Keď si extrovert, tvoj život je o niečo pohodlnejší. Extrovertov je štatisticky viac a takmer všetko je im v dnešnej dobe prispôsobené. Začína to v škôlke a nekončí snáď nikde.
Ako vyzerá dnešná extrovertná doba
1. V škôlke sa podporujú najmä spoločenské aktivity a deti sú k ním smerované.
Neviem ako to funguje dnes, predsa mám škôlku dávno za sebou, no pamätám si moju skúsenosť. Vychovávateľky sa sťažovali mojim rodičom, že sa nechcem hrať s ostatnými.
Rád som si písal a hral sa s legom, čo bolo očividne zlé. Doslova ma nútili zapájať sa do všetkého, čo robila väčšina.
2. Škola je ďalšia kapitola. Na základnej sme mali lavice rozostavené do písmena U. Aby každý na každého videl. Pre introverta je to „sen“.
V hluku, kde sa prekrikuje jeden spolužiak s druhým som bol ticho a učiteľky sa znova sťažovali. Ten najhlučnejší bol najpopulárnejší. Keď sa ti nezastavia ústa, občas povieš aj niečo k veci a učiteľky to patrične oceňovali.
Ja som ten hluk nedokázal prehlušiť, tak som sa ani nesnažil, radšej som bol ticho.
Každý si myslel, že som blbec. Učiteľky sa potom čudovali, keď som mal z písomiek jednotky, no z odpovedí trojky.
Učili sme sa „moderne“, tak sme pracovali skupinách. Skupinové prezentácie boli na dennom poriadku.
Najhlučnejší presadil svoj názor a najtichší si to odmakal. Väčšinu som robil prezentáciu ja a prezentoval ju niekto iný, kto za ňu prebral uznanie.
3. Na strednej mal školu každý na háku. Spolužiaci medzi sebou nesúťažili v známkach, ale v popularite. Formovali sa skupinky a keď si vytŕčal ako ja, bol si čudák.
U nás bol obľúbený len ten, kto sa bavil s každým a pravidelne chodil na záťahy. Keď si neprekecal prestávky s ostatnými a nechodil s nimi v piatky von, bol si terčom ohovárania.
Zapadnúť znamenalo baviť sa, byť zhovorčivý a otvorený všetkému. Mňa vyčerpával už samotný pobyt medzi ľuďmi. Nemal som energiu na pretvárku, len nech zapadnem.
Celú strednú školu som sa bavil asi s piatimi ľuďmi.
4. Na výške ma bavili prednášky, ale neznášal som cvičenia. Študoval som marketing, takže cvičenia boli znova v skupinách. Prezentácie a hlavne brainstormingy.
Zase sa presadzovali len tí najhlučnejší a ja som bol ticho.
Vyčerpaný zo socializácie som nemal pokoj ani na internáte. Spolubývajúci boli extroverti, ktorí jednoducho nesklapli. Nemal som žiaden čas pre seba, aby som mohol zregenerovať.
5. V práci je trend „Open Office“, teda otvorené kancelárie.
Vo filme to možno vyzerá dobre. Keď ľudí od seba delí len monitor alebo drevená doska vo výške hlavy. Priestorom sa šíri hluk z rozhovorov, telefonovania, tlačiarne a ťukania do klávesnice. Prevláda zhon a každý vyzerá, akoby riešil kvantovú fyziku.
V skutočnom živote to nefunguje. Akože vážne? Ako má byť človek produktívny, keď je nonstop rozptyľovaný. Byť zaneprázdnený neznamená byť produktívny.
Sám pracujem v otvorenej kancelárii a produktívny dokážem byť tak 10 minút, kým ma niečo nevyruší. A ďalších 10 minút sa vraciam do procesu, kde som bol predtým. Ďalšie prerušenie a dookola.
Otvorené kancelárie sú najväčšia hlúposť a potvrdzujú to mnohé štúdie.
6. Sakra ešte aj väčšina kaviarní má stoly meter od seba. Keď sa chcem s niekým porozprávať, nepotrebujem sa obávať, že si môj rozhovor vypočujú ďalšie 3 stoly okolo.
Milujem kávu a kaviarne navštevujem pravidelne. Je ale rarita nájsť takú, kde sa cítim „bezpečne“ a kde mám svoj priestor.
Introverti musia čeliť tlaku extrovertnej doby
Snaha, aby sme zapadli nás stojí obrovské množstvo energie. Niekedy je pre nás ľahšie pretvarovať sa a hrať sa na extrovertov. Je to vyčerpávajúce, ale berieme to ako menšie zlo.
Spoločnosť prezentuje fakt, že normálny človek je extrovert. Extrovertnosť sa považuje za ideál, ku ktorému by mal každý smerovať.
Zhovorčivosť a otvorenosť sú dnes najväčšie prednosti človeka. Sú to kritéria, podľa ktorých sa ľudia hodnotia a škatuľkujú.
