V septembri 2020 som oslávil 25 rokov. Nie je to veľa, no nie je to ani málo. Už nemám pubertu ani naivných 20.

Od 16-tich rokov ma trápili nepríjemné otázky:

Prečo som iný ako ostatní?

Aký je zmysel života?

Ako sa vymaním zo systému – škola, práca, dôchodok, smrť?

Ako dosiahnem osobnú a finančnú slobodu?

Od 16-tich sa venujem sebarozvoju. Vďaka mojim skúsenostiam a hlavne skúsenostiam ostatných som sa naučil veľa lekcií.

Symbolicky som dal dokopy 25 vecí, čo som sa naučil za 25 rokov. Zmenili mi život.

1. Vysoká škola nie je potrebná

Po škole začínaš od nuly. Či už po strednej alebo vysokej. S titulom je to ľahšie, no stále nič extra. Realita ti dá facku tak či tak. Ukáže ti, že na teba nikto nie je zvedavý.

Ja som nechal vysokú školu a okúsil reálny život skôr. 5 rokov výšky som nahradil prácou a samovzdelávaním. Beriem to tak, že som ušetril čas.

Naučil som sa, že výška nie je potrebná. Ale len v prípade, že vieš čo chceš. V prípade, že na sebe budeš pracovať svojpomocne.

2. Zamestnanie nie je cesta

Som zamestnaný už pár rokov. Pracujem v marketingu, čo ma baví. Alebo skôr bavilo. Nie je to monotónna práca, som v kancelárii a mám celkom voľné ruky. Pre niekoho to je vysnívaná práca. Bola aj pre mňa.

Až kým som si uvedomil, že takto nie som spokojný. Nechcem pracovať pre niekoho iného. Nechcem mať šéfa. Nechcem každý deň vymieňať 10 hodín svojho času za priemernú výplatu.

Moja cesta je freelancing resp. podnikanie. Pracovať na niečom vlastnom. Na niečom, čo mi dáva zmysel.

Chcem sa venovať tomu, čo milujem a robiť to po celý život. Chcem byť spisovateľ.

Dokázali to mnohí a ja chcem tiež.

3. Sloboda je moja najvyššia hodnota

Nechcem byť na niekoho odkázaný. Sloboda ma robí šťastným. Sloboda v peniazoch, v zdraví, v pohybe, v práci. Napomáha tomu fakt, že som introvert. No vždy som bol samostatný.

Som spokojný len vtedy, keď žijem život po svojom.

4. Život je ťažký

Nezakrývam si oči a nepresviedčam sa o opaku. Život je ťažký.

Všetko trvá dlhšie, než si vopred naplánuješ. Prekážky prídu vždy. Nemodlím sa, aby ťažkosti neprišli. Očakávam ich.

Očakávam najhoršie, no dúfam v najlepšie.

Na ceste, ktorou nekráča každý sa jednoducho váľajú prekážky. A ja nechcem kráčať po čistej, vychodenej ceste. Chcem od života viac. Ako hovorí kniha Ryana Holidaya – Prekážka je cesta.

Keby bola cesta za dobrým životom ľahká, každý by sa mal dobre.

5. Vzdelávanie začína po škole

Nie je dôležitý papier ale to, čo vieš. To, aké vedomosti máš a ako si ich dokážeš spájať a využiť. Tým, že som nechal výšku sa o to viac učím.

O marketingu som nevedel nič. Nevedel som ako písať. Nevedel som nič o introvertoch. Nevedel som nič o cvičení a životospráve.

Učím sa svojpomocne.

Čítam knihy, články, návody. Pozerám videá, počúvam podcasty. Čím intenzívnejšie sa učím, tým viac si uvedomujem, ako málo viem. Vzdelávanie je na celý život.

Mozog s vekom chátra, no keď ho nepoužívaš, chátra rýchlejšie. Len vzdelávaním a tréningom človek objaví svoj potenciál.

6. Knihy sú skrytý poklad

Knihy sú najcennejší zdroj informácií. Knihy sú skratky. Odhaľujú odpovede a ukazujú smer.

