Každý introvert potrebuje socializáciu, hoci niektorý menej ako ten druhý. V živote sa socializácii ani nedá vyhnúť, pretože ľudia sú všade. Nevyhneme sa im v práci, škole, vonku. Nežijeme v jaskyni.
Jediný rozdiel medzi nami a extrovertmi je vo vnímaní socializácie. A naše vnímanie vychádza z toku energie. Extrovertov socializácia nabíja a nás naopak vyčerpáva.
Extroverti môžu byť pred socializáciou úplne vyčerpaní, no počas nej postupne naberú energiu. Postupne budú viac uvoľnení, zhovorčiví a spoločenskí. Počas socializácie sa cítia dobre, pretože z nej získavajú energiu.
U nás býva krivka opačná. My začneme s určitou kapacitou energie a z tejto našej kapacity už väčšinou len ubúda. Aj my síce vieme byť uvoľnení, zhovorčiví a spoločenskí. Vieme sa pri socializácii cítiť dobre. Ale len do bodu, kým naša energia ešte nie je vyčerpaná. Keď ten bod dosiahneme, tak sa tzv. vypíname a sme ticho.
Rýchlosť nášho vyčerpania závisí od intenzity socializácie. Keď sme s niekým, s kým sa cítime naozaj dobre a uvoľnene, naša energia klesá veľmi pomaly. Intenzita je nízka a v tomto prípade nás socializácia dokáže dokonca nabíjať energiou.
Keď však čelíme príliš veľa stimulom, naša energia klesá rýchlo. Stimuly ako sú intenzívne sústredenie sa na ľudí, cudzí ľudia, či hlučné a chaotické prostredie vysávajú našu nervovú sústavu.
Intenzívna socializácia nás stavia do pozoru. Náš mozog vtedy beží na plné obrátky, aby sme dokázali držať toto pre nás vysoké tempo. Takmer vždy to ale skončí tak, že si svoju energiu rýchlo minieme. Začneme v tempe a veľmi rýchlo spadneme na nulu.
Tak ako ľahšie zvládať socializáciu?
Osobne som zástanca toho, že by sme mali pracovať s našou energickou kapacitou. Keď sa ju naučíme budovať, nebudeme už jej otrokmi.
Každý introvert má túto kapacitu inú, no dobrá správa je, že sa dá navyšovať. Na začiatok je preto najlepšia rada počúvanie vlastného tela. Najprv potrebuješ zistiť, kde máš bod zlomu, v ktorom sa tzv. vypínaš. Všímaj si signály, ktoré ti telo vysiela tesne predtým.
Pokús sa objaviť opakované vzorce. Napr. kedy už prestávaš rozprávať alebo odpovedáš jednoslovne. Kedy sa prestávaš sústrediť, neusmievaš sa, negestikuluješ, nesmeješ sa s ostatnými.
Cieľ je tieto vzorce rozoznať a zakročiť ešte skôr ako ťa vyčerpanie úplne odstaví. Keď už si už sociálne vyčerpaný, je neskoro. Vtedy ti pomôže len stopnutie danej socializácie a čas pre seba.
Ak teda rozoznáš, že sa blíži tvoja pomyselná hrana, musíš zakročiť. A to tak, že danú socializáciu aspoň na niekoľko minút prerušíš. Nemusíš nikomu nič vysvetľovať, hoci by to bolo kvôli pochopeniu ďaleko jednoduchšie. Môžeš ísť na toaletu a tam si na pár minút osamote a v tichosti oddýchneš. Alebo sa vzdiaľ od centra diania, prejdi sa, „vybav“ si niečo na telefóne, po niečo odbehni. Takto svoju hranu vyčerpania oddiališ.
V každom prípade je však najlepšie socializáciu nepredlžovať. Keď už cítiš vyčerpanie, najlepšie je počúvať svoje telo a zabaliť to. Bez energie len trpíš, čo sa potom veľakrát odzrkadlí na samotnej kvalite socializácie. Krivka klesá a tvoj celkový dojem, ktorý mohol byť do tohto momentu úžasný neskôr zatieni tvoje vyčerpanie. Ľudia si stále najviac pamätajú to posledné, najčerstvejšie. Možno sa dokážeš pretvarovať a ľudia si nevšimnú rozdiel, no škodíš sebe.
