Strednú školu som začal zle. V ničom som sa nesnažil, nezapájal som sa, bol som ticho a vo svojej bubline.

Vyhovoril by som sa na to, že som introvert, no nie je to celkom tak. Ľutoval som sa. Páčilo sa mi hrať sa na obeť.

Možno to bola forma rebélie.

Potom sa to zlepšilo, no nálepku tichého čudáka som mal na sebe už po celú školu.

Vysoká škola bola možnosť ako začať odznova. A všetko nechať za sebou

Prvé dni som bol nadšený. Internát, prednášky, aula a profesori so 150-tími titulmi majú svoje čaro.

Cvičenia a hodiny v učebni už nie.

Študoval som na čisto extrovertnej škole – marketing a masmediálna komunikácia.

Myslel som si, že keď už viem, že som introvert a som so sebou vyrovnaný, zvládnem to.

Marketing ma fascinoval.

Na cvičeniach som si však znovu získaval nálepku tichého čudáka.

Simulácie, skupinové cvičenia, brainstormingy, prezentácie… Spolužiaci sa tým bavili.

Boli otvorení, zhovorčiví, energickí… Ja som bol ticho. A začalo to znova: „prečo sa nezapájaš, prečo si tak ticho?“

Nevedel som sa v tom hluku presadiť. Nevedel som ho prehlušiť a prestal som sa snažiť.

To bol prvý dôvod, prečo som školu nechal.

Možno si povieš, že som slaboch a vzdal som to ako malé decko. A možno je to fakt. Dnes je to už jedno.

Neľutujem.

Zistil som, že vysoká škola nie je moja cesta

Koncom semestra nám v škole celý týždeň prednášali ľudia z praxe. Ľudia z marketingových agentúr, úspešných biznisov a firiem ako je Google a Websupport.

Tieto prednášky mi dali ďaleko viac ako celý rok v škole. Vtedy som si uvedomil tú neskutočnú lekciu z efektivity.

A to, že vysokú školu a titul vlastne vôbec nepotrebujem.

Chcem ísť vlastnou cestou, nie takou, ktorá sa považuje za správnu. Chcem si vytvoriť život, aký mi vyhovuje.

nechal som vysokú školu, pretože chcem ísť vlastnou cestou

Nedávalo mi už zmysel učiť sa veci, z ktorých väčšinu nikdy nevyužijem. Len preto, že to diktujú osnovy.

Bifľovať sa na skúšky, len aby som prešiel a následne všetko zabudol.

Vysoká škola je pohodlná. Aspoň tá moja a podobné odbory.

Pravidelné párty, chodbovice, vyspávanie, nekonečné pozeranie seriálov a hranie hier. Prežitie skúškového a zase dookola…

Do takéhoto kolotoča sa dá spadnúť veľmi ľahko.

Možno namietaš, že o tom má byť študentský život. Treba si ho užiť. Mne to však nedávalo logiku.

Po škole predsa život nekončí. Vyjsť zo školy len s titulom a „holou riťou“?

Rozhodol som sa opačne, najprv na sebe makať, niečo dosiahnuť a potom si užívať.

Zobral som zodpovednosť za svoje vzdelanie a budúcnosť do vlastných rúk

So strednou školou ťa svet nebude vítať s otvoreniu náručou. Aj vysokoškolský titul je iba bonus.

Keď sa spoliehaš len na svoje akademické vzdelanie, nechávaš svoj osud náhode.

Nechcel som byť ďalší radový zamestnanec. Robiť prácu, ktorú dokáže robiť každý a byť nahraditeľný.

Začal som sa učiť sám a po svojom.

Vďaka Google a Youtube sa dnes dokážeš naučiť čo len chceš a zadarmo.

Táto cesta si však vyžaduje veľkú dávku disciplíny. Nikto nad tebou nebude stáť. A neoklameš nikoho, len seba. Skratky tu neexistujú.

Priprav sa na to, že budeš musieť obetovať stovky hodín a obrovské množstvo energie.

Preto sa musíš venovať niečomu, čo ta skutočne baví. Alebo zaujíma a fascinuje.

Ja som sa učil o online marketingu. Bol som hladný po informáciách.

bol som hladný po informáciách

Chcel som si dokázať, že to dokážem a nechať výšku nebola chyba

Spravil som si všetky bezplatné kurzy od Google a pár platených kurzov z Udemy.

Učil som sa z prednášok na youtube a z blogov marketingových expertov. Čítal som knihy pre svoj osobnostný rozvoj.

Zatiaľ mi do života najviac dali knihy od Tima Ferrissa a Tonyho Robbinsa.

 Len jediný rok takejto práce na sebe ma posunul ďalej, ako celá stredná škola a rok výšky dokopy!

Som presvedčený, že jeden rok dokáže spraviť obrovský rozdiel.

Skús sa jeden rok intenzívne učiť hrať na gitare a budeš lepší ako 80% ľudí.

Uč sa rok robiť weby a budeš lepší ako čerství absolventi IT odborov. Rob to 5 rokov a budeš ďaleko, naozaj ďaleko za tými, ktorí končia výšku.

Rozdiel robí efektivita učenia. A zameranie sa na jednu vec. Učíš sa to, čo je podstatné a nie milión vecí okolo toho.

Vysoká škola nie je efektívna. Čím dlhšie študuješ, tým viac škola zarobí.

Tých 5 rokov je potrebné nejako zaplniť. Preto po škole využiješ v živote tak 20% toho, čo si sa naučil.

Máš titul, no čas ti nikto nevráti. A naozaj je titul taký dôležitý?

Aký je život bez vysokej školy?

Absolvoval som niekoľko pracovných pohovorov a ani na jednom nevyžadovali vysokoškolské vzdelanie.

Dokonca sa ma ani raz nepýtali či mám titul.

Každého zaujíma len to, čo vieš, aké máš skúsenosti.

Aj v mojej súčasnej práci som jediný bez vysokej školy a nikoho to nezaujíma.

No stále sa nájdu ľudia, ktorí ťa budú merať podľa akademického vzdelania. Ak nemáš titul, budú na teba pozerať z hora. Budú ťa podceňovať, zhadzovať a možno sa ti aj vysmievať.

Myslím že je to preto, lebo titul je to jediné, čo majú. Štve ich, ak je niekto bez školy lepší ako oni. Ak sa má lepšie.

Veria, že titul im má zabezpečiť budúcnosť a nemusia sa už ďalej sa učiť a snažiť. Svoje už predsa „odrobili.“

V športe a v živote to platí rovnako. Keď sa nezlepšuješ, stagnuješ a pomaly upadáš.

A všetci lepší ťa predbehnú.

Nehovorím, že som za vodou. Nie som úspešný ani bohatý. Ale viem čo chcem a idem si za tým.

Nepočúvam už „dobré rady“ rodiny a známych.

Keď som nechal výšku, pre rodinu to bol koniec sveta. Do dnes som kvôli tomu za čiernu ovcu rodiny.

Je to ale môj život, nie ich.

Každý, kto sa snaží byť iný a nenasledovať zabehnutý systém je výstrahou.

Ľudia chcú aby sa ti darilo, aby si bol úspešný. No len pokiaľ ich nepredbehneš. Pokiaľ nebudeš mať lepší život ako oni.

Ja chcem žiť po svojom, nie podľa vzorca.