V mladosti si myslíš, že vieš, čo robíš. Veríš, že máš plán. Myslíš si, že keď urobíš to a to, tak získaš to a to. Presviedčaš sa, že uspeješ. Nech si už pod tým slovom predstavuješ čokoľvek.
V skutočnosti ale nevieš nič. Nikto to nevie. To je jedna z najcennejších lekcií, ktorú ťa môže život naučiť. Väčšinou ju pochopíme až v neskoršom štádiu života. Preto ňou začínam teraz.
Nesnaž sa mať všetko pod kontrolou, pretože veci nikdy presne nevyjdú tak ako chceš. Tvoje očakávania a plány sa vždy nenaplnia. Je dôležité ich mať, ale nesmieš na nich lipnúť. Nechaj ich len na pozadí, aby ti ukazovali smer a potom ich pusti z rúk. Stačí, že budú v podvedomí.
Takto si uvoľníš priestor na veci, ktoré môžeš ovplyvniť tu a teraz.
Čo je to úspešný život?
Dieťa nad vecami zbytočne nepremýšľa, ale koná. Robí to, čo práve cíti a čo ho baví. No počas dospievania tento vzorec nahradia vzorce, ktoré nás naučí spoločnosť. Vtedy sa vzdialime od svojej podstaty a stávame sa osobami, aké sa od nás očakávajú.
Úspešný život je niekde uprostred. Nie je len o peniazoch a statuse. Ani o večnej zábave. Je hlavne o prežití života podľa seba. Keď môžeš svoj čas venovať tomu, čo ti dáva zmysel. Keď ťa neovládajú ostatní. A ideálne, keď môžeš svojou troškou prispieť k tomu, že po sebe zanecháš lepší svet.
Ľudia si pod úspešným životom často predstavujú ničnerobenie. Len tak ležať na pláži a popíjať drinky. No sme k tomu naozaj stvorení? Padne to fajn v rámci oddychu. Ale ako dlho nám to vydrží? Kedy nás to začne nudiť? Po týždni, dvoch? Po mesiaci? A čo potom?
Toto nie je realita. Je to len klamlivá predstava.
Ľudia sú stvorení pre výzvy. Je to v našej DNA. Počas celej evolúcie sme takmer denne bojovali o svoj život a životy svojich blízkych. Čelili sme predátorom, bojovali medzi sebou, umierali od hladu a umierali na choroby.
Iba tých pár posledných desaťročí si žijeme relatívne pohodlne. Ale to neznamená, že nám je to takto prirodzené. O opaku napovedá napríklad stále rastúca miera depresií, psychických chorôb a samovrážd.
Pre úspešný život si musíme osvojiť 2 základné princípy. Potrebujeme sa niečomu venovať z vlastného presvedčenia. Potrebujeme robiť niečo, čo nás baví a ideálne má aj pozitívny dopad na život ostatných. Vtedy nás to naplní dvojnásobne.
A keďže dnes nečelíme fyzickým výzvam, tak si ich potrebujeme vytvárať.
Tieto princípy platia pre každého. Introverti majú navrch v jednej veci a extroverti zase v druhej.
My introverti sme v intenzívnejšom spojení s naším vnútorným svetom, preto máme bližšie k objaveniu toho, čo milujeme. Extrovertom je zase prirodzenejšia akcia, preto skôr začnú konať.
1. Ako pristupovať k tomu, čo ťa baví?
Ak nevieš, čo ťa baví, tak najlepšia rada znie, skúšaj čo najviac vecí. Len tak objavíš to, čo v tebe vyvoláva zvedavosť a pri čom nevnímaš čas. To sú tie najlepšie ukazovatele.
Môže to byť čokoľvek. Možno ťa zaujíma lukostreľba, možno šach alebo skladanie lega. To je jedno. Vždy sa nájdu ľudia s podobnými záujmami.
