Kamarátov si hľadáme ťažšie ako extroverti.
Extroverti sú spoločenskí a milujú spoznávať nových ľudí. Je pre nich jednoduché dať sa s niekým do reči a spoznať sa. Ľahko sa ľuďom otvoria, preto im je prirodzené mať veľa kamarátov.
Pre introverta to prirodzené nie je. Aj my radi spoznávame nových ľudí, no pri výbere kamarátov sme selektívni. Nedokážeme sa ľuďom otvoriť tak rýchlo ako extroverti. Potrebujeme svoj čas. Otvárame sa postupne s rastúcou dôverou.
Keď k danému človeku necítime spojenie a dôveru, nedokážeme odhaliť svoje pravé ja. Preto nemáme radi povrchné kamarátstva.
Dôležitejšia je pre nás kvalita kamarátstva ako počet kamarátov.
Chceme mať kamarátov, pri ktorých môžeme byť uvoľnení a sami sebou. Chceme kamarátov, s ktorými sa môžeme rozprávať o hocičom a ktorým nevadí ticho.
Uprednostníme hoci len jedného kamaráta, s ktorým máme určité spojenie ako desať „známych“.
Ako by si introvert nemal hľadať kamarátov
Dôvod, prečo sa introvertom nedarí nájsť si kamarátov je ten, že počúvajú zlé rady. Rady na internete a v knihách, ako si nájsť kamarátov, sú z 99% cielené na extrovertov.
„Buď spoločenský, aktívny, zapájaj sa“
„Prekonaj sa a opusti svoju komfortnú zónu“
„Musíš sa hodiť medzi ľudí, ako keď ťa otec učí plávať a rovno ťa hodí do hlbokej vody. Ostatné príde samé.“
Tieto rady nie sú zlé, ale fungujú pre extrovertov. Riešia skôr prvotnú hanblivosť a odhodlanie spraviť prvý krok. Tieto rady neriešia problémy, ktorým čelia introverti. Práve naopak, zväčšujú ich.
Introverti fungujú inak ako extroverti.
Socializácia nás vyčerpáva. O to viac, keď ide o cudzích ľudí a o to viac, keď ich je veľa. Naša komunikácia býva pomalšia, tichšia a viac premyslená. Premýšľame predtým, než niečo povieme. Nechceme povedať blbosť a strápniť sa. Potrebujeme čas pre seba. Po určitom čase potrebujeme vyhľadať samotu a doplniť si tak energiu.
Preto si nehľadajme kamarátov tak ako si ich hľadajú extroverti. Nehľadajme ich na miestach, kde je kopec ľudí a kde nemáme možnosť viesť konverzáciu medzi štyrmi očami.
Introverti potrebujú minimálne stimulujúce prostredie, aby sme mohli našu energiu venovať len jednému človeku.
Nie je kamarátstvo ako kamarátstvo
My introverti sme voči sebe aktívni, no sme pasívni voči ostatným ľuďom. Kladieme na seba vysoké očakávania. Nechceme niekoho uraziť alebo otravovať. Sme na seba prísni a skôr si vynadáme ako sa pochválime.
Aktívne sa strážime, čím sa často podceňujeme. Na druhej strane pasívne dovoľujeme ostatným ľuďom až príliš, pretože ich umelo preceňujeme.
Stalo sa to mne a stalo sa to asi každému introvertovi, že si nás „adoptoval“ hlučný extrovert. Je pravda, že introverti priťahujú extrovertov. No z takého kamarátstva profitujú veľakrát len extroverti. V introvertoch si nájdu svojho poslucháča a radcu.
Je našim darom a niekedy zároveň prekliatím, že dokážeme ľudí vypočuť, pochopiť a poradiť im.
Hlučného a energického človeka je potom ťažké odbiť. Sám sa nanúti a ty ho jednoducho nedokážeš prehlušiť. Nevšíma si tvoje náznaky a nedochádzajú mu veci, ktoré sú pre teba očividné.
Kamarátstvo by malo byť nie len o dávaní, ale aj o braní. Ak z toho profituje len jedna strana, je to využívanie. A nech je to hocijako neslušné, vtedy sa musíš naučiť povedať nie.
Nie je dôležité to, čo si pomyslí druhá strana. Dôležitá je tvoja sebaúcta a duševný pokoj. Neboj sa povedať nie a nestaň sa otrokom takéhoto extroverta.
Je ľahšie byť 5 minút ostrý/á a povedať svoj názor a nesúhlas ako to roky tolerovať a vyčerpávať sa tým.
