Prečo si tak ticho? Ehm, no… hmm, neviem. V živote som to počul nespočetne krát a tak isto každý introvert.

Túto otázku neznášam a odpovedá sa mi na ňu ťažko.

Aj keď je odpoveď jednoduchá.

Pretože som introvert! Ticho je pre nás prirodzené a nie je na tom nič zlé.

Som ticho ak nemám čo povedať K VECI. Alebo ak si s DANÝM človekom nemám čo povedať.

A to chápe len málo kto.

Priznanie, že si introvert niekedy dokonca narobí ešte viac škody. Hlavne ak má daná osoba o introvertoch trošku mylnú mienku. Mám s tým skúsenosť.

Raz sa ma jedna baba spýtala, prečo som tak ticho. Hrdo som odvetil, pretože som introvert.

Jej odpoveď ma dostala a moja viera v ľudstvo v tom okamihu vyhasla.

„Jááj ty si ten introvert, vy ste trošku pomalší že? Vy ste takí hanbliví a neviete veľmi rozprávať čo?“

Presne! Som retard.

Introverti sú navonok ticho, nie však vo vnútri. Naša myseľ a predstavivosť beží takmer stále na plné obrátky.

Asi najlepšie to popísal Stephen Hawking svojim výrokom:

“Tichí ľudia majú najhlasnejšiu myseľ.”

Z nášho prirodzeného ticha sa stáva zbraň

Hlavný dôvod, prečo sú introverti ticho je to, že je nám to prirodzené.

Druhý dôvod má na svedomí dnešná extrovertná doba a hlavne tá „hlučná“ druhá osoba.

Ľudia, ktorí sa nás pýtajú, prečo sme ticho sú väčšinou tí, ktorí nikdy nepočúvajú a nevedia viesť zmysluplný rozhovor. Sú to najhlasnejší a najenergetickejší ľudia.

Aj keď by som rád viedol rozhovor na nejakú zaujímavú tému, s takýmito ľuďmi je to jednostranná debata.

Nedokážem ich prehlušiť, nie som na ich vlnovej dĺžke a tak mi ostáva len ticho počúvať.

Keď teda vidím, že ma niekto nemá záujem počúvať, som ticho. Je to moja obranná zbraň, ktorá je niekedy dvojsečná.

Na jednej strane si tichom držím odstup.

Na druhej strane však cítim úzkosť a vnímam, ako ma ľudia súdia, keď sa ma spýtajú, prečo si tak ticho?

Tichí ľudia sú pre extrovertov vysnívaní poslucháči

Tichí ľudia sa veľmi často stávajú „denníkom“ pre výrečných ľudí. V introvertoch nájdu svojho poslucháča.

Môžu sa nám vyrozprávať, neskáčeme im do reči a naozaj ich počúvame.

Chceme byť slušní, na čo žiaľ doplácame. Počúvame ich sólo spoveď aj vtedy, keď už toho máme dosť a keď to prekračuje mieru slušnosti.

Takýmto extrovertným ľuďom to nedochádza. Naopak, ešte to zhodnotia: „ako super sa mi s tebou rozpráva.“

Veď jasné, zapísal si svoj denníček, niekto ťa vypočul.

Nie sme však bútľavé vŕby. Sme tichí ľudia, no nemali by sme dovoliť to zneužívať výrečnými ľuďmi.

Ľudia nás buď inšpirujú alebo vysávajú, vyberajte si preto rozumne.

Hans F. Hansen

Ak sa ťa teda niekto niekedy znova spýta, prečo si ticho, opýtaj sa ho, prečo je obloha modrá. Alebo prečo dýcha? Prečo je on naopak taký ukecaný alebo bezprostredný?

Lebo je to tak. Lebo taký je. A my introverti tiež. Sme tichí ľudia, je nám to prirodzené. Je to fakt a nie choroba.