Ľudia milujú socializáciu a rovnako aj introverti. Neznášame len nadmernú socializáciu, pretože nás vyčerpáva. A tam často patria spoločenské akcie ako sú oslavy, svadby, plesy, večierky, školské akcie, párty, teambuildingy…

Tieto akcie nás vyčerpávajú, pretože trvajú dlho a zúčastňuje sa ich veľa ľudí.

V živote sa im však nedá úplne vyhnúť a to ani nie je cieľ. Spoločenské akcie nie sú vždy peklo a aj introverti si ich vedia užiť.

Niekedy stačí len trochu prípravy a plánovania.

Chce to plán, rovnako ako vo vojenskej misii. Vstupujeme na neznáme územie, v ktorom musíme prežiť. Možno je to silná metafora, no pre introverta to znamená vystúpenie zo svojej komfortnej zóny.

V prvom rade nezabúdajme na náš pohár s energiou

Každý introvert by sa mal ako tak poznať a teda vedieť, koľko socializácie zvládne.

K dispozícii máme vždy len určité množstvo energie určenej na socializáciu. Niekto zvládne byť v spoločnosti aj polovicu dňa bez prestávky a niekomu stačí hodina.

Keď svoj pohár s energiou minieme, cítime sa prázdno a vyčerpane. Jediné čo vtedy chceme, je ísť domov alebo niekam, kde sa môžeme dobiť. Teda načerpať novú energiu, ideálne osamote.

Ja som robil vždy rovnakú chybu. Na každej akcii som si hneď vystrieľal všetku moju energiu. Od začiatku som sa snažil zapájať, aby som spravil čo najlepší prvý dojem. Snažil som sa byť čo najviac aktívny, no po hodine som bol vyčerpaný.

Kým vôbec prišli všetci zúčastnení a kým sa daná akcia poriadne začala, ja som bol na nule. Ostatní sa len začínali rozbiehať, no môj pohár s energiou bol už prázdny.

V prvom rade sa preto musíme naučiť pracovať s tým, čo máme.

Našu energiu by sme si mali aspoň približne rozvrhnúť naprieč celou spoločenskou akciou. Sami musíme uvážiť, kedy z nej čerpať a kedy nie a radšej sa stiahnuť.

Ako zvládať spoločenské akcie?

A) Na začiatok je vhodné, aby sme prišli dostatočne včas.

Získame tým výhodu spoznania terénu. Môžeme sa tak bezpečne oboznámiť s priestormi a okolím, kým ho ešte neobklopuje kopec ľudí. Zistíme, kde čo je a môžeme si vybrať naše miesto, mimo „centra diania“.

Vyhneme sa byť stredobodom pozornosti a v pokoji môžeme sledovať, ako prichádzajú ostatní. Ľudí, ktorí prichádzajú medzi poslednými si totiž všíma každý, kto už na mieste je.

Niekedy môže byť dobré prísť až na poslednú chvíľu a rovno do toho skočiť. No pre introverta je rýchly začiatok väčšinou aj rýchly koniec.

Keď prídeme včas, máme v moci ovplyvniť viacero vecí, aby nám vyhovovali. Keď prídeme na poslednú chvíľu, nemáme veľmi na výber a musíme sa prispôsobiť.

B) Po príchode mi na začiatku akcie pomáha, keď si v hlave určím nejakú úlohu.

Uvedomil som si, že aj keď som introvert, v práci som často v kontakte s ľuďmi a zvládam to. Mám totiž jasnú úlohu. Musím im poradiť a vybaviť objednávku alebo zákazku.

Na spoločenskej akcii nemám ako hosť jasné inštrukcie. Neviem čo mám robiť, kde mám stáť, neviem čo s rukami..,

Na začiatku si teda určím jednoduchú úlohu, napr. zmapovať terén. Pozriem sa, kde je wc alebo bar a nájdem si vhodné miesto, kde si po čase môžem ísť oddýchnuť od ľudí.

Hľadám tiež známych alebo niekoho, koho poznám aby som vedel, ku komu sa môžem pridať a porozprávať.

C) Keď sa mi niekto prihovorí, alebo ak to spravím ja, snažím sa klásť otvorené otázky.

Vyhýbam sa zdvorilostným rečiam a tzv. small talk, teda rozhovoru o ničom. Nerozprávam sa o počasí a o jedle. Snažím sa klásť otázky, na ktoré sa nedá odpovedať len áno / nie.

Napr. keď som bol na svadbe a prihovoril sa mi niekto cudzí, ako prvé som sa spýtal odkiaľ sa pozná s mladomanželmi a ako sa spoznali. Rozprával mi 15 minút v kuse.

Nechávam hovoriť ostatných a robím to z dvoch dôvodov. Takto si získavam čas na premýšľanie a zároveň som v pozícii, v ktorej nemusím „tvoriť“, takže necítim nátlak.

D) Snažím sa byť čo najviac sám sebou.

V minulosti som robil chybu, že som sa snažil byť nasilu zaujímavý a vtipný. Bál som sa, že spravím zlý prvý dojem, tak som tlačil na pílu. A to stojí veľa energie. Nedá sa to udržať. Udržateľné je len byť sám sebou.

Snažím sa byť čo najviac úprimný a nehrať sa na niečo viac.

Znova, na svadbe sa pri mne pristavil človek, na ktorého meno si už nepamätám. No pýtal sa ma ako sa bavím a čo hovorím na svadbu. Ani som si to poriadne nepremyslel a bez zaváhania som odpovedal, že svadba je super, no mám už dosť ľudí a hluku. Zasmial sa a povedal, že to cíti rovnako.

Hádali sme, koľko ľudí to musí tiež takto cítiť, no boja sa to priznať, aby nevyzerali neslušne.

Vyšli sme sa prevetrať von, mimo centra diania svadby a hodinu sme sa rozprávali o seriáloch. Zistili sme, že obaja sme ich videli až chorobne veľa a tak sme mali spoločnú tému.

Úprimnosť odhadzuje bariéry.

 

bariéry odhadzuje aj alkohol, no s mierou 🙂

E) Introverta najviac vyčerpáva byť v centre diania.

Ja sa vždy snažím byť niekde na kraji, kde je to pre mňa zvládnuteľné. Odtiaľ môžem všetko pozorovať a nepriťahujem na seba všetku pozornosť.

Keď som na spoločenskej akcii sám, nevyhľadávam samotu, pretože to pôsobí čudne. Vyhľadávam skôr jednotlivcov. Viem, že nie som jediný introvert, tak sa snažím k niekomu pridať. Dvaja sa vzájomne podržia.

Som úplne v pohode, keď sa rozprávam len s jedným človekom. No keď sa do rozhovoru zapoja viacerí, prestávam byť v pohode a rýchlo strácam energiu, pretože sa príliš sústredím.

Pri spoločenských akciách tiež funguje využiť spoločnosť extroverta.

Ten nájde v introvertovi oporu, pretože sa mu môže vykecať. No na druhej strane na seba strháva pozornosť, takže my introverti môžeme byť v jeho „tieni“ a zabávať sa bez pocitu tlaku.