Osamelosť neznamená, že v živote nemáš nikoho. Vychádza zo stavu, keď nikto nemá teba.
Osamelosť skresľuje realitu
Niekomu chýbajú kamaráti, niekomu partner. Niekto sa cíti osamelo aj v spoločností ľudí, lebo s nimi necíti spojenie. Niekto potrebuje utiecť od svojho vnútra. Osamelosť má viacero tvárí. Niekedy trvá krátko a niekedy aj roky. Niekomu pomôže jednoduché riešenie a niekomu takmer žiadne.
Osamelosť má ale jedno spoločné a to, že skresľuje realitu. Keď ju zažívaš, tak vnímaš len ju. Je to tak silný stav, že vytlačí všetko ostatné. Vtedy máš pocit, že si zaseknutý v malej bubline a nikto ťa nevidí. Všetko je z nej tak nedosiahnuteľné. A v podstate to je pravda. Ak máš pred očami iba svoj problém, tak ti ľahko zakryje celé zorné pole. Neuvidíš cez nič iné.
Preto potrebuješ odstup. Nech pochopíš, čo je skutočný dôvod tvojej osamelosti. Možno iba utekáš od samého seba. Nechceš čeliť svojmu vnútru a tak hľadáš náplasť v niekom inom. Najprv definuj skutočnú príčinu.
Nauč sa so sebou byť v pohode
Osamelosť síce vplýva na naše telo, ale jej zdroj je v mysli. V našich vnútorných spojeniach. A to najdôležitejšie spojenie je to s nami samotnými. Jeho absencia býva najčastejšou príčinou osamelosti. Len sa zamysli, kedy si bol neprerušene v kontakte so svojimi myšlienkami a neutekal si od nich?
Zamysli sa, ako nad sebou premýšľaš. Máš sa vôbec rád? Možno len nasleduješ očakávania ostatných a pritom si neuvedomuješ, že zo všetkého vynechávaš seba. Keď so sebou nie si v pohode a nemáš sa rád, tak prirodzene hľadáš útechu v ostatných. Chceš, aby ti tú prázdnotu vyplnili.
To je neudržateľné riešenie.
Nikto tu pre teba nebude stále. Nemôžeš to ani vyžadovať, pretože každý má v prvom rade svoj vlastný život. Aj vo vzťahu ľudia zdieľajú len určitú časť svojho života. No naopak, sami so sebou sme 100% svojho času.
Preto sa so sebou musíš spriateliť. Je to voľba, ktorú vieš spraviť len ty. Inak budeš pred sebou celý život utekať, ale nikdy skutočne neutečieš.
Neboj sa byť úprimný a urobiť prvý krok
Keď si osamelý, tak zo seba často nemáš dobrý pocit. A keď zo seba nemáš dobrý pocit, tak nechceš chodiť medzi ľudí. Alebo sa pri nich necítiš uvoľnene. Skrývaš svoje ja a bojíš sa ukázať zraniteľnosť.
To je však presne to, čo potrebuješ urobiť. Kúzlo je v tom urobiť prvý krok a otvorene rozprávať o svojich pocitoch a myšlienkach. Naozaj to stačí. Ak ukážeš trochu zraniteľnosti, tí správni ľudia na to vždy zareagujú rovnako. Svojou úprimnosťou im dáš zelenú, aby boli tiež úprimní.
Toto je najjednoduchšia cesta k nadviazaniu spojenia. A my introverti to spojenie potrebujeme, pretože nám nestačí povrchná socializácia. Inak nás doma zasiahne osamelosť ešte viac.
Pokúšaj sa o spojenia, no stále maj na pamäti, že je to hra čísel. Spojenie príde len so zopár ľuďmi, čo neznamená, že ostatní si nezaslúžia šancu. Na sebe vieš, že prvý dojem na introverta neplatí. Niekedy to chce jednoducho viac času. Je v poriadku mať aj obyčajných známych.
Čo robiť keď sa cítiš osamelo?
Introvert má vždy na výber 2 možnosti a mali by sme ich využívať rovnomerne. Raz jednu a raz druhú.
1. Niekedy je to socializácia. Potrebujeme ju, aj keď to tak niekedy necítime. Nedostatok socializácie živí osamelosť. Je dobré aspoň raz alebo dvakrát do týždňa ísť medzi ľudí.
Ak nemáš nikoho, tak sa pridaj ty do nejakej komunity a skrz hobby. Staneš sa súčasťou komunity, kde vás niečo spája aj bez toho, aby ste sa poznali.
2. Niekedy sa potrebuješ obrátiť na svoje vnútro a pripomenúť si, prečo sa máš rád. Hlavne keď nemáš odpovede, keď o sebe pochybuješ a keď máš pocit, že od seba znova odchádzaš.
Dopraj si rande sám so sebou.
Nemusí to zafungovať hneď. Introvertovi trvá čas, kým sa s niečím stotožní.
Preto to nevzdávaj po prvých neúspešných pokusoch. Neboj sa ani opýtať o pomoc. Nie je to čin slabosti a neznamená to, že sa vzdávaš. Požiadanie o pomoc znamená, že sa odmietaš vzdať a záleží ti na tom. Často stačí, že ťa niekto len vypočuje. Pokojne napíš aj mne.