Nemám deti, nemám skúsenosti rodiča. Bol som však dieťa. Píšem z môjho pohľadu a z mojej skúsenosti. V detstve som bol veľmi senzitívny. Zažil som kopec nepochopenia a súdenia. Aj zo strany rodičov.
Nechceli mi zle. Chceli, aby som bol “normálny”. Chceli, aby som bol ako ostatné deti.
Moju introvertnosť si zamieňali za hanblivosť a verili, že ma stačí postrčiť. Nerozumeli mi. Pritom stačilo tak málo. Z detstva korenia mnohé psychické problémy a komplexy. Mňa roky sprevádzala sociálna fóbia a nízke sebavedomie.
Introvertnosť je vrodená
Typológia osobnosti je vrodená. Každý sa narodí bližšie buď k introvertnosti alebo k extrovertnosti. Len malé percento ľudí je presne v strede.
Mozog introvertov funguje trochu inak ako mozog extrovertov. Mozog introvertov baží po acetylcholíne, zatiaľ čo mozog extrovertov po dopamíne. V introvertoch vyvolá rovnaké množstvo dopamínu nadmernú stimuláciu. A v extrovertoch vyvolá rovnaké množstvo acetylcholínu nudu.
Introverti využívajú viac parasympatickú stranu nervového systému, zatiaľ čo extroverti sympatickú. Introverti majú hrubšiu šedú hmotu v mozgu, čo je oblasť spájaná s abstraktným myslením a rozhodovaním. Ak je dieťa opatrnejšie a zdržanlivejšie, je to aj biologický dôvod, nie psychická vada.
Typológia osobnosti sa nedá meniť. Dá sa len formovať. Aj dvom extrovertom sa môže narodiť introvertné dieťa. Môžu za to gény nielen rodičov, ale aj ich predkov.
Ked sa dieťa narodí ako introvert, miera introvertnosti sa môže meniť. A to oboma smermi.
Nátlak k extrovertnosti zo strany rodičov a okolia vyvolá to, že sa dieťa uzavrie. Miera introvertnosti vtedy zrejme porastie. Funguje to aj opačne. Vďaka pochopeniu a správnemu prístupu dieťa nebude považovať svoju introvertnosť za prekážku. Nebude sa cítiť zle preto, že je iné.
Svoju introvertnosť bude brať prirodzene. Uvedomí si ju ako dar.
Najhoršia vec, ktorú môže rodič spraviť
Nesnaž sa introverta zmeniť.
Deti robia vždy to, čo im je prirodzené. Introvertné dieťa koná podľa seba rovnako ako ostatné deti. Až rodina a okolie mu dá najavo, že je niečo nesprávne.
Keď poukážeš na to, že je dieťa iné ako ostatné, narušíš jeho vnútornú istotu. O to viac, keď zdôrazníš, že to nie je dobré.
Je rozdiel kritizovať zlé správanie a vrodenú osobnosť. Rodičovi sa to môže zdať rovnaké, no pre dieťa nie je.
Pri výchove je správne kritizovať zlé správanie. Keď napríklad dieťa bezdôvodne zbije iné dieťa.
Nie je ale správne kritizovať niečo, čo nemá opodstatnenie. Napríklad, keď je dieťa ticho. Spravilo niečo zlé? Prečo by nemalo byť ticho? Ticho je jeho prirodzená reakcia. Ticho je súčasť jeho povahy.
Takto sa musí meniť, aj keď nechápe prečo. Začnú sa mu vynárať otázky, na ktoré nemá odpovede.
Od malička si začne vštepovať zmýšľanie, že to, čo je preňho prirodzené nie je správne.
Naučí sa, že nie je správne byť sám sebou. Vtedy stratí sebadôveru. Nikdy v dieťati nevyvolávaj pocity, že je s ním niečo zle bezdôvodne.
Deti vnímajú všetko intenzívnejšie ako dospelí. O to viac negatívne informácie a zážitky. V detstve sa vytvárajú komplexy a bloky, ktoré nás trápia v dospelosti.
Rodičia majú skreslený pohľad
Nálepka, že sa dieťa hanbí je veľmi nebezpečná. Hanblivosť a introvertnosť sú 2 rozdielne veci. Hanblivosť je strach z hodnotenia a súdenia. Introvert potrebuje len svoj čas na navnímanie a spracovanie všetkých vnemov.
Rodičia zvyknú podceniť, že dieťa je v skutočnosti vyspelejšie než je ich odhad. Všetko dokáže vnímať intenzívnejšie než si myslia.
Ja som vyslovene neznášal, keď sa za mňa rodičia ospravedlňovali, že som tichý alebo hanblivý. Pripadal som si ako retardovaný. V hlave som nad všetkým spätne premýšľal. Trápil som sa. Nevedel som, prečo som iný. Prečo nemôžem byť normálny.
Keď ťa trápi, že je tvoje dieťa tiché a dáš mu to najavo, ver mi, jeho to bude trápiť desaťnásobne.
Ničomu tým nepomôžeš a všetko len zhoršíš. Dieťa si pamätá všetko.
Najlepšia vec, ktorú môže rodič spraviť
Najlepšie je pochopenie. Rodičia vychovávajú vždy podľa svojho presvedčenia.
No aj tie najlepšie úmysly môžu vyjsť nazmar, keď svoje dieťa nechápu.
Poznanie a chápanie sú 2 rozdielne veci. Nestačí svoje dieťa len poznať. Poznanie je viac menej povrchné. Poznanie vychádza z pozorovania. Chápanie vychádza zo schopnosti vcítiť sa do hlavy dieťaťa, aby si porozumel, ako zmýšľa.
