Sú všade. Vidíme ich. Počujeme. Väčšinu času sme s nimi v kontakte. Či chceme alebo nie.
Ľudia.
Pre introverta sú ľudia dvojsečná zbraň. Milujeme ich, ale aj neznášame. Niekedy ich obdivujeme, niekedy nás bavia a niekedy nás rozčuľujú. Kontakt s nimi nás však vždy stojí energiu.
Len vo vzácnych prípadoch nám ľudia dodávajú energiu. Stáva sa to iba v okruhu tých najbližších, partnera a ľudí, ku ktorým vzhliadame. Drvivá väčšina ľudí nás proste vyčerpáva. Niektorí rýchlejšie a niektorí pomalšie.
A čím menej energie máme, tým menej chceme byť medzi ľuďmi. Bez energie sa totiž vypíname. Prestávame prirodzene fungovať a ďalej sa už len premáhame.
Vtedy potrebujeme načerpať novú energiu a to tak, že sa stiahneme do svojho vnútorného sveta. Doma, v prírode… Najčastejšie osamote alebo v spoločnosti najbližšieho človeka, zvieraťa.
Ak je naša energia v rovnováhe, fungujeme plnohodnotne. Užívame si aj socializáciu aj svoj vlastný svet.
Problém nastáva vtedy, keď sme dlhodobo v nerovnováhe. Keď sa dlhodobo iba socializujeme a nemáme rovnaký priestor na svoj oddych. Alebo keď sme iba vo svojom svete a nesocializujeme sa. Práve takto neraz začína náš častý problém so sociálnou fóbiou.
Pre introverta je preto práca s energiou najdôležitejší faktor na zvládanie kontaktu s ľuďmi. Len sebapozorovaním pochopíme ako fungujeme a následným tréningom prispôsobíme socializáciu sebe.
Je to však beh na dlhú trať. Niekto sa to naučí rýchlo a niekomu to trvá aj 10 rokov.
Našťastie si vieme socializáciu uľahčiť aj niekoľkými návykmi.
Ako zvládať kontakt s ľuďmi
Tento článok ale nie je zameraný pre introvertov so sociálnou fóbiou. Na túto tému som napísal samostatný článok s mojim pohľadom na vec.
No začnem s princípom, ktorý je na čiastočne účinný aj na sociálnu fóbiu. Je to prvotné prekonanie strachu v hlave. Samotná sociálna fóbia sa následne prekonáva tréningom na vlastnej koži. Čo je samozrejme ťažšie aplikovateľná rada.
My introverti sme iní medzi „svojimi“ ľuďmi a úplne iní medzi rovesníkmi, autoritami a cudzími ľuďmi. Dôvod je často strach.
Sme orientovaní vnútorne a tak si ľahko domyslíme to, čo neexistuje. Pripisujeme ľuďom moc, ktorú reálne nemajú. Predstavujeme si to, čo si o nás myslia. Svojim strachom im dávame silu a kontrolu nad nami samotnými. A najhoršie je, ak ľudia náš strach vycítia a chytia sa príležitosti nás ovládať.
Takže moja prvá rada znie, vždy si vráť nadhľad. Sprav krok vzad a pozri sa na ľudí s chladnou hlavou. Pripomeň si, že všetci sú iba ľudia. Nie sú to príšery ani superhrdinovia, aj keď sa tak niekedy prezentujú. Zľudšti ich.
Niektorí iba rozprávajú bez toho, aby sa zamysleli nad tým, čo povedia. Niektorí majú hrošiu kožu a tak to očakávajú aj od ostatných. Niektorí si robia srandu zo všetkého a je im prirodzené vtipkovanie.
Veľakrát im vôbec ani nepríde na um to, čo máš v hlave ty. Pre introverta je prirodzené pozeranie dovnútra a s tým spojené až hĺbavé skúmanie a premýšľanie. Nie je to však prirodzené pre každého. Extroverti takto jednoducho nefungujú.
Strach živí naša predstavivosť, nie realita.
No čo je najdôležitejšie, všetci ľudia na konci vždy myslia iba na seba. Nikdy nemyslia na ostatných dlhšie ako na seba. Vždy sa myšlienkami vrátia k sebe a svojmu životu. K svojim najbližším vzťahom. K svojim problémom. Máš to predsa rovnako, nie?
Analyzuješ a riešiš svoj život, nie životy cudzích. Neriešiš ich názory, trapasy a problémy. Riešiš tie svoje. Ako každý. Tak sa neber príliš vážne.
Keď cítiš strach, zastav sa a pozri sa na vec z pohľadu cudzieho človeka. Keď radíme ostatným, máme chladnú hlavu, pretože sa nás to až tak netýka.
Vysvetli si to logicky. V kruhoch vytriezvenia používajú anglickú skratku FEAR – false evidence appearing real (falošné dôkazy sa javia ako skutočné).
To je doslova definícia strachu. Falošné veci, ktoré sa našej hlave zdajú ako skutočné.
Len s chladnou hlavou vidíme všetko jasno .
Buď dobrý človek
Moja druhá rada prechádza z nastavenia mysle k činom. K činom, ktorých kúzlo je v opakovaní. Len opakovaním si vybudujeme nové návyky a neprirodzené veci sa pre nás stanú prirodzenými.
Extroverti vychádzajú s ľuďmi prirodzene. Je to ich dar. Pre nás introvertov je vychádzanie s ľuďmi práve vecou tréningu a nových návykov. A tým dôvodom nie je to, že sme introverti, ale že žijeme v extrovertnom prostredí.
Vybudujme si návyk byť dobrým človekom.