Na pár stranách si môžeš prečítať niekoho celoživotný výskum alebo múdrosti pozbierané počas celého života. Môžeš sa učiť od ľudí, ktorí sú mŕtvi desiatky až stovky rokov.

Môžeš sa učiť od ľudí, ku ktorým by si sa v živote nedostal/a osobne.

Žiaden problém nie je unikátny. Všetko čo ťa trápi už niekoho trápilo. A je pravdepodobné, že k tomu existuje aj riešenie. Je v knihách.

Knihy však nestačí len čítať. Informácie prídu a odídu. Je dôležité čítať s ceruzkou a robiť si poznámky. Po čase sa ku knihe vždy vrátim a oživím cenné myšlienky.

A hlavne, informácie sa snažím aplikovať do svojho života.

7. Nedá sa robiť všetko

Chcel som robiť všetko. Cvičil som, učil som sa o marketingu, pracoval som v marketingovej agentúre, venoval som sa priateľke. Chodili sme po výletoch a chcel som začať aj s týmto blogom.

Predstava pekná. Realita je iná.

Bol som nonstop vyčerpaný a nesústredil som sa. S priateľkou sme sa hádali. Výlety zahŕňali nervozitu a výbuch nervov. Cvičenie ma nebavilo a blog som odkladal z týždňa na týždeň.

Uvedomil som si, že sa nedá robiť všetko. Každý deň máme obmedzený nielen čas, ale aj energiu. Prestal som sa venovať marketingu, prestal som cvičiť, prestal som s výletmi.

Začal som s blogom a mojim Instagramom. Naučil som sa, že menej je viac. Dokonalý život je taký, keď už nemáš čo odobrať, nie pridať.

Viem, že keď niečo chcem, musím pre to aj niečo obetovať. Hoci to nie je príjemné.

8. V zdraví je najdôležitejšia udržateľnosť

Roky som cvičil len pre vzhľad. Ako povedal Ido Portal: „It’s all just aesthetics“ – všetko je to iba estetika.

Vekom to aj tak zmizne. Dôležitý nie je vzhľad, ale funkčnosť.

Muži dosahujú svoj fyzický vrchol vo veku 30 rokov. Potom krivka klesá. Môžeme ju spomaliť, no nezastavíme ju. Cvičenie je dôležité, ale malo by byť udržateľné. Nedá sa stále rozbíjať.

Keď máš 20-30 rokov je fajn si povedať, že „telo má ísť do hrobu zničené“. V starobe si však budeš búchať ruku o čelo.

V mladosti by sme si mali vybudovať kvalitné základy. Svoje zdravie ovplyvníš skôr v mladom veku ako v strednom.

Odkladanie alebo nevšímanie si zdravotných problémov v mladosti sa vráti dvojnásobne vo vyššom veku.

O mojej ceste v cvičení a životospráve som napísal samostatný článok.

9. Trpezlivosť

Chcem všetko hneď. Chcem vidieť okamžité výsledky. Chcem, aby mi všetko vyšlo na prvý pokus. Potom si pripomeniem:

„Rím nebol postavený za deň, no nebol ani zničený za deň.“

Aj keď nevidím výsledky, oni sa pomaly nabaľujú. Buď jedným alebo druhým smerom. S odstupom času sa ukážu.

Preto som sa naučil vytrvať vo všetkom, čomu verím. Chcem pokračovať v tomto blogu, aj keď mám nízku čitateľnosť. Chcem pokračovať v písaní knihy, aj keď stagnujem.

10. Disciplína

Ako hovorí Jocko Willink – disciplína je sloboda.

Pri cvičení som si vybudoval chorobnú disciplínu. Vždy, keď som mal nutkanie skončiť, tak som pokračoval. Pokračoval som, hoci mi bolo zle a oblieval ma studený pot.

Keď sa chystám ponoriť do ľadovej vody a všetko v tele mi kričí, aby som to nerobil, urobím to aj tak. Keď mám strach niekam ísť, urobím to.

Keď to neurobím, prenasleduje ma vnútorný hlas, ktorý mi hovorí, že som slaboch.

