Introverti sú v tvorivej činnosti najlepší. Máme na to tie najcennejšie predpoklady.

Tvorivá práca je samotárska činnosť, čo nám vyhovuje. Dokážeme byť osamote aj dlhú dobu bez toho, aby nám to prekážalo. Máme jedinečný pohľad na svet, pretože si všetko všímame. Vidíme detaily, symboly, vidíme príbehy. A hlavne, dokážeme si spájať súvislosti. Vieme tak verne vykresliť rôzne situácie, ľudí a ich správanie.

Kreatívna práca vychádza z kvalitného myslenia a z bohatej predstavivosti. A kto je vo svojej hlavy viac, než my? Absorbujeme kopec materiálu, z ktorého môžeme čerpať vo svojej tvorbe.

Máme na to aj biologický predpoklad. Podľa Dr. Marti Olsen Laney introverti viac využívajú dlhodobú pamäť ako krátkodobú. Extroverti zase naopak. Aj preto najprv premýšľame predtým, než niečo povieme.

Tvorivá činnosť je vynikajúci prostriedok, ktorým môžeme odhaliť svetu všetko, čo inak odhaliť nedokážeme.

Tak prečo to neskúsiť?

Možno si myslíš, že nemáš talent, no ten nemá drvivá väčšina ľudí. Talent uľahčí začiatky, ale sám o sebe nestačí. Tréning sa nedá preskočiť. Preto nemôžeš byť dobrý v niečom, čo nikdy nerobíš alebo čomu sa venuješ iba krátko.

Prečo by sme mali tvoriť?

Keď niečo tvoríš, tvoje sústredenie sa pomaly zmenšuje len na to, čo robíš. Postupne utícha celý svet naokolo. Nemyslíš už na minulosť ani na každodenné problémy a povinnosti. Postupne sa dostávaš do stavu flow, v ktorom nevnímaš čas. Vnímaš iba prítomný okamih.

Stav flow zažívame viacerými spôsobmi, ale výsledok nie je vždy rovnaký.

Do tohto stavu sa dostávame aj pri filmoch, seriáloch a knihách, avšak len pasívne. Tieto činnosti nám zlepšujú náladu a dobíjajú energiu, no nezbavia nás myšlienok a emócií.

Práve naopak, zaplavia nás nimi ešte viac. A my introverti sme už aj bez toho ako špongie, pretože nasávame všetko. Do určitého bodu na tom nie je nič zlé. Uvedomelosť je predsa náš dar.

Problém nastáva vtedy, keď všetky myšlienky a emócie iba nasávame a nefiltrujeme ich ďalej von. Keď v sebe všetko stále držíme, postupne sa z nášho daru stáva nočná mora. Nadmerné premýšľaniepotláčanie emócií vždy vyústi do depresie.

Na druhej strane, tvorivá činnosť je aktívna činnosť. Okrem toho, že nám otvára únikové dvere z reality, je to vynikajúci filter. Umožňuje nám dať zo seba von všetko, čo by sme inak nedokázali.

Je to forma sebavyjadrenia, ktorá je úprimnejšia ako rozhovor. Vychádza z nášho najhlbšieho vnútra. Pre niekoho je tvorba terapia a pre niekoho dokonca zmysel života.

Nikdy nezistíš, kam ťa až zavedie, pokiaľ sa nepokúsiš niečo vytvoriť. Je jedno či ide o písanie, kreslenie, fotografovanie, hudbu či vyrábanie vecí vlastnými rukami.

Skús to, čo ťa láka. Svoje dielo nemusíš nikomu ukazovať. Robíš to pre seba.

Zopár rád, ako začať písať

Ako povedal John Green:

„Písanie je profesia pre introvertov, pretože chcú rozpovedať príbehy, ale nechcú pri tom udržiavať očný kontakt.“

 

Introverti sú najlepší spisovatelia. Vynikajúci spisovatelia sa nájdu aj medzi extrovertmi, ako napr. Hemingway alebo Vonnegut.

Drvivá väčšina spisovateľov sú však introverti. Napr. J. K. Rowling, George R.R. Martin, Stephen King, Dr. Seuss.

My introverti máme prirodzenú schopnosť nájsť tie správne slová a pospájať ich tak, aby dávali zmysel. Písaná komunikácia nám ide od ruky, zatiaľ čo tú ústnu potrebujeme často natrénovať.

Pri písaní si môžeme dať načas. Môžeme dolovať v útrobách našej pamäti a popritom zaznamenávať všetko, čo za to stojí. Vďaka našej predstavivosti to môžeme ďalej rozvíjať. Môžeme hoci len počúvať svoj vnútorný hlas a prepísať to, čo nám hovorí.