Takéto „kamarátstva“ nás robia viac osamelými, než keby sme vôbec nemali kamarátov.
Niektorí ľudia zaplňujú medzeru medzi osamelosťou a niektorí ju zväčšujú.
Anais Nin
Nevravím, že kamarátstva introverta s extrovertom nefungujú. Fungujú veľmi dobre, ale len vtedy, keď obe strany poznajú svoje potreby a rešpektujú ich.
Pri hľadaní kamarátov si polož 2 otázky:
1. Prečo by sa so mnou mal niekto kamarátiť?
2. Čo si cením na kamarátoch?
Keď si na prvú otázku nevieš odpovedať, spýtaj sa niekoho, kto ťa má rád.
Pointa je uvedomovať si aj seba a to, že máš hodnotu. Vždy máš čo ponúknuť. Nenahováraj si, že by sa s tebou nikto nekamarátil, lebo si iný/á. Hľadáš len na nesprávnych miestach.
A keďže pravé kamarátstvo nie je len o dávaní, je dôležité poznať aj to, čo si ceníš na ostatných ľuďoch.
Je pravdepodobné, že to nie sú ich peniaze ani vzhľad, ale to, keď si rozumiete a vzájomne sa akceptujete. Keď si dôverujete a dokážete sa vzájomne vypočuť bez odsudzovania.
To je to, čo potrebuješ hľadať.
Ako si nájsť kamarátov, keď si introvert
A) Nemusíš byť iniciátor. Buď len otvorený/á novým kontaktom. Keď ťa niekto zaujme a stretnete sa pohľadom, usmej sa.
Viem, že introverti majú problém s neutrálnym výrazom tváre. Aj ten môj vyzerá ako výraz sériového vraha. No skús sa usmiať a daj tomu druhému náznak prístupnosti. Možno sa ti prihovorí a začne namiesto teba.
Alebo sa pristav a prihovor sa ty. Polož nejakú otvorenú otázku a uvidíš, čo sa stane. Táto forma zoznámenia sa najlepšie aplikuje počas spoločnej aktivity.
Extra výhodou je to, že máš vždy únikovú cestu. Každá aktivita trvá len určitý čas.
Napr. keď si na hodine jogy a niekto ťa zaujme. Alebo keď si v knižnici, v obchode, na koncerte, hocikde… Skús sa usmiať.
Keď som chodil cvičiť, po tréningu som bol so sebou spokojný a zrejme to bolo na mne vidieť. Recepčný mi takmer vždy s úsmevom položil otázku typu: „no čo, odmakané“? Vždy niečo nadhodil a potom sme prehodili pár viet o cvičení. Cvičeniu sa venoval aj on a tak sme po čase chodievali cvičiť spolu. Teraz už síce necvičím, no stále mám „parťáka“ na cvičenie.
B) Počas školy sa denne stretávaš s desiatkami rovesníkov. Vtedy sa vždy nájde niekto, s kým si dokážeš sadnúť. Máš si z čoho vyberať.
Po škole je ťažšie nájsť si nových kamarátov. Každý zakladá rodiny a venuje sa sebe a práci. Preto je vtedy najlepšie hľadať kamarátov skrz hobby alebo spoločnú aktivitu. Spoločné hobby utužuje kamarátstvo.
Je to niečo, na čo si obe strany nájdu svoj čas. Vždy máte spoločnú tému a kamarátstvo tak môže rásť.
C) Buď sám/sama sebou a nesnaž sa hrať na niekoho iného. Nesnaž sa ľudí umelo zaujať.
Tvojim cieľom je nájsť si kamarátov, nie fanúšikov. Nedá sa donekonečna hrať na niekoho iného. Takto budeš vždy trpieť. Buď sám sebou, aby ťa ľudia mohli mať radi takého/takú, aký si. Nie ako si myslíš, že by si mal/a byť.
Zhoď zo seba prvotný tlak, kedy pri zoznámení cítiš potrebu zaujať. Takto sa len zakoktáš, budeš sa smiať na silu a celé to vyznie divne. Uvoľni sa. Nevyzdvihuj druhých okamžite na piedestál.
Stoj si za tým, kto si. Nehanbi sa za seba, ani za svoje záujmy, názory a myšlienky.
Buď úprimný/á a ľudia to vycítia. Hneď ťa budú vnímať inak. Nikto nechce dať najavo svoju zraniteľnosť, no pred skutočnými kamarátmi by sme sa toho nemali báť.
