Nemám deti, nemám skúsenosti rodiča. Bol som však dieťa. Píšem z môjho pohľadu a z mojej skúsenosti. V detstve som bol veľmi senzitívny introvert. Zažil som kopec nepochopenia, súdenia, šikany a psychického tlaku. Aj zo strany rodičov.

Nechceli mi zle. Chceli, aby som bol “normálny”. Chceli, aby som bol ako ostatné deti.

Moju introvertnosť si zamieňali za hanblivosť a verili, že ma stačí postrčiť. Nerozumeli mi. Pritom stačilo tak málo.

Z detstva korenia všetky psychické problémy a komplexy. Mňa roky sprevádzala sociálna fóbia a nízke sebavedomie.

Introvertnosť je vrodená

Typológia osobnosti je vrodená. Každý sa narodí bližšie buď k introvertnosti alebo k extrovertnosti. Len malé percento ľudí je presne v strede.

Mozog introvertov funguje trochu inak, ako mozog extrovertov. Cesty neurotransmiterov využívame v inom pomere.

Mozog introvertov baží po acetylcholíne, zatiaľ čo mozog extrovertov po dopamíne. V introvertoch vyvolá rovnaké množstvo dopamínu nadmernú stimuláciu. A v extrovertoch vyvolá rovnaké množstvo acetylcholínu nudu.

Introverti využívajú viac parasympatickú stranu nervového systému, zatiaľ čo extroverti sympatickú.

Introverti majú hrubšiu šedú hmotu v mozgu, čo je oblasť spájaná s abstraktným myslením a rozhodovaním.

Ak je dieťa opatrnejšie a zdržanlivejšie, je to biologický dôvod, nie psychická vada.

Typológia osobnosti sa nedá meniť. Dá sa len formovať. Aj dvom extrovertom sa môže narodiť introvertné dieťa. Môžu za to gény nielen rodičov, ale aj ich predkov.

Ked sa dieťa narodí ako introvert, miera introvertnosti sa môže meniť. A to obomi smermi.

Zlý prístup a tlak k extrovertnosti zo strany rodičov a okolia vyvolá to, že sa dieťa uzavrie. Miera introvertnosti vtedy porastie. Funguje to aj opačne.

Vďaka pochopeniu a správnemu prístupu dieťa nebude považovať svoju introvertnosť za prekážku. Nebude sa cítiť zle preto, že je iné. Svoju introvertnosť bude brať prirodzene. Uvedomí si ju ako dar.

Introvertov je menej ako extrovertov, no je nás dosť. Introvertov je cca 30% populácie. Mnohí z nich sa skrývajú, lebo žijeme v dobe nastavenej pre extrovertov.

A to nie je v poriadku. Je to psychicky vyčerpávajúce. Ľudia, ktorí svoju introvertnosť skrývajú sú presne tí, ktorých poznačilo detstvo. Sú to tí, ktorí sa naučili brať introvertnosť ako vadu.

Najhoršia vec, ktorú môže rodič spraviť

Nesnaž sa introverta zmeniť.

Deti robia vždy to, čo im je prirodzené. Introvertné dieťa koná podľa seba rovnako, ako ostatné deti. Nemôže za to, že je v menšine. Ani o tom nevie. Až rodina a okolie mu dá najavo, že je niečo nesprávne.

Keď poukážeš na to, že je dieťa iné ako ostatné, narušíš jeho vnútornú istotu. O to viac, keď zdôrazníš, že to nie je dobré.

Je rozdiel kritizovať zlé správanie a vrodenú osobnosť. Rodičovi sa to môže zdať rovnaké, no pre dieťa nie je.

Pri výchove je správne kritizovať zlé správanie. Keď napríklad dieťa bezdôvodne zbije iné dieťa. Vtedy je na mieste mu dohovoriť alebo ho potrestať.

Nie je správne kritizovať niečo, čo nemá opodstatnenie. Napríklad, keď je dieťa ticho. Spravilo niečo zlé? Prečo by nemalo byť ticho? Ticho je jeho prirodzená reakcia. Ticho je súčasť jeho povahy.

Takto sa musí meniť, aj keď nechápe prečo. Začnú sa mu vynárať otázky, na ktoré nemá odpovede. “Lebo to robia všetci” nie je vysvetlenie ani dôvod.

Od malička si začne vštepovať zmýšľanie, že to, čo je preňho prirodzené nie je správne. Naučí sa, že nie je správne byť sám sebou. Vtedy stratí sebadôveru.

Pre akúkoľvek ľudskú bytosť je najhoršie, keď stratí svoje “ja”.

Nikdy v dieťati nevyvolávaj pocity, že je s ním niečo zle bezdôvodne.

