Môj prvý a posledný semester na vysokej škole ukončila skúška z marketingu. Mal som vypracovať prípadovú štúdiu reklamnej kampane a prezentovať ju pred celou skupinou spolužiakov.

Začalo to – spotené dlane, podráždený žalúdok a tlak na hrudi, až som mal pocit, že nemôžem dýchať.

Spustil som prezentáciu a hneď som sa zakoktal a sčervenal. Hanbil som sa. Cítil som sa malý a bezvýznamný, ale spolužiaci sa na tom bavili. Neviem ako som to dokončil, no po tej prezentácii som sa už v škole neukázal.

Nechal som ju.

Introvertnosť a sociálna fóbia nie sú jedna vec

Sociálnu fóbiu môže mať každý, aj extroverti. U introvertoch je bežnejšia a často intenzívnejšia.

Preto si ľudia myslia, že introvertnosť a sociálna fóbia sú jedná vec. Je to omyl. Môžeš byť introvert a nemusíš mať sociálnu fóbiu. A môžeš mať sociálnu fóbiu a nemusíš byť introvert.

Introvert v skratke preferuje tiché a minimálne stimulujúce prostredie.

Sociálna fóbia je všeobecne strach z ľudí. Teda z toho, že ťa budú súdiť a negatívne hodnotiť. Čo vedie k pocitom menejcennosti, poníženia a k depresii.

Introvertnosť je vrodená a nedá sa zmeniť. Sociálna fóbia je získaná a dá sa vyliečiť.

Sociálnu fóbiu chápe len ten, kto ju zažil

Väčšina ľudí sociálnu fóbiu nechápe. Byť medzi ľuďmi a rozprávať sa s nimi je pre nich úplne bežná vec.

Myslia si, že preháňame. A tak nám dávajú debilné rady: „Nevymýšľaj a prekonaj sa, choď tam, rozprávaj.“

To je ešte viac skľučujúce a človek si potom pripadá ako najväčší odpad.

Keď máš sociálnu fóbiu, aj bežný rozhovor vie byť nočnou morou. Byť stredobodom pozornosti je katastrofou. Vo vážnom prípade to dokáže vyvolať záchvat paniky, kedy ti srdce bije ako pri šprinte a nevieš sa nadýchnuť. Nedá sa to len tak zastaviť.

Nečudo, že sa o svojej sociálnej fóbii bojíš hovoriť. Je to zahanbujúce. Okamžite dostaneš nálepku duševne chorý.

Mal som sociálnu fóbiu a prekonal som ju. Do dnes ma síce prenasleduje, ale z väčšej miery som ju prekonal.

Dnes preto viem povedať, že sociálna fóbia neodíde nikdy sama. Nikto ju za teba nevylieči a lieky naozaj nie sú riešenie.

Ako prekonať sociálnu fóbiu

Znie to jednoducho, ale sociálna fóbia je len v hlave. A strach porazíš iba tak, že sa mu budeš vystavovať, spriatelíš sa s ním a on zmizne.

Nejde to hneď a nie je to vôbec ľahké. Je to ale základ, ktorý musíš pochopiť.

A) Spoznaj svoj strach.

Na prvý pohľad sa zdá, že strach je príliš veľký a nedá sa premôcť. Pozri sa naňho bližšie. Uvidíš, že je menší, než si si ho predstavoval/a.

Choď do hĺbky a nájdi kde pramení. Čo je jeho skutočný pôvod?

Nechceš byť single? Chýbajú ti kamaráti? Nemáš sebavedomie? Nemáš sa rád?

Sociálna fóbia sa nedá vyliečiť, pokiaľ nenájdeš jej zdroj.

B) Skúsenosti z minulosti.

Ja som sa vždy bál toho, že nebudem vedieť čo hovoriť, alebo že sa strápnim a ľudia ma vysmejú. V hlave som si predstavoval scenáre, ktoré sa môžu stať. Dúfal som, že sa každé stretnutie zruší a nebudem musieť ísť medzi ľudí.

Veľakrát bol strach zbytočný a nič z toho sa nestalo.

Zakaždým, keď započuješ ten vnútorný hlas, spozorni. Skús ho spochybniť na základe skúseností z minulosti. Kedy si sa tiež bál/a najhoršieho a nič z toho sa nestalo.

Ľudia sú v skutočnosti egoisti. Každý sa zaujíma len o seba a ostatných má v riti. Pozri sa na to opačne. Zaujíma ťa každý? Pamätáš si trapasy ostatných a riešiš ich? Nie. Tak to vníma každý.

