Keď si extrovert, tvoj život je o niečo pohodlnejší. Extrovertov je štatisticky viac a doba im je pomerne naklonená. Začína to v škôlke a nekončí snáď nikde.
Ako vyzerá extrovertná doba v praxi
1. V škôlke sa podporujú najmä spoločné aktivity a deti sú k ním smerované.
Neviem ako to funguje dnes, predsa mám škôlku dávno za sebou, no pamätám si moju skúsenosť. Vychovávateľky sa sťažovali mojim rodičom, že sa nechcem hrať s ostatnými. Rád som si kreslil a hral sa s legom, čo bolo očividne zlé. Doslova ma nútili zapájať sa do všetkého, čo robila väčšina.
2. Škola je ďalšia kapitola. Na základnej sme mali lavice rozostavené do písmena U. Aby každý videl na každého. Pre introverta je to „sen“. V hluku, kde sa prekrikuje jeden spolužiak s druhým som bol ticho a učiteľky sa znova sťažovali. Ten najhlučnejší bol obľúbený a ten najtichší naopak.
Ja som hluk nikdy nedokázal prehlušiť, tak som sa ani nesnažil a radšej som bol ticho.
Každý si myslel, že som blbec. Učiteľky sa vždy čudovali, že som mal z písomiek jednotky, no z ústných odpovedí trojky.
Skupinové prezentácie boli na dennom poriadku. Najhlučnejší znova presadil svoj názor a najtichší si to odmakal. Väčšinu som robil prezentáciu ja a prezentoval ju niekto iný, kto za ňu prebral uznanie.
3. Na strednej medzi sebou spolužiaci nesúťažili v známkach, ale v popularite. Formovali sa skupinky a keď si vytŕčal ako ja, bol si čudák.
U nás bol obľúbený ten, kto sa s každým bavil a pravidelne chodil v piatky von. Ostatní boli *Yterčom ohovárania.
Zapadnúť znamenalo baviť sa a byť zhovorčivý. Mňa vyčerpával už samotný pobyt medzi ľuďmi. Nemal som energiu na pretvárku, len nech zapadnem. Celú strednú školu som sa bavil asi s piatimi ľuďmi.
4. Na výške ma bavili prednášky, ale neznášal som cvičenia. Študoval som marketing, takže cvičenia boli znova v skupinách. Prezentácie a hlavne brainstormingy. Zase sa presadzovali len tí najhlučnejší a ja som bol ticho.
Vyčerpaný zo socializácie som nemal pokoj ani na internáte. Spolubývajúci boli extroverti, ktorí jednoducho nestíchli. Nemal som žiaden čas pre seba, aby som si mohol dobiť energiu.
5. V práci je zase trend open office, teda otvorené kancelárie. Vo filme to možno vyzerá dobre. Keď ľudí od seba delí len monitor alebo drevená doska vo výške hlavy.
V skutočnom živote to nefunguje. Ako má byť človek produktívny, keď je nonstop rozptýlený? Byť zaneprázdnený neznamená byť produktívny.
Otvorené kancelárie sú hlúposť, otvor tento odkaz a prečítaj si štúdiu z Harvardu, ktorá to potvrdzuje.
6. Ešte aj väčšina kaviarní má stoly meter od seba. Keď sa chcem s niekým porozprávať, nepotrebujem sa obávať, že si môj rozhovor vypočujú ďalšie 3 stoly okolo. Milujem kávu a kaviarne navštevujem pravidelne. Je ale rarita nájsť takú, kde cítim že mám svoj priestor.
Introverti musia čeliť tlaku extrovertnej doby
Snaha, aby sme zapadli nás stojí obrovské množstvo energie. Niekedy je pre nás ľahšie pretvarovať sa a hrať sa na extrovertov. Je to vyčerpávajúce, ale berieme to ako menšie zlo.
Spoločnosť prezentuje fakt, že normálny človek je extrovert. Extrovertnosť sa považuje za ideál, ku ktorému by sa malo smerovať.
Zhovorčivosť a otvorenosť sú dnes najväčšie prednosti človeka. Sú to kritéria, podľa ktorých sa ľudia hodnotia a škatuľkujú.
Keď povieš extrovertovi, že si introvert, pozrie sa na teba akoby si mal chorobu. Začne so snahou pomôcť ti, aby si sa mohol zmeniť.
Spoločnosť však zabúda na to, že extrovertnosť a introvertnosť sú dve ROVNOCENNÉ typológie osobnosti.
Každý človek sa narodí bližšie k jednej alebo k druhej typológii. Narodíš sa ako introvert alebo extrovert a nedá sa to zmeniť.
Rasy nedelíme na správne a nesprávne. Nedelíme tak ani pohlavia a nemali by sme ani osobnosť človeka.
Ako by mal introvert zvládať tlak extrovertnej doby
Extroverti sa nemusia nikomu prispôsobovať. Neuvedomujú si, že každý človek nie je extrovert. Nás introvertov berú tak, ako berú seba. Jednajú podľa toho, čo im je známe.
Môžeš teda urobiť 2 veci, ktoré ti pomôžu zvládať tento tlak:
1. Vysvetli svoju introvertnosť.
Veľa ľudí nevie, kto je introvert a čo to vlastne znamená. Musíš im to objasniť a vysvetliť, ako funguješ. Ľudia ocenia úprimnosť, ver mi.
Toto sa týka najmä ľudí, na ktorých ti záleží. Možno aj ľudí, ktorých musíš mať v živote, hoci nechceš, napr. v škole a práci. Pokiaľ im to nevysvetlíš, nikdy sa ich postoj k tebe nezmení.
2. Kedy ten svet konečne stíchne? Nestíchne.
Svet sa ti neprispôsobí. Ty musíš prispôsobiť svet sebe. V prvom rade sa musíš prestať pretvarovať hraním sa na extroverta. Si introvert, tak sa nesnaž meniť.
Ľudia ťa budú utláčať, pokiaľ to nestopneš. Nemusíš sa baviť s každým. Nemusíš sa nikomu prispôsobovať. Nemusíš sa nikomu ospravedlňovať.
Keď chceš byť ticho, buď ticho. Nesnaž sa za každú cenu nadhadzovať témy. Pozeraj viac na seba a nie na ostatných. Aj ostatní pozerajú len na seba.
Nevravím, že máš byť arogantný, ale uvedom si, že si rovnocenný človek s rovnocennou osobnosťou.
Keď ti niekto nonstop hučí do hlavy, povedz mu, že ti to je nepríjemné a nech je ticho. Alebo sa s ním vôbec nebav. Znova, komu dlhuješ vysvetlenie alebo ospravedlnenie? Nedá sa vyhovieť každému.
Môže sa ti zdať, že je ľahšie ísť s prúdom ako vyčnievať, ale stojí za to trpieť?
Musíš vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a naučiť sa seba zastať. Je to nepríjemné, ale kvalitu života odzrkadľuje to, koľko nepríjemných rozhovorov si schopný vykonať.
Je ľahšie niekoho odbiť raz, hoci aj neslušne, ako stále znášať jeho nátlak.
Keď sa naučíš byť sám sebou a robiť to, čo chceš, ľudia ťa začnú brať inak. Keď sa budeš rešpektovať, budú ťa rešpektovať aj ostatní.
Rešpekt k sebe samému totiž z človeka vyžaruje a rovnako aj nízke sebavedomie.
Tak maj k sebe úctu a rešpektuj sa.