V prvom rade však na seba nemaj vysoké nároky. Nemusíš napísať knihu a tvoje texty nemusia byť vôbec dobré. Píšeš pre seba. Píšeš pre tú samotnú činnosť.

Na začiatku úplne stačí, ak si začneš písať denník. Možno z toho vznikne niečo viac. Píš o svojich dňoch, o svojich problémoch a o tom, čo ti robí radosť.

Pri písaní nájdeš veľakrát odpovede, ktoré ti inokedy unikajú.

Môžeš napísať list svojmu mladšiemu ja. Čo by si mu poradil, vysvetlil a čo by si teraz urobil inak. Pokojne napíš aj svojmu staršiemu ja do budúcnosti.

Píš o tom, čo je pre teba dôležité. Píš o svojom pohľade na svet, o svojich skúsenostiach. Píš pravdu. Nezabúdaj, že máš duševné právo na všetko zo svojho života.

Nemusíš vedieť kam smeruješ. Ako povedal E. L. Doctorow:

„Písanie sa podobá nočnému šoférovaniu. Vidíš iba potiaľ, pokiaľ svietia svetlá auta, no napriek tomu dokážeš precestovať obrovské vzdialenosti.“

Až počas písania veľakrát zistíš, o čom píšeš a o čom nie. Kam smeruješ a kam naopak nie.

Na písaní nie je ťažké samotné písanie. Ťažké je sadnúť si a začať písať.

Keď už začneš, píš, pokiaľ ti to ide prirodzene. Keď máš pocit, že sa zamotávaš, odstúp a nechaj pracovať podvedomie. Neskôr sa k tomu vráť.

Ako pristupovať k tvorivej činnosti

Prokrastinácia ide s tvorbou ruka v ruke. Nikomu sa totiž nechce začínať. Odkladáme to na neskôr a radšej hľadáme rozptýlenia, lebo sa na to ešte necítime.

Pravda je taká, že je to tak vždy. Stále trvá istý čas, kým sa do toho dostaneš.

Zo začiatku musíš len vytrvať. Postupne sa utíšia hlasy rozptýlení a všetkého nepodstatného. Až potom sa prebúdza kreativita a stav flow.

Uvedom si, že čím viac prokrastinuješ, tým viac je to pre teba dôležité. Inak by ti to bolo ľahostajné. Protikladom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. A k svojej tvorivej činnosti cítiš zrejme viac lásku ako ľahostajnosť. Tak len začni a vytrvaj.

Veľmi pomáha aj to, keď si na tvorbu vyčleníš svoj priestor. Miesto, kde máš súkromie a nikto ťa tam nebude rušiť. Musíš sa tam cítiť uvoľnene a bezpečne, inak nebudeš schopný/á odhaliť tie najtmavšie zákutia svojho vnútra.

Neboj sa o múzu. Múza praje pripraveným. Čím častejšie budeš niečo tvoriť, tým viac nápadov a inšpirácii objavíš. Po určitom čase už nápady nebudeš musieť hľadať. Kontrolu preberie tvoje podvedomie a nápady ti začnú chodiť samé.

A vyhýbaj sa perfekcionizmu. Ten v tvorbe nemá miesto. Aspoň nie na začiatku. Na začiatku je výživný neporiadok.

Pri prvom pokuse popusti uzdu fantázii a jednoducho daj všetko von. Prvý pokus je zapisovací. Najprv ho dokonči a potom ho môžeš upravovať. Až druhá verzia je prepisovacia. Nakoniec sa otvára priestor na detaily. Tretia verzia vytvára geniálne dielo.

Keď sa v tvorbe zlepšíš natoľko, že si ňou budeš istý/á, skús sa o ňu podeliť s ostatnými. Pokojne anonymne, napr. pod pseudonymom. Ani ja nemám zverejnenú identitu.

Je škoda nechávať si všetko len pre seba. Keď máš čo povedať, povedz to. Možno niekomu zlepšíš deň, možno niekomu pomôžeš a ukážeš nádej a možno niekomu zmeníš život.

Nikdy nevieš, akú bude mať tvoja tvorba odozvu a kde všade sa dostane, pokiaľ ju nedáš von.

Alebo vytváraj dary pre svojich blízkych. Napíš pre niekoho príbeh, napíš niekomu list, namaľuj obrázok, niečo vytvor, je jedno čo. Myslím, že vytvorený dar poteší každého viac ako ten kúpený. Obdarovaný ocení, že mu dávaš nielen dar, ale aj svoj čas a kúsok zo seba.

Najúprimnejšiu radosť máme predsa vtedy, keď potešíme niekoho iného.