Vnútorný hlas je len malá myš, ktorá má strach. A kontrolu nad sebou máš ty, nie ona. Keď príde, chyť ju za chvost a vyhoď von!

C) Pred socializovaním sa priprav.

Vopred si priprav otázky, témy alebo odpovede, ktoré môžeš v rozhovore použiť. Je to ťahák, ktorý možno nepoužiješ, no funguje aj keď si ho len pripravíš.

Pre teba je byť ticho normálne. Viem, že si myslíš, že nemáš čo povedať a nikoho nezaujímaš. No druhá strana nechápe, prečo si stále ticho a preto ťa spochybní. Musíš sa prekonať a skúsiť rozprávať, hoci len chvíľu.

Aj keď povieš len málo, je to progres a budeš mať zo seba dobrý pocit.  

Keď máš problém rozprávať a zakoktávaš sa, precvič si to najprv doma. Rozprávaj sa hoci sám so sebou, to je jedno. Zahreješ hlas a budeš istejší.

Keď začneš panikáriť,  rýchlo rozprávať a skákať z jedného vysvetlenia na druhé. Zastav sa, spomaľ a dýchaj. Je to možno klišé, no mne naozaj pomáhajú hlboké nádychy a výdychy.

D) Strachu sa musíš vystavovať, aj keď je to to posledné, čo chceš.

Dôležité je začať postupne a úplne maličkými krokmi. Nesnaž sa to prepáliť a rovno ísť spievať do karaoke baru a potom mesiac nevyliezť z bytu.

Musí to byť zvládnuteľné. Každý deň si daj malú výzvu. Choď sa prejsť po meste alebo choď do obchodu. Začni tým, že sa budeš pohybovať medzi ľuďmi. Hoci len pár minút denne.

Pridávaj vtedy, keď ti to už nerobí problém. Skús sa usmiať na 5 ľudí denne. Keď ti je niekto sympatický, len sa na sekundu usmej a odvráť zrak.

Ďalej sa spýtaj náhodného človeka na čas. Nič viac.

Je ideálne, keď si po tom okamžite zapíšeš poznámku, aký to bol pocit a ako ľudia reagovali.

Postupne sa musíš strachu vystavovať a keď ho začneš zvládať, pomaličky pridávaj. Tréningom sa ho zbavíš, nech to znie akokoľvek ružovo. Viac než čokoľvek iné je dôležité nevzdávať snahu a nečakať rýchle výsledky.

Je to rovnaký princíp, ako cvičenie. Nebudeš hneď vysekaný. Začínaš postupne. Nevládzeš a všetko ťa boli, pretože telo na to nie je zvyknuté. No postupne si začne zvykať.

Telo časom zvláda tréningy lepšie a to, s čím si začínal je preňho už ľahké. Preto začneš pridávať.

Viem, že myseľ sa trénuje ťažšie ako telo, ale princíp je viac menej rovnaký.

Určite máš niečo, čo ťa baví a napĺňa. Možno miluješ kreslenie, písanie, tancovanie, cvičenie, hudbu. Skús vyhľadávať miesta, kde nájdeš rovnako naladených ľudí.

Kým to nemáš plne pod kontrolou, vždy sa snaž socializovať tak, aby si mal/a dostupnú rýchlu cestu von.

E) Viac sa hýb.

Hovorí sa to ľahko, keď nemáš ani chuť žiť. Ale skús sa na pár minút denne venovať nejakej pohybovej aktivite. Nech sa aspoň na 15 minút zadýchaš a spotíš. Zlepší sa ti nálada a stres sa zníži, ver mi. Ďakuj hormónom.

Nezabúdaj ani na spánok. Na sebe som si všimol, že moja sociálna fóbia bola intenzívnejšia vtedy, keď som málo spal. Nedostatok spánku je spúšťač depresie. Snaž sa spať aspoň 7 hodín.

Sociálna fóbia sa lieči dlhodobo

Keď roky trpíš sociálnou fóbiou, neprekonáš ju za deň. Ako dlho sa niečo buduje, tak aspoň polovicu z toho času trvá, kým to odstrániš.

„Rím nebol postavený za deň, no nebol ani zničený za deň“.

Z vlastnej skúsenosti viem, že je ľahšie sa ľutovať, každému vyhýbať a potláčať sociálnu fóbiu liekmi. Je ťažké priznať si krutú pravdu, ale je to tak.

Preto je na tebe, či nájdeš silu zvoliť si správnu cestu a začneš svoju sociálnu fóbiu prekonávať.

Alebo zostaneš na tej ľahšej ceste a trpieť budeš tak či tak.

Čo za to stojí viac z dlhodobého hľadiska?