Kráčam po námestí a v strede chodníka stoja tri vyholené hlavy v kožených bundách. Obchádzam ich, no ako sa na nich pozriem, jeden na mňa vykríkne, či mám problém. Rozbehne sa mojim smerom a tí dvaja ho držia, zatiaľ čo po mne nadáva.

Večer je pred našou bytovkou umenie nájsť voľné parkovacie miesto. A potom zbadám auto, ktoré je zaparkované šikmo cez tri miesta.

Stojím v rade na pošte a panička s telefónom pri uchu ma predbehne. Upozorním ju a vyskočí na mňa s tým, že čo si dovoľujem, ona nemá čas čakať.

Ľudia mi vyčítajú, že som tichý, no keď sa snažím rozprávať, nepočúvajú a skáču mi do reči.

Neznášam ľudí.

Neznášam hlúpych a neuvedomelých ľudí. Neznášam ľudí, ktorí pozerajú len na seba. Nie som agresívny, neviem vybuchnúť. Stiahnem sa, no v duchu ich neznášam a prajem im len to najhoršie.

My introverti sme uvedomelí ľudia.

Všetko si všímame. Premýšľame. Neunikajú nám detaily. Pozeráme viac na ostatných, ako na seba. Aby sme ľudí nerušili, neotravovali a neobmedzovali.

Tieto naše vlastnosti sú v dnešnej dobe recept na neznášanie ľudí.

Napriek tomu by sme sa mali naučiť, ako neznášať ľudí trochu menej. Nie preto, aby sme s každým vychádzali. Nie, aby sme všetkých ľudí milovali.

Ale preto, aby sme si neničili duševné zdravie. Rozčuľovaním sa škodíme len sebe. Tí, ktorých sa to týka, to majú väčšinou v riti. Alebo horšie, vôbec si to neuvedomujú.

Určité percento ľudí bude jednoducho vždy ľudský odpad. Je to štatistický fakt.

keby som bol mačka, vyzeral by som asi takto

Začína to nastavením mysle

Zlé veci sa stávajú každému a budú aj naďalej. Dnes, zajtra aj pozajtra stretneme ľudí, ktorí nás vytočia. To je život.

Neovplyvníme, či sa to stane. Stane sa to vždy. Ak nie teraz tak nabudúce.

Ovplyvníme len to, ako zareagujeme. Všetko, čo zažijeme, je najprv objektívne. My tomu dodávame subjektivitu. Našou reakciou.

Niekto ti vynadá? Fajn, to neovplyvníš. Ovplyvníš, či to prijmeš a naštveš sa, alebo to necháš tak.

Nikto nemá moc ovládať naše telo a myseľ. Robíme to my. V emóciách však vypíname myseľ. Vtedy preberá kontrolu náš starý jašteričí mozog. Ten funguje na reflexnom princípe útok, stuhnutie, útek.

Naštvaná myseľ je úzka myseľ. Vtedy nevidíme celok. Nezohľadňujeme okolnosti. V nervoch odkladáme našu najväčšiu zbraň. Náš mozog.

Chápem, píše sa to ľahko. Človek si to uvedomuje, no keď taká situácia príde, na všetko zabudne. Automaticky koná podľa starých vzorcov.

Preto je aj nastavenie mysle vecou tréningu. Nasledujúci bod ti pomôže s praxou.

Tréning na zvládanie blbcov

Otázka nie je, či ťa niekto naserie, ale kedy. Priprav sa na to. Nebuď negativista. Jednoducho sa priprav na najhoršie, no v duchu očakávaj najlepšie.

Nenahováraj si, že všetci ľudia sú dobrí, keď to tak nie je. Pozitívne afirmácie nezmenia holé fakty. Ja verím v reálne, možno trochu negatívne afirmácie, ktoré mi pomáhajú viac. Vďaka ním ma neskôr nič nezaskočí.

Ráno si poviem, že dnes zrejme stretnem idiotov. Dnes ma možno niekto naštve. Zažijem krivdu.

Keď sa to nestane fajn, bol to dobrý deň. No ak to príde, nie je to žiadne prekvapenie. Je to proste život.

Niektorí ľudia to tak možno vôbec nemyslia. Ľudia nezačínajú deň s cieľom niekoho nasrať. Aspoň väčšina nie. Niekto si jednoducho neuvedomuje, že jeho činy môžu niekoho nahnevať.

Niekto nepozná rozdiel medzi dobrým a zlým. Alebo možno vníma dobro a zlo inak ako ja.

Znova, všetko je objektívne. Ja rozhodujeme, či ma niečo urazí a naštve. Alebo či to vezmem len ako nevedomosť daného človeka a mávnem nad tým rukou.

Otravných ľudí je vždy menej. Všímame si ich len preto, lebo vyčnievajú. Nevšímame si tých, ktorí nám nevadia. Z 10 ľudí bude takmer vždy 9 normálnych a 1 blbec.

Pri každom blbcovi si pripomeň, že je to len štatistika. Je to ten jeden z desiatich ľudí.

Viac informácii = menšia zlosť

Golfista Brandon Matthews bol jednu jamku od toho, aby získal kontrakt na účasť v PGA. To sú najvyššie golfové turnaje. Hrá v nich elita.

Tesne pred úderom niekto z hľadiska vykríkol a Brandon minul. Prišiel o turnaj a tak vybuchol. Rozhadzoval rukami a rozčuľoval sa nad davom.