C. S. Lewis raz povedal, že kamarátstvo sa rodí v momente, keď jeden druhému po prvýkrát povie: „Aj ty? myslel/a som si, že som jediný/á.“
Otvárame sa pomaly. No skús druhej osobe odhaliť niečo zo svojho vnútra a tým ju podnietiš k tomu istému. Nie tvoje najväčšie tajomstvá, no niečo úprimné z tvojho života. Možno niečo, čo býva tabu.
D) Dovoľ niekomu, kto ťa pozná, aby ťa predstavil svojim kamarátom. Urobí za teba prvý krok a zoznámi ťa s novými ľuďmi.
Takto tiež zistíš, či daných ľudí zaujímaš. Ak hneď zmenia tému, zrejme nie. No keď ti začnú klásť otázky a naozaj počúvať tvoje odpovede, zrejme ich zaujímaš. A to je prvý krok k potenciálnemu kamarátstvu.
E) Hľadaj v známych vodách. Hľadaj si kamarátov medzi introvertmi.
Introvert vie ako na introverta. Poznáš svoje potreby, túžby, silné a slabé stránky. Takto sa nemusíte navzájom učiť o svojej osobnosti. Introvertnosť poznáš na vlastnej koži, takže sa môžete rovno spoznávať. A to pre obe strany prirodzeným spôsobom.
No možno budeš musieť spraviť prvý krok. Koniec koncov, introvert je introvert.
F) Maj trpezlivosť. Pravé kamarátstvo sa buduje roky. Trvá čas, pokiaľ sa vzájomne spoznáte, vybudujete si dôveru a dokážete byť úplne sami sebou.
V začiatkoch kamarátstva netlač na pílu. Nemusíte si nonstop písať a tráviť spolu kopec času. Samozrejme, že to urýchli spoznávanie. No maj trpezlivosť. Faktor času sa nedá preskočiť a k spoznávaniu patria aj hádky a nedorozumenia.
Úprimné kamarátstvo s introvertom býva často na celý život. A to za ten proces stojí.
G) Hľadaj si kamarátov tam, kde je to pre introverta prirodzené. A to je v dnešnej dobe na internete.
Existujú fóra, zoznamky a Facebook-ové skupiny, kde máš možnosť spoznať nových ľudí. Na Fb je skupina určená len pre introvertov.
Vďaka internetu sa môžeš s niekým bezpečne spoznať a keď si sadnete, po čase sa môžete stretnúť.
Môžeš mať aj internetových kamarátov. Ja sám som cez Facebook v kontakte s pár ľuďmi, s ktorými som kedysi hrával hru Runescape. Nikdy sme sa nestretli, no sme kamaráti. Z času na čas si popíšeme, zahráme a pospomíname.
Internetový kamarát nenahradí nikdy reálneho, s ktorým sa môžeš stretnúť. Ale vždy je lepší ako žiaden. Čaro internetu je, že sa nemusíš obmedzovať. Tvoj kamarát môže bývať vo vedľajšom meste alebo na opačnej strane zemegule.
Dobrý kamarát sa hľadá ťažko, no nezúfaj
Viem, že veľa introvertov trápi to, že nemajú kamarátov.
Aj ja mám len jedného najlepšieho kamaráta. Len pri ňom a pri priateľke som sám sebou. Mám ešte pár kamarátov, no tieto kamarátstva považujem viac menej za povrchné.
Osobne mi stačí jeden najlepší kamarát. Viac ich nepotrebujem a ani by som na nich nemal čas. S najlepším kamarátom sa stretávame približne len raz do týždňa.
Mysli na to, že nič, čo za to stojí nepríde ľahko. Musíte si sadnúť.
Dobrý kamarát nevzíde nikdy z človeka, ktorý sa ťa snaží zmeniť a introvertnosť považuje za vadu. Ak ti na takom človeku záleží, pokús sa mu svoju introvertnosť vysvetliť. No ak to stále neakceptuje, tak vaše kamarátstvo nebude nikdy plnohodnotné.
Skutočný kamarát ťa chápe a rešpektuje. Rešpektuje tvoj osobný priestor a tvoje potreby. Chápe, že niekedy potrebuješ byť osamote. Taký človek sa hľadá ťažko, no spoznáš ho hneď, keď sa objaví.
A pre druhú stranu, keď ťa introvert považuje za dobrého kamaráta, ver mi, že si preňho špeciálny/a.