Deti vnímajú všetko intenzívnejšie ako dospelí. O to viac negatívne informácie a zážitky. V detstve sa vytvárajú komplexy a bloky, ktoré nás trápia v dospelosti.

Rodičia majú skreslený pohľad

Preboha nehovor ľuďom, že je tvoje dieťa hanblivé. Hanblivosť a introvertnosť sú 2 rozdielne veci. Hanblivosť je strach z hodnotenia a súdenia. Introvert potrebuje len svoj čas, bez nátlaku.

Neuvedomuješ si, ako táto veta ničí sebavedomie. Dieťa tomu uverí a paradoxne bude hanblivé. Dieťa vníma negativitu viac, než si myslíš.

To, čo považuješ za zmýšľanie 10 ročného je v skutočnosti zmýšľanie možno 6 ročného.

Dieťa je vždy vyspelejšie, než je tvoj odhad. Rodičia to zvyknú podceňovať.

Nestrápňuj svoje dieťa. Nie vedome. Nerob si srandu, že je tiché, že nevie rozprávať. Nenúť ho byť stredom pozornosti. Pre teba je to normálne a možno vtipné, no pre introvertné dieťa nie.

Ja som vyslovene neznášal, keď sa za mňa rodičia ospravedlňovali, že som tichý alebo hanblivý. Pripadal som si ako retardovaný. Keď som bol sám, nad všetkým som spätne premýšľal. Trápil som sa. Spochybňoval som, prečo som sa vôbec narodil. Nevedel som, prečo som iný. Prečo nemôžem byť normálny.

Keď ťa trápi, že je tvoje dieťa tiché a dáš mu to najavo, ver mi, jeho to bude trápiť desaťnásobne.

Ničomu tým nepomôžeš a všetko len zhoršíš. Matky zvyknú mať väčšie pochopenie. Otcovia nie. No ver mi, dieťa si pamätá všetko.

Ľudia protestujú proti všetkému, čomu nerozumejú. Všetko iné ako bežné a známe je pre nich zlé. Aj psi brešú na to, čomu nerozumejú.

Keď svojmu dieťaťu nerozumieš, nesprávaj sa ako zviera. Radšej urob toto.

Najlepšia vec, ktorú môže rodič spraviť

Najlepšie je pochopenie.

Rodičia vychovávajú vždy podľa svojho presvedčenia. No aj tie najlepšie úmysly môžu vyjsť nazmar, keď svoje dieťa nechápu.

Poznanie a chápanie sú 2 rozdielne veci.

Nestačí svoje dieťa len poznať. Poznanie je viac menej povrchné. Poznanie vychádza z pozorovania. Chápanie vychádza zo schopnosti vcítiť sa do hlavy dieťaťa, aby si porozumel/a, ako zmýšľa.

Je naozaj dôležité dieťa čo najlepšie pochopiť a to pochopenie mu aj dať najavo.

Introvertné dieťa funguje inak, ako extrovertné dieťa. Introverti sa otvárajú postupne. Potrebujú svoj čas, pochopenie, dôveru a lásku.

Introverti majú bohatý vnútorný svet, ktorý je pre nich často zaujímavejší, ako ten vonkajší.  Introvert vníma všetko a o všetkom premýšľa. Aj keď je navonok ticho, v mysli nie je nikdy ticho.

Niekedy stačí, že rodič pochopí len toto a prestane so snahou dieťa zmeniť. Už len to spraví veľa. Naozaj veľa.

Ako vychovávať introvertné dieťa?

Každé dieťa je zvedavé a introvertné obzvlášť. Introvert však potrebuje svoj čas.

Extrovertné dieťa sa hneď angažuje a koná. Introvert sa hneď nepúšťa do akcie. Najprv premýšľa a pozoruje. Najprv potrebuje všetko čo najlepšie spoznať a pochopiť.

Nenúť ho k okamžitej akcii. Dopraj mu čas.

Keď ho chceš viesť k športu, motivuj ho pasívne. Sledujte daný šport z diaľky alebo ho o športe čo najviac oboznám. Je pravdepodobné, že to tak nakoniec bude chcieť skúsiť sám od seba.

Platí to na každú situáciu.

Maj trpezlivosť

Niektorí ľudia sa riadia mottom: “najlepšie sa naučíš plávať hodením do hlbokej vody”. Pre introvertné dieťa to neplatí.

Novým ľuďom a situáciám ho predstavuj postupne.

Nečakaj, že dieťa bude pri nových ľuďoch hneď ukecané a začne sa baviť. Nie. Dieťa sa otvorí a uvoľní až vtedy, keď sa začne cítiť komfortne. Teda vtedy, keď ľudí alebo situáciu spozná. Netlač naň.

