Extroverti sú navonok pomerne rovnakí. Pôsobia rovnako, keď sú pre nás cudzí, aj keď ich spoznáme. Samozrejme, že sú pri kamarátoch a rodine uvoľnenejší ako pri cudzích ľuďoch. No všeobecne sú to ľudia, ktorí sa rýchlo otvoria a je im prirodzené odhaliť svoju osobnosť.
Extroverti sú vo svojej podstate rovnakí pri cudzích aj pri ľuďoch, ktorých poznajú roky.
Keď teda extrovert spozná introverta, ktorý je tichý, myslí si, že je tichý stále. Nedokáže si predstaviť, že sa vie baviť a rozprávať ako každý iný človek.
Platí to aj naopak, keď nás extrovert spozná vtedy, keď máme práve náladu na socializáciu, myslí si, že sme takí stále. No keď ukážeme svoju pravú introvertnú tvár, nevie reagovať a myslí si, že nám niečo je.
Je veľa vecí, ktoré extroverti o introvertoch nevedia. Existuje však jedna kľúčová vec, ktorá je pre extrovertov obzvlášť ťažká na pochopenie. A to je, že naša osobnosť má viac vrstiev.
Introverti sa otvárajú postupne
Introverti sa správajú inak na verejnosti a v súkromí. Správame sa inak pri cudzích ľuďoch, inak pri ľuďoch, ktorých poznáme a inak pri ľuďoch, ktorým dôverujeme.
Správame sa inak aj podľa našej energie. Ak máme dosť energie, v pohode zvládame socializáciu. No ak sa cítime vyčerpane, sme uzavretí a tichí.
Máme viac vrstiev osobnosti. Od tej vonkajšej, ktorá pôsobí ako ochranný štít až po zraniteľné jadro, kde sme sami sebou. Ľuďom sa otvárame postupne a podľa toho sa aj správame. Pre niekoho môžeme byť úplne odmeraní a pre niekoho úžasní. Dokonca aj najlepší kamaráti a rodina, ktorá nás pozná dlhé roky, nás nikdy nepozná na 100%.
Extroverti dávajú svoje najlepšie veci von, aby ich bolo vidieť a počuť. My naše najlepšie veci skrývame.
K ľuďom si potrebujeme vybudovať dôveru. Až potom dokážeme naše najlepšie veci postupne odkrývať. S rastúcou dôverou odhaľujeme našu osobnosť a ukazujeme naše pravé ja. To však trvá čas.
Otvorenie sa druhej osobe do úplnej hĺbky môže trvať aj roky.
Poznám veľa ľudí, ale do hĺbky ma pozná len pár, ktorých spočítam na prstoch jednej ruky. Mám vo svojom vnútri veci, problémy, sny a tajomstvá, o ktorých nevie ani rodina.
Podobne sú na tom takmer všetci introverti. Nevieme sa ľuďom a najmä tým cudzím otvoriť hneď. Strážime si naše vnútro. Potrebujeme trpezlivosť a pochopenie.
Pri spoznávaní je pre nás najdôležitejšie pochopenie
Nikdy sa neotvoríme ľuďom, ktorí nás nechápu. Pri nepochopení sa skôr viac uzavrieme, pretože je to naša obranná reakcia. Hlavne, keď sa nás ľudia snažia zmeniť.
Pri výbere ľudí do svojho okruhu sme preto veľmi selektívni.
Preferujeme menej kamarátov s dôrazom na kvalitu. Jeden dobrý kamarát, ktorý mi rozumie a berie ma takého, aký som, je viac než 10 známych.
Tí, čo nás chápu vedia, že postupne odhaľovanie vrstiev našej osobnosti je privilégium, ktoré sa nedostane každému. Takýchto ľudí si ceníme a sú to často priatelia na celý život.
„Nesúď knihu podľa obalu“ je pre introverta asi najtrefnejšie prirovnanie.