Na svete žije približne 7,8 miliárd ľudí. Úspešní ľudia sú len 1% z nich. A len 0,1% z nich riadi svet a má moc ho ovplyvňovať.

Je nás veľa, každý sa chce mať dobre a každý chce uspieť. Žiaľ, to nestačí. Aj keď je to kruté, uspieť nemôže každý. Úspech tvorí mnoho faktorov a veľa z nich človek nedokáže ovplyvniť. Faktory ako šťastie alebo byť v správny čas na správnom mieste

Históriu píšu víťazi.

Nehovorí sa o tých, ktorí prehrali a neuspeli, aj keď sa o to celý život snažili. Klam preživších alebo survivorship bias nám zakrýva oči pred realitou.

Úspech je vzácny, aj keď nám „motivačný“ autori a spíkri hovoria opak. Ľudia si potom všímajú len špičku ľadovca vynímajúcu sa nad hladinou a nevidia ten zvyšok pod vodou.

Uspieť je náročné. O to náročnejšie je to pre introverta.

Nie len kvôli veľkej konkurencii, ale hlavne preto, lebo žijeme v extrovertnej dobe. V dobe, kde sa vyzdvihujú prednosti extrovertov a naopak, potláčajú sa prednosti introvertov.

Za ideálne vlastnosti a zručnosti sa dnes považujú otvorenosť, komunikatívnosť, rýchlosť, svižnosť, flexibilita. Dnes sa presadí ten najhlasnejší, ktorý ide aj cez mŕtvoly.

My introverti sme naopak skôr rozvážni. Premýšľame predtým, než niečo povieme. Analyzujeme a plánujeme predtým, než niečo urobíme. Na prvom mieste je náš mozog, až potom činy.

Zatiaľ čo extroverti dokážu konať spontánne, ako tzv. veľká voda a premýšľajú až potom alebo za pochodu.

Prednosti introvertov ako je naslúchanie, pozorovanie, premýšľanie, analytické a kreatívne myslenie sú v úzadí.

Dnešná doba uprednostňuje rýchlosť, lebo spoločnosť vyhľadáva okamžité potešenia. Uberá sa dôraz na kvalitu a rozvážnosť.

Na ceste za úspechom proti introvertom nestoja len prekážky, zlyhania a štatistická nepravdepodobnosť. Stoja proti nám aj extroverti, ktorí bývajú uprednostňovaní. Nevieme ich prehlušiť a „poraziť“ v ich prostredí.

Našťastie, hru s názov úspech môžeme hrať aj inak. My introverti môžeme srať na konkurenciu a na extrovertnú dobu. Nehľadajme úspech tak ako všetci. Nesúťažme. Nechajme, aby si nás úspech našiel sám.

Vráťme sa do detstva, keď sme ešte boli sami sebou

Ako deti sme robili len to, čo sme chceli. Nerozhodovali sme sa, či je výhodnejšie hrať futbal alebo skrývačky. Hrali sme oboje. Stavali sme bunkre, chytali chrobákov, pýtali sa blbé otázky.

Nikto nám nevravel, čo máme robiť. Viedla nás naša zvedavosť. Robili sme to, čo nás bavilo. A keď nás niečo nebavilo a nudilo, tak sme to jednoducho nerobili. Nemali sme pocit viny. Buď sa nám niečo páčilo alebo nie.

Pointa je, že sme vždy robili len to, čo sme chceli a ako sme chceli. Nepremýšľali sme o tom, robili sme to!

Neanalyzovali sme hlúposti. Pri akejkoľvek aktivite sme sa neobávali toho, že strácame čas. Nepozerali sme na to, čo robia ostatní. Keď sme robili niečo, čo nerobil nikto iný, netrápili sme sa, či je s nami niečo zlé. Neanalyzovali sme ako to, čo robíme ovplyvní našu budúcnosť.

Na ceste za úspechom by sme sa mali poučiť z detstva.

Rob niečo a neanalyzuj to. Rob to. Zbieraj hodiny. Zbieraj skúsenosti. Táto cesta sa nedá prekročiť, pretože úspech zo dňa na deň sa deje len vo filmoch.

Keď niečomu venuješ stovky hodín, staneš sa v tom majster. A potom príde aj odmena.

Zo začiatku nevidíme celé „schody“ k úspechu. Vidíme len prvý schodík. No keď naňho vylezieme, objaví sa ďalší a ďalší. Postupne sa začne objavovať celé schodisko až uvidíme vrchol.

Na úspech by sme sa mali pozerať ako na konečný bod. Čerešničku na torte. Venujme sa sebe, svojej ceste a nechajme, aby si nás úspech našiel sám našimi činmi.

V čom uspieť?

Vieme, čo chceme robiť a k čomu máme predispozície uspieť, len to ignorujeme.

Každý človek má hobby, vec alebo oblasť, ktorá ho zaujíma viac, ako tie ostatné. Každý má niečo, čo ho dokáže nadchnúť.

Určite máš v živote niečo, čomu venuješ viac voľného času. Niečo, čo pravidelne robíš, pozeráš, vyhľadávaš. Niečo, čo „ťahá“ tvoju pozornosť.

Možno si povieš, že miluješ seriály a tým sa nedá živiť. No čo weby a Youtube kanály, ktoré sa venujú čisto seriálom? Recenzujú ich, dokumentujú, tvoria o nich obsah, rôzne zaujímavosti atď..

Vždy je cesta. No je to cesta a tá nie je krátka ani ľahká. Preto uspeje len málo ľudí.

Vždy sa dá venovať niečomu „svojmu“ vo voľnom čase. Hoci hodinu denne. Ten čas sa nahromadí. Tým, že niečo robíš, sa v tom zlepšuješ a pracuješ na svojom majstrovstve.

Každý úspech je najprv hobby alebo osobná potreba.

Úspech má viacero podôb

Úspech nemusia byť len peniaze a sláva.

V 80-tych rokoch 20. storočia získala vtedy neznáma kapela kontrakt pre nahratie svojho prvého albumu. Kapela týždeň pred nahrávaním bez diskusie vyhodila svojho člena, mladého gitaristu. Gitarista prišiel zo dňa na deň o svoju kapelu a jediné, čo od nej dostal bol lístok na autobus domov.

Nikoho nezaujímal jeho názor. Nikoho netrápilo, prečo ho vyhodili. Ľudia si vypočuli vyjadrenie kapely a viac to neriešili.

Gitarista pochopiteľne cítil krivdu a hnev. Pri prvej vidine úspechu ho podrazili tí, ktorým veril najviac. Preto sa zaprisahal, že založí vlastnú kapelu. Zaprisahal sa, že bude úspešná a slávna a jeho ex-kolegovia budú do smrti ľutovať, že ho vyhodili.

Poháňal ho hnev a ambícia dokázať im, akú chybu spravili. Dal dokopy najlepších muzikantov a začal. