Neznášal som ľudí. Neznášal som hlúpych a neuvedomelých ľudí. Neznášal som ľudí, ktorí pozerali len na seba.
My introverti sme uvedomelí ľudia. Všetko si všímame. Premýšľame. Neunikajú nám detaily.
Pozeráme viac na ostatných ako na seba. Aby sme ľudí nerušili, neotravovali a neobmedzovali.
Tieto naše vlastnosti sú dnes palivo k neznášaniu ľudí.
Napriek tomu by sme sa mali naučiť, ako neznášať ľudí trochu menej. Nie preto, aby sme s každým vychádzali. Nie, aby sme všetkých ľudí milovali.
Ale preto, aby sme si neničili duševné zdravie. Rozčuľovaním sa škodíme len sebe. Tí, ktorých sa to týka, to netrápi. Alebo horšie, vôbec si to neuvedomujú.
Začína to nastavením mysle
Zlé veci sa stávajú každému a budú aj naďalej. Dnes, zajtra aj pozajtra stretneme ľudí, ktorí nás vytočia. To je život. Neovplyvníme, či sa to stane. Stane sa to vždy. Ak nie teraz tak nabudúce.
Ovplyvníme len to, ako zareagujeme. Všetko, čo zažijeme, je najprv objektívne. My tomu dodávame subjektivitu. Našou reakciou.
Niekto ti vynadá? Fajn, to neovplyvníš. Ovplyvníš, či to prijmeš a naštveš sa alebo to necháš tak. Nikto nemá moc ovládať našu myseľ. Robíme to my. V emóciách však vypíname myseľ. Vtedy preberá kontrolu náš starý jašteričí mozog. Ten funguje na reflexnom princípe útok, stuhnutie, útek.
Naštvaná myseľ je úzka myseľ. Vtedy nevidíme celý obraz. Nezohľadňujeme okolnosti. V nervoch odkladáme našu najväčšiu zbraň. Náš mozog.
Chápem, píše sa to ľahko. Človek si to uvedomuje, no keď taká situácia príde, na všetko zabudne. Automaticky koná podľa starých vzorcov.
Preto je aj nastavenie mysle vecou tréningu. Nasledujúci bod ti pomôže s praxou.
Tréning na zvládanie blbcov
Otázka nie je, či ťa niekto naštve, ale kedy. Priprav sa na to. Nebuď negativista. Jednoducho sa priprav na najhoršie, no v duchu očakávaj najlepšie.
Nenahováraj si, že všetci ľudia sú dobrí, keď to tak nie je. Pozitívne afirmácie nezmenia holé fakty.
Každé ráno prijmi možnosť, že dnes možno stretneš idiota. Možno ťa niekto naštve a možno zažiješ krivdu. Keď sa to nestane tak fajn, bol to dobrý deň. No keď to príde, tak to nie je žiadne prekvapenie. Je to život.
Niektorí ľudia to tak možno vôbec nemyslia. Ľudia nezačínajú deň s cieľom niekoho naštvať. Aspoň väčšina nie. Niekto si jednoducho neuvedomuje, že jeho činy môžu niekoho nahnevať.
Niekto možno vníma dobro a zlo inak ako ja.
Otravných ľudí je vždy menej. Všímame si ich len preto, lebo vyčnievajú. Nevšímame si tých, ktorí nám nevadia. Z 10 ľudí bude takmer vždy 9 normálnych a 1 blbec.
Pri každom blbcovi si pripomeň, že je to len štatistika. Je to ten jeden z desiatich ľudí.
Viac informácii = menšia zlosť
Golfista Brandon Matthews bol jednu jamku od toho, aby získal kontrakt na účasť v PGA. To sú najvyššie golfové turnaje. Hrá v nich elita. Tesne pred úderom niekto z hľadiska vykríkol a Brandon minul. Prišiel o turnaj a nazlostil sa. Nadával a rozčuľoval sa nad davom.
Neskôr zistil, že vykríkol jeho skalný fanúšik, ktorý má Dawnov syndróm. Vraj bol v takom napätí, až to nemohol vydržať a vykríkol. Brandon okamžite zmenil postoj. Priznal sa, že najprv bol naštvaný a frustrovaný. Nepoznal okolnosti. Keď ich však spoznal, bol s tým v pohode. Tomuto fanúšikovi dokonca podaroval svoju golfovú palicu.