Venuj sa tomu bez ohľadu na výsledok. Pamätaj, že úspech je len vedľajší produkt. Keď sa nedostaví tak nevadí, stále robíš to, čo ťa baví. A možno príde ďaleko neskôr, kedy to vôbec nečakáš. Môžeš mu ísť oproti keď už cítiš, že si v tom naozaj dobrý a tvoríš aj nejakú pridanú hodnotu. Vtedy ukáž svetu, čo robíš. Ak už cítiš, že máš čo povedať, tak to povedz.
Naplní ťa to dvojnásobne. Okrem tej samotnej činnosti ťa naplní aj pocit, že ideš príkladom. Že možno niekomu pomáhaš a možno niekoho inšpiruješ.
Neboj sa podeliť ani o svoje znalosti a skúsenosti. Neboj sa, že ti niekto ukradne to, čo robíš. O nič sa neukrátiš, pretože aj keby dáš niekomu presný postup, nikdy ťa verne neodkopíruje. Tvoje skúsenosti a hlavne investované hodiny ti nikto neukradne. Tá cesta sa nedá preskočiť. Vždy budeš mať náskok.
A neboj sa kritiky. Tá je prirodzená. Nech by si robil čokoľvek, vždy sa nájdu kritici. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí ťa nepochopia, ale to nevadí. Pozeraj iba na tú svoju skupinku ľudí.
Vieš kedy spoznáš, že si úspešný? Keď sa obzrieš dozadu a povieš si, že to malo zmysel. Pretože znova, nikto dopredu nevie, čo robí. Zhodnotíš to až s odstupom času. Možno to nakoniec dotiahneš až tam, že ťa to bude živiť.
2. Vytváraj si vlastné výzvy
Dnes nemáme fyzické výzvy a preto sme mäkší než v minulosti. Zamávajú s nami aj veci, ktoré reálne vôbec nie sú také hrozné. Nemáme ich však s čím porovnať a preto sa nám zdajú ako tragédia. Bez vlastných výziev sa nám zdá všetko v živote ťažké.
Musíme si vytvárať vlastné fyzické výzvy, aby sme eliminovali tie vonkajšie. Naše telo dokáže viac, než si myslíme, ale musíme ho k tomu dotlačiť. Musíme sa jednoducho hýbať. Najlepšia fyzická výzva je cvičenie. Dobrou alternatívou je aj šport a minimom je turistika a dlhé prechádzky. Ak ti je pohyb cudzí, tak nezačínaj s tým najťažším.
Aj s fyzickou aktivitou sa musíš zoznámiť postupne. Začni pomaly, aby ťa to hneď neodradilo. Začni s ľahko realizovateľnými krokmi.
Napr. zacvič si 2x do týždňa na 15 minút. Ďalší týždeň to zvýš na 20, potom 30 a potom 3x do týždňa atď.. Buď konzistentný a časom si to zamiluješ.
Konzistentnosť je ten najdôležitejší faktor. Rob to ale s cieľom. Potrebuješ vedieť, prečo to robíš a prečo sa musíš potlačiť.
Keď prekonávaš vlastné výzvy v podobe náročných tréningov, tak ťa už nič externé nezlomí. Čo s tebou spraví urážka, keď vieš, že si si práve prešiel hodinovým peklom v telocvični?
Čo ťažšie môžeš ešte počas dňa zažiť, keď si prekonal svoje limity a neprestal si, keď to bolelo? Keď si nepočúval svoju myseľ a pokračoval ďalej?
Všetko je potom už len prechádzka ružovou záhradou. Nikto ti neublíži viac než ty svojim tréningom.
Jednoducho začni. Netráp sa tým, že ešte nemáš všetky odpovede.
Alli Webb
Ak to neurobíš, tak sa zmier s tým, že budeš vidieť prekážky a výzvy aj tam, kde reálne nie sú. Ak si nevytvoríš vlastné výzvy, tak ti život hodí všetky a ty ich nebudeš vedieť rozlíšiť.