Socializácia introverta vyčerpáva

Extroverta pobyt medzi ľuďmi nabíja energiou, no introverta vybíja. Introvert potrebuje byť po čase medzi ľuďmi osamote, aby si oddýchol a dobil energiu.

Škola je vyčerpávajúca. Nenúť dieťa k ďalšej socializácii, pokiaľ nemalo možnosť oddýchnuť si od predošlej. Najlepšie je to robiť na striedačku.

Po pobyte medzi ľuďmi mu dopraj čas osamote. Je to jeho potreba.

Zároveň ho pochváľ za každý pokrok, aby mu socializácia nerobila problém. Sme predsa sociálne tvory, nedá sa žiť v jaskyni.

Podotkni, keď sa obávalo zbytočne. Napríklad keď niekam nechcelo ísť a ako sa mu tam nakoniec páčilo.

Neber dieťaťu čas osamote, no ani ho pred ľuďmi neskrývaj. Nauč ho, ako pracovať so svojou energiou.

Nerieš ak má len jedného kamaráta

Introvert nebude mať nikdy stovky kamarátov. Vždy uprednostníme jedného dobrého kamaráta pred desiatkou známych. Introvert preferuje kvalitu pred kvantitou.

Ja sám mám už roky len jedného najlepšieho kamaráta a priateľku. A stačí mi to. Na iných ľudí si ani neviem nájsť čas. Nepotrebujem to. Introvert je sám sebe najlepší priateľ. Potrebujeme kamarátov, no nepotrebujeme ich veľa.

Platí to aj pre koníčky a voľný čas. Introvertné dieťa nepotrebuje milión koníčkov. Nepotrebuje mať zapratanú každú minútu v rozvrhu, ako extrovert.

Introvert potrebuje voľnosť. Ver mi, nudiť sa nebude.

Podporuj ho v tom, čo ho baví a zaujíma

Aj keď je pri tom osamote v izbe.

Ak je to možné, spoj príjemné s užitočným. Skús ho prihlásiť na krúžok, kde môže svoje hobby rozvíjať. Spozná iné deti, ktoré spája rovnaká záľuba a skôr si budú rozumieť.

Ja som na základnej škole dobrovoľne chodil na počítačový krúžok, lebo ma bavili počítače. Veľakrát sme tam hrali hry a takto som si našiel kamarátov. Cez prestávky sme sa bavili o hrách.

Urob ho na seba pyšným

Pomôž mu pochopiť, prečo je iné ako ostatní.

Nauč ho, ako sa seba zastať. Nemusí vyhovieť hlasnejšiemu. Nemusí robiť to, čo všetci, ak nechce. Je v poriadku byť ticho.

Nie je v poriadku nechať sa využívať alebo šikanovať.

Introvert potrebuje pracovať na sebavedomí už odmalička

Najlepšie je budovať zdravé sebavedomie postavené na reálnych činoch. Nehovor mu niečo, čomu samé neverí. Pochváľ ho za každý úspech. Pripomeň mu, čo všetko už dokázalo, keď si nebude veriť.

Zdravé sebavedomie sa buduje každým úspechom a prekonanou prekážkou. Tehla po tehle.

Ak bude chcieť, prihlás ho na bojové športy. Týka sa to najmä chlapcov. Neboj sa, nestane sa z neho bitkár ani vymletá hlava.

Je to moje osobné presvedčenie. Vždy som sa podceňoval, lebo som sa bál ostatných. Bál som sa výsmechu alebo fyzického kontaktu. Nikdy som nezvládal konflikty. Vždy som zamrzol.

Viem, že moje sebavedomie by bolo inde, keby som odmalička trénoval bojové športy. Len pre ten tréning.

Ver mi, že každý chlapec a o to viac muž je sebavedomejší, keď vie, že sa môže obrátiť aj na svoje telo, nie len myseľ. Keď sa vie ubrániť.

Daj mu najavo, že ti môže veriť

Introvertné dieťa v sebe zvykne dusiť všetko, čo ho trápi. Nezverí sa ti samé od seba a je pravdepodobné, že ani keď sa spýtaš.

Preto mu daj najavo, že si tu preňho. Nauč sa ho vypočuť a neraď mu, keď o to nestojí. Veľakrát potrebuje len vypočuť bez toho, aby si mu skákal/a do rečí a radil/a blbosti.

Nepožiada o pomoc samé od seba, preto mu ju ponúkni. Urob to úprimne, nie z povinnosti. Introvert vycíti, keď naňho nemáš čas alebo náladu a vtedy sa radšej uzavrie.

Pýtaj sa otvorené otázky. Namiesto otázky ako bolo v škole sa spýtaj, čo robili.

Ponúkni mu pomoc, keď cítiš, že ho niečo trápi. Nauč sa však rozoznať ticho a ticho. Kedy je ticho prirodzené a kedy je za tým niečo viac.