Dnes máme najväčšiu slobodu byť sami sebou

Sebarozvoj

Úspešný človek je ten, ktorý ráno vstane, večer si ľahne do postele a medzi tým robí to, čo chce.

Bob Dylan

To je ultimátna sloboda a sen asi každého človeka. Vyžaduje si to však nielen vnútornú slobodu, ale hlavne finančnú slobodu. Našťastie, vnútorná sloboda sa dá dosiahnuť zadarmo. A to práve tým, že budeme sami sebou.

Len vtedy sa na nič nehráme a neovplyvňujeme sa ostatnými ľuďmi. Vtedy konáme podľa svojej prirodzenej intuície, pocitu a presvedčenia. Neťaží nás nátlak vonkajšieho prostredia, pretože všetko, čo robíme, vychádza z nášho vnútra.

Byť sám sebou je pre človeka najprirodzenejšie. Od narodenia sme stopercentne sami sebou, no po detstve o túto schopnosť prichádzame.

Postupne cítime viac a viac tlaku od spoločnosti. Bojíme sa, čo si o nás pomyslia ostatní. Robíme viac to, čo sa považuje za správne než to, čo chceme robiť. V dospelosti náš zovňajšok len málokedy zrkadlí naše vnútro. Postupne sme sami sebou už iba v súkromí.

Zároveň však akosi zabúdame na fakt, že každý človek je jedinečný. A naša vlastná jedinečnosť nás robí tým, kým sme a kvôli čomu nás majú blízki radi. Nikto s nami nemôže súperiť v tom byť nami.

Byť sám sebou je skutočne oslobodzujúce a o to viac v dnešnej dobe. O to viac to platí pre introvertov, keďže sme v neustálom kontakte s našim vnútrom.

Prečo máme dnes najväčšiu slobodu byť sami sebou?

Žijeme rýchlo. Rýchlejšie než kedykoľvek v minulosti.

Každým rokom máme k dispozícii novšie technológie, ktoré nám uľahčujú život. Máme možnosti, internet a otvorený svet. Ak niečo chceme, môžeme si to kúpiť a nemusíme pre to vynaložiť žiadnu námahu.

Máme stále viacej rozptýlení ako voľného času. Preto dnes ľudí zaujíma hlavne ich vlastný život. Každý pozerá najprv na seba a až potom na ostatných.

Už len z toho dôvodu by sme mali byť sami sebou. Bez výčitiek. Ľudia si našu „zmenu“ ani nevšimnú a ak áno, po chvíli na ňu prestanú myslieť.

Vezmi si to opačne. Analyzuješ ľudí, ktorí vyčnievajú, lebo sú sami sebou? Ktorí žijú tak ako to cítia? Možno si ich všimneš, možno ťa naštvú alebo ich obdivuješ, no po krátkej chvíli na nich zabudneš. Máš svoj život. A takto zmýšľa každý.

Nikto o nás nedrží mienku tak dlho ako my sami. A to si neuvedomujeme, pretože sme zaujatí.

Priestor byť sami sebou máme aj preto, lebo dnešný svet ponúka podmienky k individualizmu.

Dnes sa nemusíme porovnávať. Dnes nemusíme žiť tam, kde sme sa narodili. Nemusíme pracovať v jednej práci do konca života. Nemusíme stretávať stále tých istých ľudí a navštevovať tie isté miesta.

Dnes môžeme žiť kde chceme. Vďaka internetu môžeme pracovať, ale aj študovať na diaľku. Takmer všetko sa dá vybaviť a naučiť svojpomocne. Môžeme cestovať na vlastnú päsť. Môžeme žiť 2 životy. Po práci, ktorá nás živí môžeme pracovať na svojich snoch.

Kedykoľvek môžeme skúsiť niečo nové a najkrajšie na tom je to, že o tom ani nikto nemusí vedieť. Dnes môžeme žiť anonymne.

Byť sám sebou je nám prirodzené, preto sa nemusíme učiť ako na to. Musíme si len znova zvyknúť takto fungovať medzi ľuďmi.

Ako si zvyknúť na to byť sám sebou medzi ľuďmi

Keď začneme byť sami sebou, pravdepodobne narazíme na odporcov. Možno zo strany rodiny, možno to budú kamaráti, ktorí nám povedia, že nás nespoznávajú.

