenia. Nevnímal som svetlo, vnímal som iba tmu.

Našťastie som tie isté roky hľadal odpovede. Denne som čítal knihy, počúval podcasty a sledoval videá. Vtedy som ešte nič neaplikoval do praxe, lebo som veril, že kľúč je viac a viac informácií.

Až v dospelosti som začal konať, pretože až s vekom som mnohé múdrosti skutočne pochopil. Postupne som si pospájal súvislosti a vysporiadal som sa s mojimi problémami a komplexmi. Aspoň čiastočne. Stále mám svojich démonov, ale pristupujem k ním už inak.

Dnes už kvôli sklamaniam neschádzam z cesty. Poradím ti, ako sa s nimi vysporiadávam.

Nič netrvá večne

Klišé, ale život nie je lineárny. Nie je to jedna rovná čiara. Nedá sa iba napredovať alebo iba klesať. Nedá sa byť stále šťastný alebo stále nešťastný. Život je príliš nepredvídateľný a mnoho vecí a faktorov sa jednoducho nedá ovplyvniť.

Život je teda akási vlnovka, popreplietaná čiara, ktorá raz stúpa, raz klesá, raz napreduje a raz cúva. Preto nič netrvá večne. Šťastné chvíle raz vystriedajú tie menej šťastné. Prosperitu vystrieda kríza a úspech vystrieda sklamanie.

My si to len veľakrát neuvedomujeme, pretože vždy, keď sa nás niečo týka, sme zaujatí.

Keď sme šťastní, veríme, že to tak bude navždy. A ak to obdobie pominie, sme sklamaní. Naopak ak sme nešťastní, veríme, že to nikdy neskončí. No ak to pominie, rýchlo sa otrasieme a na nešťastné obdobie zabúdame. Veríme, že sa už nezopakuje.

Je to efekt tzv. echo chamber alebo odzvučnenej komory. Keď si v takejto komore, nepočuješ nič zvonku. Nepočuješ názory ostatných a nevnímaš vonkajšiu realitu. Počuješ len seba, svoje myšlienky a pocity.

Tvoje sústredenie sa zužuje a ľahko strácaš perspektívu.

Ak stále premýšľaš nad svojimi sklamaniami a svoje sústredenie zameriavaš na ich spozorovanie, si v takejto komore.

Pri každom probléme a sklamaní je dôležitá perspektíva. Umožníš si ju vidieť práve pripomenutím, že nič netrvá večne. Toto je prvý krok.

Druhý krok si vyžaduje o niečo vyššiu úroveň uvedomenia. Je to schopnosť vzdať sa snahy kontrolovať to, čo sa kontrolovať nedá. V živote je kopec vecí a situácii, ktoré neovplyvníš, nech sa snažíš akokoľvek. Ak tieto veci dokážeš rozoznať, máš z polovice vyhraté. Keď si uvedomíš, že ich neovplyvníš, zmeníš k ním aspoň svoj postoj a to je cesta.

Keď je dobre, maj na pamäti, že to raz pominie. Preto si to o to viac vychutnaj. A keď je zle, pamätaj, že aj to raz pominie.

Každý je len človek

Je v poriadku mať zlé dni a zlú náladu. Je v poriadku ak máš strach alebo ak cítiš sklamanie.

Aj negatívne emócie sú emócie, ktoré prirodzene patria k ľuďom. Všeobecne ich zažívame dokonca častejšie ako tie pozitívne. Nedávame ich však najavo, pretože sa bojíme.

Západná kultúra nám už od ranného detstva vtĺka do hlavy, aby sme sa stále usmievali, aby sme mali stále dobrú náladu a mysleli iba pozitívne.

Negatívne emócie sa považujú za niečo zlé a spoločnosť ich spája s psychickými problémami. Nikto túto nálepku nechce, tak emócie radšej skrývame. Hanbíme sa za nich a cítime sa previnilo, ak ich náhodou dáme najavo.

Preto nosíme masky. Nechceme vyčnievať. Preto robíme to, čo robia všetci a čo sa považuje za normálne. V súkromí však svoju masku zhadzuje každý. Vtedy svoje negatívne emócie dávajú najavo úplne všetci.

Tým, že niečo nevidíme ešte neznamená, že to neexistuje.

Ľudia sa chcú prezentovať len v tom najlepšom svetle. Nikto nechce raniť svoje ego a zhodiť masku, keď to nerobia ani ostatní. No osobne si myslím, že čím extrémnejšie sa niekto prezentuje, tým viac je opak pravdou. Tým viac je to iba ilúzia. Každý je len človek tak si nemysli, že je s tebou niečo zlé.

Mike Tyson je jeden z najlepších boxerov všetkých čias. Počas svojej aktívnej kariéry mal povesť zabijaka. Súperi sa ho báli ešte predtým, než s ním vkročili do ringu. Bol agresívny, neľútostný a zo svojich 50 víťazstiev vyhral 44 knokautom.

Roky po ukončení profesionálnej kariéry priznal, že pred každým jedným zápasom v šatni zvracal. Pred každým zápasom mal strach a pochybnosti. A je to úplne normálne. Žiaden strach a žiadne emócie nemá len psychicky chorý človek.

Tak si o sebe nevytváraj názor na základe ostatných ľudí. Záleží na tebe a na tom, čo si o sebe myslíš ty.