Niekedy si predstavujem, že som „warrior“ (bojovník) a komfort je môj nepriateľ.

Cítim sa výnimočne, keď robím to, čo ostatní nerobia. Keď idem cvičiť vonku v zime. Keď vstanem o 5 ráno. Alebo keď do noci píšem.

Trénujem disciplínu a som na seba prísny, lebo nechcem byť slaboch.

 11. Najdôležitejšie je začať

Je to aj najťažšie. Takmer 4 roky som sa odhodlával začať s týmto blogom. Je ľahké sa neustále pripravovať a čakať na ďalší týždeň, mesiac, rok.

Postupne som si uvedomil, že nikdy nebudem pripravený. Keby som nezačal, čakal by som celý život.

Čas nečaká. Život ide ďalej.

Aj pri cvičení je najťažšie dostať sa do formy. Keď v nej si, máš kondičku a vládzeš, cvičenie je pohoda. Udržiavať sa je potom jednoduché.

12. Nestávam už ľudí na piedestál

Robil som to stále. Takmer každého človeka som nadhodnocoval a staval vyššie ako mňa. Seba som vždy podhodnocoval.

Podcasty Tima Ferrissa mi pomohli pochopiť, že každý je len človek. Nikto to nemá v živote vyriešené. Bohatý a úspešný človek má tiež problémy ako obyčajný človek. Má rovnaké city a potreby.

Navonok je aj tak každý iný ako v súkromí. A to nevidíme. Vidíme len masku.

13. Život nie je daný

Človek dosiahne takmer všetko, čo si zaumieni a za čím si tvrdo ide. Dnes máme vďaka internetu a technológiám možnosti. Všetko sa môžeme naučiť sami, z pohodlia domova.

Keď za niečo preberiem zodpovednosť, preberiem za to aj kontrolu.

Dnes má každý možnosť podnikať, cestovať a napĺňať svoj potenciál. Nie je to ľahké, no život je taký, aký si ho spravíme.

Stopercentne verím v myseľ nastavenú na rast, nie na fixné zmýšľanie, že život je daný.

14. Všetko je len dočasné

Šťastné momenty aj tie nešťastné. Čo som niekedy vnímal ako problémy a neriešiteľné veci dnes beriem ako blbosti.

A rovnako tak budem o 10 rokov vnímať aj moje súčasné problémy.

Šťastné chvíle si snažím užívať a nestresujem sa, že raz pominú. Rovnako si to snažím pripomenúť, keď mám depresiu.

15. Vzťah je dôležitý

Bolo mi dobre, keď som bol single, no odkedy mám vážny vzťah, nemenil by som. Vzťah dodáva životu ďalší zmysel.

Každý potrebuje ľúbiť a byť ľúbený. Keď viem, že ma priateľka miluje a ja ju tiež, prináša mi to vnútorný pokoj.

Vo vzťahu sme si vzájomnou oporou.

Keď mám zlý deň, viem, že ma niekto podrží a rovnako naopak. Vzájomne zdieľame šťastné chvíle. Vzájomne sa vypočujeme. Zdieľame svoje súkromie a problémy.

Vo dvojici sa žije ľahšie a krajšie ako osamote. Ideálne je aj spolu bývať.

16. Súkromie je na nezaplatenie

Od 20-ky som sa plánoval osamostatniť, no urobil som to až tento rok. A je to najlepšie rozhodnutie.

Verím, že čím skôr sa človek usadí a kúpi si byt alebo dom, tým lepšie.

Vlastné bývanie je aspoň pre mňa istota, ktorú chcem dosiahnuť. Mám k tomu ďaleko, no je to môj cieľ.

17. Čím skôr začneš šetriť, tým lepšie

Nespolieham sa na dôchodok. Pozri sa na našich dôchodcov, majú sa dobre?

Pravidelne si odkladám peniaze, každý mesiac. Posielam ich na investičný účet, pretože chcem, aby aj rástli na hodnote. Aj pár eur mesačne sa za roky nazbiera do slušnej sumy.