Nevadí. Ľudia sa boja zmeny. Pozerajú len na to, čo môžu stratiť a nevšímajú si to, čo môžu získať.

Byť sám sebou znamená pre každého jedného človeka niečo iné. Je normálne, ak sa ti z vonku vynoria pochybnosti. Nespochybňuj sa však aj ty. Vtedy si pripomeň toto:

Nikto nikdy nebude mojou vernou kópiou a rovnako ani ja nebudem nikdy vernou kópiou niekoho iného. Nie každý má rovnaké hodnoty ako ja. Nie každý je na tomto svete preto, prečo ja. Nie každý chce to, čo ja. A to je v poriadku. Presne tak to má byť.

Buďme teda tolerantní a nerozčuľujme sa, keď je niekto iný. Rovnako si neberme k srdcu všetko, čo nám povedia ostatní. Nie sú nami.

Keď sme skutočne sami sebou, mali by sme sa cítiť slobodne. A byť sám sebou nie je o egoizme. Nie je to ani o porovnávaní sa s ostatnými, ale naopak. Chcem sa porovnávať len so svojim včerajším ja. Nechcem nikoho obmedzovať a rovnako nechcem byť obmedzovaný.

Je to o tolerancii voči ostatným, ale aj voči sebe.

Ak ma nezaujíma status, tak sa ním nebudem prezentovať. Ak nechcem robiť to, čo robia ostatní, tak to robiť nebudem. Budem však úprimný, lebo človek, ktorý je sám sebou, je úprimný. A úprimnosť nemá skryté úmysly.

Mne najviac pomáha stredná cesta tzv. gamma. Nie som líder, teda alfa a nie som ani beta, pretože sa nepodriaďujem autoritám. Som v strede. Pre mnohých introvertov je to najľahšia cesta ako byť sám sebou.

Strednou cestou posunieme svet dopredu spolu, ale jednotlivo

Stredná cesta je cesta individualizmu. A hoci to znie sebecky, práve individualizmus najviac posúva svet dopredu.

Človek totiž nedokáže ovládať ostatných ľudí do takej miery, ako dokáže ovládať seba. Rovnako aj poslúži najlepšie len samému sebe.

Keď riešime problém, ktorý sa nás týka, vložíme do riešenia viac úsilia. Keď pracujeme na vlastnom projekte, máme k nemu vzťah a o to viac nám na ňom záleží.

Táto cesta produkuje kvalitu. A že posúva svet dopredu môžeme vidieť všade, ak sa pozrieme bližšie.

Štát nerieši nič a ak rieši, tak veľmi neefektívne. Skutočné problémy riešia bežní ľudia. Riešia to podnikatelia a malé skupinky. Keď sa stane nejaké nešťastie, bežní ľudia sa spoja a vyzbierajú vlastné prostriedky na pomoc.

Keď je dopyt, no chýba ponuka, riešenia prinášajú podnikatelia. Ľudia spolu najefektívnejšie fungujú v rámci drobných komunít, klubov, spolkov.

Vo veľkých skupinách ako je napr. štát, sa ľudia zbavujú zodpovednosti, pretože je tam kopec ľudí, na ktorých sa dá zodpovednosť odhodiť.

Ja osobne neverím v štát. Verím v ľudí. Buďme sami sebou a rozvíjajme svoj individualizmus. Keď sa ako individualisti spojíme, posunieme svet dopredu.

Stretávajme sa s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy a hodnoty. Nestrácajme čas s ľuďmi, ktorí sú pre nás požieračmi energie a času. Buďme sami sebou.

Ak nevieš ako začať, najprv odoberaj všetko, čo môžeš. Odoberaj zo svojho života všetko, čo nevychádza z tvojho vnútra a s čím sa nestotožňuješ. Všetko, čo ťa ťaží a škodí ti. Keď už nemáš čo odobrať, môžeš začať postupne pridávať to, s čím sa stotožňuješ. Ale pomaly a rozvážne.

Svoj potenciál objavíme naozaj len vtedy, keď sme sami sebou. Sami sebou na úrovni svojej osobnosti a vnútornej podstaty. Nie na úrovni zlozvykov a naučených vzorcov správania.

Share This