Nakoniec predsa len dostal pozvánku na turnaje PGA. Organizátori ocenili jeho gesto.
Hnev je rýchly. Akcia vyvolá okamžitú reakciu, pretože tak funguje náš najstarší mozog. Inak by sme neprežili. Prvotne reaguje náš starý „jašteričí“ mozog. Akonáhle zistíme viac, viac rozmýšľame a viac vecí si uvedomujeme.
Všetko sa dá zvládnuť s pokojom, keď zistíš viac.
Každého naštve, keď stojí 10 minút v rade, ktorý sa nehýbe. No keď zistíš, že rad stojí kvôli tomu, že niekto vpredu odpadol, už ti nevadí čakať.
Predstav si mrzutú babku v obchode, ktorá kričí na predavačku, pretože tie jablká mali byť v akcii a neboli. Zdržuje celú radu a ľudia sú nervózni.
Pozri sa na to opačne. Možno je to jediné, čo tá babka má. Možno už nemá nikoho blízkeho. Jediný kontakt s ľuďmi má v obchode. Je to jej denná rutina, ktorá ju teší a dáva jej zmysel. Vypĺňa jej to čas. Doma študuje letáky a hľadá zľavy.
Nedá sa byť naštvaný a vďačný zároveň
Podľa Tonyho Robbinsa je vďačnosť recept na negativitu. Na nervy, depresiu, smútok. Pripomeň si, za čo si vďačný. Keď máš deň pod psa a stretávaš samých blbcov, buď vďačný za ľudí, ktorých miluješ. Vyjadri vďaku za dobré dni a všetko, čo vo svojom živote už máš.
A nezabúdaj na memento mori. Raz zomrieš. S pripomenutím našej smrteľnosti si uvedomíš, čo má a nemá zmysel. Má cenu rozčuľovať sa pre nejakého blbca?
Následky hnevu sú vždy väčšie ako to, čo hnev vyprovokovalo.
Marcus Aurelius
Nervy a stres ti pomáhajú akurát tak do hrobu. Doslova. Z fyziologického hľadiska je stres jednou z príčin infarktu a mŕtvice.
Ukľudni sa fyzickou aktivitou
Všetko, čo som zatiaľ spomenul je vecou hlavy a myslenia. A niekomu to jednoducho nefunguje, nech sa snaží ako chce.
Keď to nejde mentálne, ukľudni sa fyzicky. Potrebuješ aktivitu, kde využiješ svoje ruky alebo telo. Cvičenie. Manuálnu prácu. Alebo aspoň prechádzku v prírode.
Neži život iných ľudí
Toto je príbeh, ktorý som videl na vlastné oči, keď som mal absolventskú prax na priestupkovom oddelení.
Starší pán udal po rokoch svojho suseda, pretože zistil, že mu ukradol pozemok. Dlhé roky to boli suseda bez konfliktov.
V dedine chystali výstavbu chodníkov a ten pán sa dostal ku katastrálnym záznamom svojho pozemku. Pozemok si podľa toho premeral. Zistil, že susedov plot siaha na jeho pozemok. Išlo o meter.
Nahnevaný povedal susedovi, nech ho odstráni a presunie. Sused to samozrejme ignoroval. Plot je predsa drahý a stojí tam roky. Ten pán ho teda nahlásil na polícii. Sused ignoroval upomienky. Na pojednávanie sa dostavil vždy len pán, ktorý ho nahlásil. Povedal, že to tak nenechá a bude bojovať hoci aj do smrti.
Z priestupkového oddelenia sa jeho proces presunul na súd. Neviem ako to dopadlo. No ako funguje naše súdnictvo, tipujem, že sa to ťahá do dnes.
Keby o ničom nevedel, neriešil by to. Raz možno vyhrá súd. No čo v skutočnosti vyhrá? Meter pozemku, ktorý aj tak nevyužíval? Navždy pokazené vzťahy so susedom?
A hlavne, čo za to obetuje. Mesiace či roky času, nervov a peňazí.
PS: V snahe byť lepším človekom mi najviac pomáha stoicizmus a kniha Daily Stoic. Odporúčam.