Keď si ukecaný, si správny človek, no keď si tichý, je s tebou niečo zle.
Keď povieš extrovertovi, že si introvert, pozrie sa na teba akoby si mal chorobu. Začne sa ti snažiť pomôcť, aby si sa mohol zmeniť.
Spoločnosť zabúda na to, že extrovertnosť a introvertnosť sú dve ROVNOCENNÉ typológie osobnosti.
Každý človek sa narodí bližšie k jednej alebo k druhej typológii. Narodíš sa ako introvert alebo extrovert a nedá sa to zmeniť.
Keby som sa narodil ako černoch znamená to, že som niečo menej, lebo nie som beloch? Rasy nedelíme na správne a nesprávne. Nedelíme tak ani pohlavia a nemali by sme ani osobnosť človeka!
Ako by mal introvert zvládať tlak extrovertnej doby
Extroverti sa nemusia nikomu prispôsobovať. Neuvedomujú si, že každý človek nie je extrovert. Nás introvertov berú tak, ako berú seba. Jednajú podľa toho, čo im je známe.
Môžeš teda urobiť 2 veci, ktoré ti pomôžu zvládať tlak extrovertnej doby:
1. Vysvetli svoju introvertnosť.
Veľa ľudí nevie, kto je introvert ani čo to vlastne znamená. Musíš im to objasniť a vysvetliť, ako funguješ. Keď to pochopia, zmenia k tebe prístup a vaše vzťahy budú pevnejšie. Ľudia ocenia úprimnosť, ver mi.
Toto sa týka najmä ľudí, na ktorých ti záleží. Možno aj ľudí, ktorých musíš mať v živote, aj keď nechceš, napr. v škole a práci. Pokiaľ im to nevysvetlíš, nikdy sa ich postoj k tebe nezmení.
Ja som to takto spravil so svojou rodinou. Nebavilo ma už počúvať dookola tie isté sračky, že som tichý, hanblivý, nepriebojný atď..
Vysvetlil som im, že som taký preto, lebo som introvert a nie je so mnou nič zlé. Fungujem inak ako extroverti. Mám prednosti, ktoré extroverti nemajú a rovnako aj slabé stránky, ktoré majú extroverti silné. Rázne som im povedal, že ma môžu akceptovať, alebo nech sa do mňa prestanú starať. Bodka.
Naše vzťahy sú odvtedy značne lepšie.
2. Kedy ten svet konečne stíchne? Nestíchne, musíš mu zapchať hubu!
Svet sa ti neprispôsobí. Ty musíš prispôsobiť svet sebe. V prvom rade sa musíš prestať pretvarovať hraním sa na extroverta. Si introvert, tak sa nesnaž meniť.
Nie si otrok, nemusíš denno-denne znášať tlak iných. Nie si niečo menej ako ostatní, si rovnocenná ľudská bytosť. Je naozaj smutné žiť celý život skrčený.
Ľudia ťa budú utláčať, pokiaľ to nestopneš. Nemusíš sa baviť s každým. Nemusíš sa nikomu prispôsobovať. Nemusíš sa nikomu ospravedlňovať.
Extroverti sú sami sebou a nič z toho nerobia. Tak to nerob ani ty.
Keď chceš byť ticho, buď ticho. Nesnaž sa za každú cenu nadhadzovať témy. Pozeraj viac na seba a nie na ostatných. Aj ostatní pozerajú len na seba, ľudia sú sebci.
Nevravím, že máš byť arogantný egoista, ale uvedom si, že si rovnocenný človek s rovnocennou osobnosťou.
Keď ti niekto nonstop hučí do hlavy, povedz mu, že ti to je nepríjemné a nech je ticho. Alebo sa s ním vôbec nebav. Znova, komu dlhuješ vysvetlenie alebo ospravedlnenie?
Nedá sa vyhovieť každému.
Môže sa ti zdať, že je ľahšie ísť s prúdom ako vyčnievať, ale stojí za to trpieť?
Musíš vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a naučiť sa seba zastať. Je to nepríjemné, ale kvalitu života odzrkadľuje to, koľko nepríjemných rozhovorov si schopný/á absolvovať.
Je ľahšie niekoho odbiť raz, hoci aj neslušne ako stále znášať jeho nátlak.
Keď sa naučíš byť sám sebou a robiť to, čo chceš, ľudia ťa začnú brať inak. Keď sa budeš rešpektovať, budú ťa rešpektovať aj ostatní.
Rešpekt k sebe samému totiž z človeka vyžaruje a rovnako aj nízke sebavedomie.
Tak maj k sebe úctu a rešpektuj sa. Nepriťahuj k sebe extrovertných upírov. Ak prídu, odbi ich a netráp sa tým, čo si myslia.
Skutočná sloboda je mať v p… čo si myslia ostatní.