Mama mi vravievala, že by som bol dobrý zajatec, pretože by som nič neprezradil. Ľudí v mojom okruhu vždy rozčuľovalo, že nikdy nevedia, čo si myslím. Aj priateľka mi vraví, že nedávam najavo emócie.

Môj neutrálny výraz tváre pôsobí chladne. Zamyslene a bez citov. Je to môj štít, ktorý chráni môj vnútorný svet. Ten je plný myšlienok a emócií. Plný života. Je však aj plný pochybností a strachu. Je zraniteľný a preto si ho strážim aurou tajomna.

Nedávam najavo viac, než musím. A nevravím, že je to vždy dobré. Niekedy si kvôli tomu len sám sebe škodím. No je to pre mňa ľahšie.

Tajomno priťahuje všetkých, ale nie v rovnakej miere

Čo urobíš, keď narazíš na hlavolam? Alebo keď zbadáš, ako niekto kúzli?

Zrejme sa z teba stane zvedavé dieťa, ktoré zabudne na všetko ostatné. Pred sebou uvidíš len ten jediný cieľ a to odhalenie pravdy. Zatúžiš vyhrať, aby si dokázal, že si lepší. Sebe aj ostatným.

Ľudia sa medzi sebou porovnávajú už od prvých zmienok v histórii. A do dnes máme túto vlastnosť hlboko vrytú v našom mozgu. Preto to robíme aj na podvedomej úrovni, keď si to vôbec neuvedomujeme.

To je jeden z dôvodov, prečo nás priťahuje to, čo je nad naše chápanie. Tajomno. Vnímame ho ako príležitosť, ktorou zažiarime v očiach ostatných, keď ho rozlúštime.

Na druhej strane ľudia obdivujú tajomno, ktoré niekto nadobudol popri rozvíjaní svojich zručností. Keď je v niečom tak dobrý, že je medzi ním a bežnými ľuďmi priepastná medzera.

A potom sú tu introverti, ktorí vyžarujú prirodzené tajomno, pretože sa s ním narodia. Sprevádza nás celým životom. U nás sa ale netýka iba konkrétnej zručnosti. My ho máme na úrovni celého nášho bytia.

A takýto druh tajomna neimponuje každému.

Extrovertných ľudí naša tajomná schránka rozčuľuje. Je pre nich až príliš veľká. Nedokážu z nás vyjsť, lebo nevedia, čo si myslíme a čo cítime. Nedokážu nás prečítať.

Potom si často domyslia odpoveď, ktorú nevidia. Presvedčia sa o tom, že sme osamelí a nešťastní a že by sme chceli byť ako oni. Len nám v tom treba pomôcť. Tak ešte pridajú, aby nás vytlačili z našej tajomnej schránky do ich spoločenského a hlučného sveta.

Z ich pohľadu naše tajomno pôsobí ako prekážka. Z nášho pohľadu je to ale naša jedinečnosť. Náš dar. Preto by sme si ho mali chrániť.

Prečo je introvertné tajomno skutočný dar?

John Green povedal, že pri introvertoch nikdy nevieš, či v mysli tancujú a snívajú s otvorenými očami alebo v sebe nesú ťarchu sveta.

A to je jeden z našich najväčších darov. Do nášho vnútorného sveta máme prístup iba my. Len my rozhodujeme, či doň niekoho vpustíme. Nie sme čitateľní a z toho pramení naša nezávislosť.

Máme bohatý vnútorný život, do ktorého sa radi obraciame. Sme snílci. Premýšľame nad zmyslom vecí.

Vďaka nášmu tajomnému zovňajšku produkujeme myšlienky, názory a emócie, ktoré majú váhu. Pretože si dávame na čas a necháme ich v sebe dozrieť. Nevypúšťame ich hneď von. Najprv ich v sebe spracujeme a keď sme pripravení, tak sa o nich podelíme.

Keby sme boli ľahko čitateľní, tak by sme na to nemali priestor.

Naša nezávislosť živí našu auru tajomna. Nepotrebujeme sa naháňať za externými stimulmi. Nepotrebujeme byť celý čas v spoločnosti ľudí. Nepotrebujeme byť stále niečim zaneprázdnení, aby sme sa nenudili.

Toto všetko nájdeme v našom vnútri.

Drž sa svojho tajomna

Keď ľudia hľadajú svoju jedinečnosť alebo silné stránky, tak ich zvyknú hľadať na presne opačnej strane toho, čo najviac skrývajú.

Pritom tieto veci delí len tenká hranica. V skutočnosti bývajú tesne blízko seba.

Možno skrývaš depresiu a možno je práve vysoká emocionalita tvoja jedinečnosť.

Možno sa trápiš, že nie si dostatočne otvorený a nevieš sa len tak baviť s hocikým. No možno je tvoja tajomná aura tvoj ochranný filter, ktorý ťa už zachránil pred X nesprávnymi ľuďmi.

Možno sa za seba hanbíš a možno je tvojou silnou stránkou práve silná sebareflexia a hĺbavé premýšľanie.

To, čo najviac skrývame je často indikátorom toho, kde by sme sa mali pozerať. Samozrejme to nestačí len odhaliť, ale je to prvý krok.

Tak sa drž toho, čo ťa robí tajomným. Je to atraktívne.

Ľudia chcú vedieť, čo si myslíme. Zaujíma ich náš pohľad na vec. Priťahuje ich naša tichá energia, pretože naša prítomnosť upokojuje. Nezapĺňame priestor okolo seba tak ako extroverti. My ten priestor robíme.

V zopár očiach možno ostaneme nepochopení. Ale chceme radšej to, aby nás všetci ľahko čítali? Ja nie.

Ja nepotrebujem vychádzať s každým. Netrasie ma, keď je ticho. Práve naopak, užívam si to. Bavím sa sledovaním reakcie ľudí, keď v tichu nevedia, čo robiť.

Baví ma, keď si ľudia myslia, že ma majú prečítaného. Milujem ten pocit, keď viem, že som v mysli o krok pred ostatnými. Milujem to, že mám niečo, čo nemá každý.

Moje tajomno mi síce sťažuje spoznávanie sa, ale zároveň mi filtruje ľudí, ktorí nie sú pre mňa.

A o to viac si potom vážim tých, pri ktorých moja tajomná aura zmizne, pretože poznajú môj vnútorný svet. Viem, že sú jedny z mála.