Som introvert a ľudia ma vyčerpávajú. Po určitý čas som medzi nimi v pohode, no potom príde zlom, kedy už potrebujem byť sám. 

Keď svoju mieru prekročím a socializujem sa ďalej, prestávam byť v pohode. Na oko to možno tak nevyzerá, ale vnútri prestávam fungovať.

Začnem byť nervózny a netrpezlivý. Myslím len na to, že chcem ísť preč a mať pokoj. Chcem byť sám.

Nemá to nič spoločné s tým, že nemám rád ľudí. Ani s najlepším kamarátom neviem stráviť celý deň. Aj on ma po čase vyčerpá.

Samota je pre introverta prirodzená

Samota je naša prirodzená potreba. Každý introvert potrebuje byť po čase medzi ľuďmi sám. Niekto to potrebuje až po celom dni, niekto už po hodine socializácie.

Osamote sa dobíjame a regenerujeme.

Predstav si pohár s vodou. V pohári môže byť len toľko vody, koľko sa doň zmestí. Pohár predstavuje nás a voda energiu, ktorú máme k dispozícii pre ľudí.

Keď sme medzi ľuďmi, voda sa z nášho pohára vyprázdňuje. Ako rýchlo závisí od intenzity socializácie. Pri kamarátoch len pomaličky odkvapkáva. Pri prednášaní pred publikom ľudí doslova vyteká.

Keď je pohár prázdny, cítime sa tak aj my. Sme vyčerpaní. Samota nám dáva priestor ten pohár znova pomaly naplniť. A takto to funguje dookola.

Samota je naša nevyhnutná voľba a nie je na tom nič zlé. Problém začína vtedy, keď samota prejde k osamelosti.

Osamelosť je často spúšťač sociálnej fóbie a depresie.

Osamelosť nie je prirodzená, je to vzniknutý problém

Každý potrebuje medziľudské vzťahy. Teda niekoho, s kým sa môže porozprávať a zdôveriť sa. Každý potrebuje ľúbiť a byť ľúbený. Pocítiť, že niekomu na ňom záleží.

Aj najväčší introvert na svete. Hoci len minimálne, ale potrebuje.

Žijeme v dobe sociálnych sietí. Vďaka internetu sme pospájaní naprieč celým svetom. A napriek tomu sú dnes ľudia štatisticky najviac osamelý.

Paradoxne to jedna z príčin osamelosti. Zo skutočnej reality utekáme do tej virtuálnej, no obrazovka nikdy nenahradí skutočný rozhovor.

Cez chat druhú osobu nevidíš naživo a nevnímaš ju svojimi zmyslami. Nevidíš mimiku tváre, reč tela, necítiš vôňu, nepočuješ hlas.

V reálnom živote potom strácame schopnosť komunikovať. Nejde nám to, nevieme sa uvoľniť, strápňujeme sa a vyústi to až do toho, že sa v nás vytvorí strach z ľudí.

A je skutočne ťažké niekoho spoznať, keď nevieš komunikovať a bojíš sa ľudí.

Zober si za príklad našich starých rodičov. Žili v dobe bez internetu, preto im nerobí problém rozprávať sa s ľuďmi. Je im to prirodzené. Pre nich je normálne prihovoriť sa cudziemu človeku na pošte, u doktora, v obchode…

Druhá z možných príčin osamelosti je takmer vždy zlý zážitok z detstva. Skoro všetky komplexy a strachy, ktorými trpíme v dospelosti, vychádzajú z detstva.

Silný zážitok v období cca 6-18 rokov zaseje semienko, ktoré postupne kvitne a prerastá nás.

Môže to byť fyzické alebo psychické šikanovanie. Zlí rodičia, nedostatok pozornosti, zlá výchova či nerovnomerná výchova pri súrodencoch.

Niekedy stačí aj jeden moment, kedy ťa niekto vysmial a strápnil. Alebo rozchod, pre ktorý už nedokážeš veriť ľuďom.

Ja som mal komplexy z otca alkoholika a šikanovania na základnej škole. To bol zdroj, ktorý mi roky spôsoboval sociálnu fóbiu a znižoval sebavedomie.

Do dnes sa toho neviem úplne zbaviť. Stále sa mi stáva, že sa podceňujem a pri rozhovore sčervenám a stresujem. Z väčšej miery som to však prekonal.

Dúfam.

Čo robiť, keď sa cítiš osamelo

Na základe mojej skúsenosti a úsudku verím, že osamelosť má z 99% tieto dve príčiny. Doba internetu a zlý zážitok z detstva.

A tak verím v dve najúčinnejšie riešenia.

1. Keď sa cítiš osamelo, nehľadaj riešenie na internete.

Sociálne siete, zoznamky a fóra ti pomôžu, ale len dočasne. Problém nevyriešia, len ho odsunú. A tým pádom sa ešte viac zväčší.

Keď si začneš s niekým písať, budeš sa cítiť lepšie. Možno sa aj skamarátite alebo sa do niekoho zaľúbiš. Možno nájdeš rovnako osamelých ľudí a navzájom sa budete utešovať.

No čo z toho, že si s niekým píšeš, keď sa nikdy nestretnete. Nežijeme na internete, žijeme v reálnom svete.

Je fajn sa cez internet s niekým spoznať a potom stretnúť. Ale nie je fajn, keď ste v kontakte len na internete. Nie ak máš problém s osamelosťou.

Takto sa budeš cítiť dobre len vtedy, keď budeš online. Zvyšok času budeš osamelý/á. A to nie je riešenie.

Riešenie je strach tréningom prekonať. Nedá sa byť dobrý v tom, čo nikdy netrénuješ.

Bez tréningu v tom budeš vždy lama. Preto musíš ísť medzi ľudí do skutočného života. Musíš sa naučiť uvoľnene komunikovať a nepripisovať ľuďom vyššiu hodnotu.

A to dosiahneš len tréningom.

Postupne malými krôčikmi. Nepôjde ti to hneď a určite sa strápniš, ale nesmieš to vzdať.

Zbieraj skúsenosti a raz sa to zlomí a zlepší.

Čím dlhšie sa cítiš osamelo, tým ťažšie sa z tejto ulity vychádza. No iná cesta neexistuje.

2. Vylieč v sebe chlapca a muž sa objaví. Vylieč v sebe dievča a žena sa objaví.

Zlý zážitok z detstva ťa bude prenasledovať po celý život, pokiaľ sa s ním nevyrovnáš.

Hlboko v sebe poznáš príčinu a potláčaš ju, pretože na to máš len zlé spomienky. Musíš ju však odhaliť a čeliť jej.

Viem, že je ľahšie byť obeť. Aj ja som sa ľutoval, že som mal zlé detstvo kvôli otcovi alkoholikovi. Neznášal som celý svet a neveril som ľuďom. Od každého som sa izoloval, lebo mi nikto nerozumel a chcel som sa chrániť. Bol som osamelý.

Trvalo roky, kým som sa s tým dokázal vysporiadať, ale nič iné mi nezostávalo. Život ide ďalej. Keď som v sebe vyliečil chlapca, uľavilo sa mi. Objavil sa muž, ktorý sa už neľutuje.

Nie je ľahké nechať minulosť minulosťou. Hlavne keď ťa ťaží niečo, za čo nemôžeš. Cítiš pocit krivdy.

Ale uvedom si, že takto so sebou ťaháš extra záťaž, ktorá ti bráni rásť a pohnúť sa ďalej.

Nejde to zo dňa na deň. No ten čas prejde tak či tak.