Dnes sa nedá žiť bez peňazí. Fungovať od výplaty k výplate je začarovaný kruh. Ja sa chcem zo systému vymaniť.

Som odkázaný sám na seba, preto si tvorím rezervu.

18. Nechcem bývať v meste

Vždy som sa presviedčal, že chcem bývať vo veľkomeste. Vždy to bol môj sen. No keď v ňom bývam, uvedomujem si, že to vôbec nechcem.

Chcem bývať v dedine.

Môj sen je malá, odľahlá dedinka, blízko prírody. Nechcem bývať v paneláku. Cítim sa tu ako v klietke. Chcem bývať v dome, kde je dosť miesta a voľnosti.

Chcem si v dome zariadiť posilňovňu, pracovňu, záhradku. Chcem dosiahnuť bod, kedy budem pracovať z domu a môj dom bude moje kráľovstvo.

19. Človek musí začať od seba

Najlepšie je ísť príkladom. Naučil som sa, že ľudia urobia aj tak vždy po svojom. Je zbytočné niekomu hodiny hučať do hlavy a presviedčať ho.

Radšej idem príkladom a čo urobia ostatní ľudia, je na nich.

Ja môžem ovplyvniť len svoj život.

20. Na názore ostatných nezáleží

Nemusím s každým vychádzať. Je v poriadku od seba ľudí odstrihnúť. Pred rokom som ukončil kamarátstvo s vtedy najlepším kamarátom. Poznali sme sa 24 rokov.

Naučil som sa povedať nie.

Nepozerám už na ostatných ani sa s nimi neporovnávam. Každý je človek je individuálny. Každý má iné potreby a problémy.

Pri každom názore dnes prihliadam aj na to, aká myseľ ten názor vyprodukovala.

A či ide o človeka, ktorého rešpektujem a záleží mi na ňom alebo nie.

21. Vyriešil som svoju minulosť

Ako hovorí Tony Robbins, uzdrav v sebe malého chlapca a objaví sa muž. Takmer všetky problémy a komplexy vychádzajú z detstva.

Moja nepochopená introvertnosť v detstve a nefunkčná rodina mi vyvolali sociálnu fóbiu a nízke sebavedomie.

Všetko sa zlepšilo až vtedy, keď som prestal minulosť potláčať, ale podal som si s ňou ruky.

22. Naučil som sa mať rád

V detstve som sa neznášal. Bojoval som so sebou. Veľa vecí som si uvedomil až s odstupom času.

Naučil som sa, že trpíme viac v predstavivosti ako v realite.

Platí to takmer vždy, keď sa na niektorú vec alebo situáciu pozriem spätne. Naučil som sa mať rád.

Prežijem so sebou celý život, tak prečo si to vedome sťažovať. Iné telo ani hlavu nedostanem.

23. Čas venovaný blízkym a rodine nie je stratený čas

Ani neviem, koľko krát som nadával, keď som musel pomôcť rodine. Otravovalo ma, keď som musel ísť babke do obchodu, alebo zavesiť záclonu či povysávať.

Ako však starnem, starnú aj oni a viem, že tu nebudú večne.

Starali sa o mňa, keď som bol dieťa. Podporovali ma, hlavne finančne, keď som dospieval. To najmenej, čo im môžem vrátiť je pár minút alebo hodín môjho času.

24. Neberiem sa príliš vážne

Svetu som ukradnutý. Každý myslí hlavne na seba.

A to je v poriadku. Robím to aj ja.

Učím sa nebrať príliš vážne. Snažím sa neurážať, nezlostiť sa nad blbosťami a neriešiť svoje trapasy. Niekedy je fajn mať v p…

25. Prijal som svoju introvertnosť

A milujem ju. Beriem ju ako dar. Milujem ticho a svoj čas osamote. Milujem svoje introvertné dary a snažím sa ich rozvíjať.

Nestresujem sa, ak ma niekto nechápe. Už sa za seba neospravedlňujem a necítim potrebu niečo vysvetľovať.

Nie som chorý ani vadný. Som introvert a som na to hrdý.