Neskôr zistil, že vykríkol jeho skalný fanúšik, ktorý má Dawnov syndróm. Vraj bol v takom napätí, až to nemohol vydržať a vykríkol. Brandon okamžite zmenil postoj. Priznal sa, že najprv bol naštvaný a frustrovaný. Nepoznal okolnosti. Keď ich však spoznal, bol s tým v pohode. Tomuto fanúšikovi dokonca podaroval svoju golfovú palicu.

Nakoniec predsa len dostal pozvánku na turnaje PGA. Organizátori ocenili jeho gesto.

Hnev je rýchly. Akcia vyvolá okamžitú reakciu, pretože tak funguje náš najstarší mozog. Inak by sme neprežili. Prvotne reaguje náš „jašteričí“ mozog. Akonáhle zistíme viac, viac rozmýšľame a viac vecí si uvedomujeme.

Všetko sa dá zvládnuť s pokojom, keď zistíš viac.

Každého naserie, keď stojí 10 minút v rade, ktorý sa nehýbe. No keď zistíš, že rad stojí kvôli tomu, že niekto vpredu odpadol, už ti nevadí čakať.

Predstav si mrzutú babku v obchode, ktorá kričí na predavačku, pretože tie jablká mali byť v akcii a neboli. Zdržuje celú radu a ľudia sú nervózni.

Pozri sa na to opačne. Možno je to jediné, čo tá babka má. Možno už nemá nikoho blízkeho. Jediný kontakt s ľuďmi má v obchode. Je to jej denná rutina, ktorá ju teší a dáva jej zmysel. Vypĺňa jej to čas. Doma študuje letáky a hľadá zľavy.

A nehovoriac o tom, že naši dôchodcovia musia nakupovať v akciách, pretože dôchodky sú bieda.

Nedá sa byť naštvaný a vďačný zároveň

Podľa Tonyho Robbinsa je vďačnosť recept na negativitu. Na nervy, depresiu, smútok.

Pripomeň si, za čo si vďačný/á. Keď máš deň pod psa a stretávaš samých blbcov, buď vďačný/á za ľudí, ktorých miluješ. Vyjadri vďaku za dobré dni a všetko, čo vo svojom živote už máš.

A nezabúdaj – memento mori. Raz zomrieš. S pripomenutím našej smrteľnosti si uvedomíš, čo má a nemá zmysel. Má cenu rozčuľovať sa pre nejakého blbca?

Následky hnevu sú vždy väčšie ako to, čo hnev vyprovokovalo.

Marcus Aurelius

Nervy a stres ti pomáhajú akurát tak do hrobu. Doslova. Z fyziologického hľadiska je stres jednou z príčin infarktu a mŕtvice.

Ukľudni sa fyzickou aktivitou

Všetko, čo som zatiaľ spomenul je vecou hlavy a myslenia. A niekomu to jednoducho nefunguje, nech sa snaží ako chce.

Keď to nejde mentálne, ukľudni sa fyzickou prácou. Potrebuješ hobby, kde využiješ svoje ruky alebo telo. Manuálnu prácu. Alebo aspoň prechádzku v prírode.

Ak bývaš v dome, super. Okolo domu je vždy čo robiť. Povenuj sa záhrade, uprac, niečo oprav alebo postav. Športuj.

Aj myseľ potrebuje oddych a o to viac, keď celý deň sedíš doma, v škole alebo v práci. Myseľ sa upokojí vďaka fyzickej aktivite.

Neži život iných ľudí

Toto je príbeh, ktorý som videl na vlastné oči, keď som mal absolventskú prax na priestupkovom oddelení.

Starší pán udal po rokoch svojho suseda, pretože zistil, že mu ukradol pozemok. Dlhé roky to boli suseda bez konfliktov.

V dedine chystali výstavbu chodníkov a ten pán sa dostal ku katastrálnym záznamom svojho pozemku. Pozemok si podľa toho premeral. Zistil, že susedov plot siaha na jeho pozemok. Išlo o necelý meter.

Nahnevaný povedal susedovi, nech ho odstráni a presunie. Sused to samozrejme ignoroval. Plot je predsa drahý a nie je to práca na hodinu. Navyše, ten plot tam takto stojí už roky.

Ten pán ho teda nahlásil na polícii. Sused ignoroval upomienky. Na pojednávanie sa dostavil vždy len pán, ktorý ho nahlásil. Povedal, že to tak nenechá a bude bojovať hoci aj do smrti.

Z priestupkového oddelenia sa jeho proces presunul na súd. Neviem ako to dopadlo. No ako funguje naše súdnictvo, tipujem, že sa to ťahá do dnes.

Vtedy som obdivoval jeho odhodlanie. Dnes ho s odstupom času ľutujem.

Keby o ničom nevedel, neriešil by to. Raz možno vyhrá súd. No čo v skutočnosti vyhrá? Meter pozemku, ktorý aj tak nevyužíval? Navždy pokazené vzťahy so susedom?

A hlavne, čo za to obetuje. Mesiace či roky času, nervov a peňazí.

nestrácaj čas, ži svoj vlastný život

Teória je ľahšia ako prax

Tento článok je návodom aj pre mňa. Dal som ho dokopy z poznámok, ktoré som zozbieral rokmi. Neznášal som ľudí a stále je to môj problém.

Postupne ich však neznášam o trochu menej. Uvedomujem si, že to zlepším len tréningom.

Teória je bezcenná ak ju nedám do praxe. A to je ten najťažší krok.

V snahe byť lepším človekom mi najviac pomáha stoicizmus a kniha Daily Stoic. Odporúčam.