Je naozaj dôležité dieťa čo najlepšie pochopiť a to pochopenie mu aj dať najavo.
Introverti majú bohatý vnútorný svet, ktorý je pre nich často zaujímavejší ako ten vonkajší. Introvert vníma všetko a o všetkom premýšľa. Aj keď je navonok ticho, v mysli nie je ticho.
Niekedy stačí, že rodič pochopí len toto a prestane so snahou dieťa meniť. Už len to spraví veľa.
Ako vychovávať introvertné dieťa?
Introvert potrebuje svoj čas. Každé dieťa je zvedavé a introvertné obzvlášť. Introvert sa však nepúšťa hneď do akcie. Najprv premýšľa a pozoruje. Extrovertné dieťa sa hneď angažuje a koná. Introvert potrebuje najprv všetko čo najlepšie spoznať a pochopiť.
Nenúť ho k okamžitej akcii. Dopraj mu čas. Keď ho chceš viesť k športu, motivuj ho pasívne. Sledujte daný šport z diaľky alebo ho o športe čo najviac oboznám. Je pravdepodobné, že to tak nakoniec bude chcieť skúsiť sám od seba.
Platí to na každú situáciu.
Maj trpezlivosť
Niektorí ľudia sa riadia mottom: “najlepšie sa naučíš plávať hodením do hlbokej vody”. Pre introvertné dieťa to neplatí.
Novým ľuďom a situáciám ho predstavuj postupne. Nečakaj, že dieťa bude pri nových ľuďoch hneď zhovorčivé a uvoľnené. Nie. Dieťa sa otvorí a uvoľní až vtedy, keď sa začne cítiť komfortne. Teda vtedy, keď ľudí alebo situáciu spozná. Netlač naň.
Socializácia introverta vyčerpáva
Extroverta nabíja energiou spoločnosť ľudí, no introverta vyčerpáva. Introvert potrebuje byť po čase medzi ľuďmi osamote, aby si oddýchol a načerpal energiu.
Škola je vyčerpávajúca. Nenúť dieťa k ďalšej socializácii, pokiaľ nemalo možnosť oddýchnuť si od predošlej. Najlepšie je to robiť na striedačku. Po čase medzi ľuďmi mu dopraj čas osamote. Je to jeho potreba.
Neber dieťaťu čas osamote, no to neznamená, že ho máš pred ľuďmi skrývať. Pomôž mu len sa naučiť ako pracovať so svojou energiou.
Nerieš ak má len jedného kamaráta
Introvert nebude mať nikdy stovky kamarátov. Vždy uprednostníme jedného dobrého kamaráta pred desiatkou známych. Introvert preferuje kvalitu pred kvantitou.
Platí to aj pre koníčky a voľný čas. Introvertné dieťa nepotrebuje milión koníčkov. Nepotrebuje mať zapratanú každú minútu v rozvrhu ako extrovert. Introvert potrebuje voľnosť. Nudiť sa nebude.
Podporuj ho v tom, čo ho baví a zaujíma
Aj keď je pri tom osamote v izbe. Ak je to možné, spoj príjemné s užitočným. Skús ho prihlásiť na aktivitu, kde môže svoje hobby rozvíjať. Spozná iné deti, ktoré spája rovnaká záľuba a skôr si budú rozumieť.
Urob ho na seba pyšným
Pomôž mu pochopiť, prečo je iný ako tí najvýraznejší. Nauč ho, ako sa seba zastať. Nemusí vyhovieť hlasnejšiemu. Nemusí robiť to, čo všetci, ak nechce. Je v poriadku byť ticho. Nie je v poriadku sa nechať sa využívať alebo šikanovať.
Introvert potrebuje pracovať na sebavedomí už odmalička
Najlepšie je budovať zdravé sebavedomie postavené na reálnych činoch. Nehovor mu niečo, čomu samé neverí. Pochváľ ho za každý úspech. Pripomeň mu, čo všetko už dokázal, keď si nebude veriť. Zdravé sebavedomie sa buduje každým úspechom a prekonanou prekážkou.
Ak bude chcieť, prihlás ho na bojové športy. Týka sa to najmä chlapcov. Neboj sa, nestane sa z neho bitkár, práve naopak.
Je to moje osobné presvedčenie. Vždy som sa podceňoval, lebo som sa bál ostatných. Bál som sa výsmechu alebo fyzického kontaktu. Nikdy som nezvládal konflikty. Vždy som zamrzol.
Viem, že moje sebavedomie by bolo inde, keby som odmalička trénoval bojové športy. Len pre ten tréning. Ver mi, že každý chlapec a o to viac muž je sebavedomejší, keď vie, že sa môže obrátiť aj na svoje telo, nie len myseľ. Keď sa vie ubrániť.
Daj mu najavo, že ti môže veriť
Introvertné dieťa v sebe zvykne dusiť všetko, čo ho trápi. Nezverí sa ti samé od seba a je pravdepodobné, že ani keď sa spýtaš.
Preto mu daj najavo, že si tu preňho. Nauč sa ho vypočuť a neraď mu, keď o to nestojí. Veľakrát stačí vypočuť bez toho, aby si mu skákal do rečí a dával nevyžiadané rady.
Nepožiada pomoc samé od seba, preto mu ju ponúkni. Ponúkni mu ju vždy, keď cítiš, že ho niečo trápi. Nauč sa však rozoznať ticho a ticho. Kedy je ticho prirodzené a kedy je za tým niečo viac.