Povedz niekomu, že sa cítiš osamelo a navrhne ti, aby si išiel medzi ľudí. Možno ťa ten človek hneď vytiahne von. Presvedčí ta, aby ste sa išli niekam zabaviť a ty naozaj veríš, že to pomôže. Človek je spoločenský tvor, tak to predsa dáva logiku.
Keď sa už ocitneš medzi ľuďmi, nepociťuješ zmenu, ale dáš tomu ešte šancu. Tváriš sa, že je všetko v poriadku a predstieraš, že sa bavíš. Vnútri však čoraz intenzívnejšie cítiš, že ti to nepomáha. Práve naopak. Postupne sa medzi ľuďmi cítiš ešte viac osamelo ako keď si sám.
A to preto, že je to riešenie pre extrovertov. Ak sa extrovert cíti osamelo, v drvivej väčšine naňho platí riešenie vyjsť medzi ľudí. Extrovertov nabíja socializácia. Keď sú medzi ľuďmi, necítia sa osamelo. Cítia sa tak vtedy, keď sú sami.
Introvert sa cíti častejšie osamelo medzi ľuďmi ako osamote. Dôvod je ten, že sme introspektívni. S ľuďmi nám teda nestačí byť len fyzicky. Potrebujeme s nimi cítiť spojenie. Keď ho nemáme, samota je ďaleko lákavejšia, pretože sme stále napojení na svoje vlastné vnútro.
Prečo introvert potrebuje cítiť spojenie
Naše najlepšie veci držíme v sebe až do chvíle, kým sme pripravení sa s nimi podeliť. A ten moment nastáva vtedy, keď cítime spojenie. Až vtedy sa dokážeme otvoriť.
Spojenie nás stimuluje rovnako ako extrovertov stimuluje prítomnosť ľudí. Cítime ho vtedy, keď si s niekým rozumieme, keď niekomu dôverujeme a keď nám na niekom záleží.
Keď cítime spojenie, sme otvorenejší, uvoľnenejší a dokonca, socializácia nás vtedy obohacuje.
Bez spojenia sme naopak osamelí a to aj v prípade, že nás obklopujú ľudia.
Hranica medzi osamelosťou je pre introverta často len jediná osoba. Necítime sa osamelo keď máme partnerku alebo aspoň dobrého kamaráta. Osamelí sme vtedy, keď nemáme nikoho, komu by sme sa mohli zdôveriť. Keď nemáme nikoho, kto nás vidí takých, akí skutočne sme.
Už len jeden blízky človek nás dokáže odbremeniť od všetkého, čo v sebe držíme. Samotný pocit, že na nás niekomu záleží a že sa máme komu vyrozprávať nás robí uvoľnenejšími aj medzi ostatnými ľuďmi.
Akúkoľvek socializáciu potom zvládame lepšie.
Naše porozumenie, emócie a skúsenosti sa totiž prehlbujú až po rozhovore či aktivite. Až potom reflektujeme všetko, čo sa udialo. Introvert prežíva emócie aj po socializácii, zatiaľ čo extrovert hlavne počas nej.
Preto nech sa udeje čokoľvek, vieme, že tu pre nás vždy bude aspoň tá jedná osoba, ktorej sa môžeme zdôveriť. Nemusíme už všetko dusiť v sebe a to je hranica, za ktorou sa osamelosť vytráca.
Samota je štartovný bod
Človek nie je len spoločenský tvor, ale aj samotársky tvor. A my introverti to vieme najlepšie, pretože samota je naša potreba.
Samota je pre nás aj dobrý štartovný bod ako sa zbaviť osamelosti. Hoci to znie úplne nelogicky.
Osamote je pre nás všetko ľahšie. Osamote nečelíme žiadnemu tlaku a môžeme si dopriať toľko času, koľko len potrebujeme.
Najjednoduchšie je teda začať na internete. Internet je svojim spôsobom obrovská zoznamka. Bez námahy sa môžeš spojiť s ľuďmi, ktorí majú rovnaké záujmy ako ty. Môžeš tiež odfiltrovať ľudí, s ktorými by si si nikdy nerozumel.
Čaro skupín a zoznamiek je v tom, že ich členov už vopred niečo spája. Spoznávanie sa je tak o niečo jednoduchšie.
Osobne sa mi tiež páči využívať princíp „osamote medzi ľuďmi“. Keď ideš sám na miesta, kde sa cítiš dobre a kde pravdepodobne stretneš podobne naladených ľudí.
Nemusíš sa nikomu prihovoriť a nikto sa nemusí prihovoriť ani tebe. Pomáha už len to, že si tam, si vonku a skúšaš šťastie. Rob to pravidelne a skôr či neskôr sa s niekým pravdepodobne zoznámiš. Začneš si totiž všímať ľudí, ktorí sa opakujú a začneš sa na tých miestach cítiť uvoľnenejšie. Ak nenaberieš odvahu ty, niekto sa možno prihovorí k tebe.
Pri osamelosti pomáha aj vedenie denníka. Denník ti poslúži ako alternatíva osoby, ktorá ti chýba. Pomáha vtedy, keď si doň vypíšeš všetko, čo ťa ťaží. Keď sa úprimne „vyrozprávaš“ na papier.
Nie je dôležitý obsah a ako skladáš slová do viet, ale ten proces, že to robíš. Potom budeš uvoľnenejší v bežnom živote.