Socializácia sa síce nedá vždy len tak ukončiť, no na únikovej ceste môžeš pracovať ešte skôr ako začneš cítiť vyčerpanie. Ideálne je mať už vopred pripravenú únikovú cestu. Prípadne sa pokús socializáciu vopred plánovať podľa svojej energie.
Ak idete do baru, nemusíš tam byť medzi prvými, príď neskôr. Alebo opačne, odíď medzi prvými. Skracuj čas socializácie a vyhýbaj sa tomu, čo ťa najviac vyčerpáva. Vyhľadávaj takú intenzitu, ktorá ti vyhovuje.
Konzistentnosť buduje energickú kapacitu
Ak už si sociálne vyčerpaný, nemá zmysel ostávať ďalšie 3 hodiny. Nemá zmysel v jeden deň absolvovať niekoľko hodinovú socializáciu a potom si týždeň dobíjať energiu.
Ďaleko užitočnejšia je konzistentnosť.
Predstav si, že tvoja energická kapacita predstavuje hodinu sústredenej socializácie. Keby sa každý deň socializuješ 1 hodinu, za týždeň je to 7 hodín kvalitnej socializácie. Absolvuješ ju s energiou a neprekročíš svoju kapacitu.
No ak sa v jeden deň socializuješ 4 hodiny, svoju kapacitu vyprázdniš už po prvej hodine a zvyšné 3 hodiny trpíš. Potom potrebuješ náležitý oddych na dobitie energie a zvyšok týždňa už nechceš žiadnu socializáciu.
Za týždeň sú to tak v porovnaní iba 4 hodiny a to nekvalitnej socializácie.
Konzistentnosť buduje objem, ktorý na seba nadväzuje. Postupne si vytvoríš si väčšiu odolnosť. Ak bola tvoja kapacita hodina, po nejakej dobe tréningu sa zvýši na 2 hodiny atď.
Nauč sa povedať nie
Extroverti, ktorých socializácia nabíja energiou nechápu, prečo už máš dosť a chceš odísť. Ak im nechceš zakaždým vysvetľovať, čo je to introvert a ako funguješ, nauč sa povedať nie.
Nehľadaj výhovorky a neospravedlňuj sa, keď to tak naozaj necítiš. Stoj si za svojim rozhodnutím a nenechaj sa zlomiť. Povedz nie. Inak ťa to minie len tentokrát. Výhovorka či ospravedlnenie je cesta k ďalšej pozvánke neskôr.
Odmietnutie je zo začiatku ťažké, ale len preto, že je to nezvyk.
A hlavne mysli na to, že ak niekomu nie je blbé povedať 10x áno, tak sa necíť blbo ak povieš 10x nie.
Small talk na priemernej úrovni
Prázdne reči (small talk) introvert neznáša, lebo nás nudia a otravujú.
Small talk je ale často most k hlbším témam a k spoznávaniu sa. Nemusíme v ňom byť experti, no mali by sme ho ovládať aspoň na priemernej úrovni.
Je dobré mať v zálohe pár viet a otázok, ktoré môžeš hocikedy použiť. Nepýtaj sa otázky, ktoré sa pýta každý ako napr. „ako sa máš, odkiaľ si a čo hovoríš na počasie“.
Pri nich človek ani nerozmýšľa a odpovedá na autopilota.
Začni s otázkami, ku ktorým vieš aj niečo povedať. Každý má sny, plány a túžby, tak to využi. Hľadaj to, čo máte spoločné otázkami ako:
„Čomu sa venuješ, na čo sa tešíš po škole / práci, čo čítaš / pozeráš?“
Ľudia vždy hľadajú akési dvere, ktoré ich spoja s ostatnými.
Keď ide o ľudí, ktorí sú ti blízki, vysvetli im, ako funguješ. Tu už nemá zmysel vymýšľanie výhovoriek a stratégii. Tu je na mieste úprimnosť.