Viem, každý si o sebe myslí, že je dobrý človek. My introverti to ale často skrývame za svoj ochranný štít. My vieme, že sme emotívni, empatickí a neznášame konflikty, ale nedáme to najavo. Prvotne vždy reagujeme skôr opačne. Odmerane, bez emócií a negatívne. Bojíme sa odhaliť našu zraniteľnosť. Bojíme sa ľuďom otvoriť a urobiť prvý krok.
Ak ale chceme zvládať kontakt s ľuďmi, tak nestačí, že sme dobrí ľudia iba vo svojom vnútri.
Správajme sa ako dobrý človek. Správajme sa ako človek, (s) ktorým chceme byť. Vybudujme si návyk, aby sme prvotne reagovali ako dobrý človek.
Buďme trpezliví s tými, ktorí nie sú. Je to príležitosť aj pre náš osobnostný rast. Nemusíme reagovať na rovnakej úrovni ako ostatní ľudia. Navýšme svoje štandardy a dajme ľuďom šancu.
Ukážme úprimnosť. Úprimnosť podnecuje ďalšiu úprimnosť. Všetci nosíme masky a všetci čakáme na toho človeka, ktorý ju zhodí ako prvý. Buďme to my. Takto tomu druhému ukážeme, že je to bezpečné a urobí to tiež.
Nebuď ako on
Buď dobrý človek, ale nezabúdaj na štatistiku. Minimálne 1 z 10 ľudí bude vždy arogantný, zlý a otravný. Niekto vyrastal v zlom prostredí. Niekto má obrovské ego a niekto je jednoducho hlupák.
Takýmto ľuďom sa nedá úplne vyhnúť. Existujú a nie je ich málo. Skôr či neskôr jedného z nich stretneš. Vtedy si pripomeň, že je to obyčajná štatistika. Stretol/a si jedného z nich. Aspoň máš vyššiu šancu, že ďalší človek, ktorého stretneš, taký nebude. Bude lepší.
Aj keď je k tebe niekto hnusný, nemusíš sa znižovať na jeho úroveň. Nemusíš reagovať ako on. Nie vždy je to fér, ale aspoň neminieš svoju energiu a čas na niekoho, kto za to absolútne nestojí. Najlepšia pomsta je nebyť ako on. Proste sa pohni ďalej.
Je tiež úplne normálne, že nebudeš vychádzať s každým. Nedá sa to. Tak spoznaj svoj tzv. modus operandi. Zadefinuj si ten typ ľudí, ktorí ti robí najväčší problém. A ak je to možné, vyhni sa im ešte skôr, než sa ti zapletú do cesty.
Zvyčajne sú to ľudia, ktorých osobnosť a názory sa diametrálne líšia od tých tvojich. Ak si silný introvert, tak to zrejme bude silný extrovert a podobne. Takýmto ľuďom sa nikdy nezavďačíš a len málokedy nájdete spoločnú cestu.
Ja neznášam ľudí, ktorí sú mimo. Ktorí si nič nevšímajú, nevnímajú a nič si nepamätajú. A hlavne, ani si to neuvedomujú. Takýmto ľuďom sa vyhýbam oblúkom, pretože interakcia s nimi ma vyčerpáva trojnásobne rýchlejšie.
Dobrým indikátorom toho, že si medzi nesprávnymi ľuďmi je pocit viny, ktorý v tebe vyvolávajú. Ak sa ťa niekto snaží zmeniť, tak ťa v skutočnosti trestá za to, že nespĺňaš jeho túžby a hodnoty. Nerobí to preto, aby ťa pochopil, ale aby to robiť nemusel.
V každom prípade z takejto situácie vždy prehráš. Ak sa zmeníš, pôjdeš proti sebe, čo je najhoršie. A ak sa nezmeníš, budeš sa v jeho prítomnosti cítiť previnilo.
Toto nie je tvoja skupina ľudí. Vyhýbaj sa im.
Povedz nie, keď to tak necítiš
Buď dobrý človek, ale nenechaj sa využívať. Daj ľuďom šancu a niekomu aj druhú šancu, pretože každý môže mať zlý deň. Tretiu šancu však nedávaj.
Nemusíš povedať áno len preto, lebo to od teba niekto chce. Niektorí ľudia sú zvyknutí hodiť zodpovednosť na iných. Bez hanby vyvinú nátlak a potom ho obalia sladkými rečami. Sú zvyknutí, že vždy dosiahnu svoje.
Ty však vieš, čo je pre teba správne. Ak to tak necítiš, povedz nie. Rázne nie. A neboj sa reakcie toho druhého a jeho ďalšieho tlaku. Nie je neslušné povedať nie. Pozri sa na to opačne. Je slušné, že ti ten druhý hovorí stále áno aj napriek tvojmu nesúhlasu? Len preto, lebo chce dosiahnuť svoje?
Ľudia pozerajú bez hanby iba na seba, tak sa necíť previnilo, keď sa potrebuješ samého seba zastať.
A hlavne, nevyhováraj sa. Nehľadaj hlúpe výhovorky. Stačí slovo nie. Alebo – ďakujem, nie; prepáč, ale nie.
Uvidíš, že ten pocit stojí za to. Povedať nie je čudné len zo začiatku, pretože na to nie si zvyknutý/á.
–
Introvert dokáže „čítať ľudí“, tak to využi. Nehádž ich do jedného vreca. Rozlišuj, ktorí stoja za šancu a ktorým sa je lepšie vyhnúť. Buď dobrý človek, buď úprimný/á, ale neboj sa povedať nie.
Nestavaj ľudí na piedestál. Nezabúdaj na seba a na svoju hodnotu. Nie si niečo menej. Tak ako sa vnímaš ty, tak aj pôsobíš navonok. Rešpektuj sa, maj sa rád/a a nebudeš sa musieť hrať na niekoho iného.
A kontakt s ľuďmi ti bude prirodzený.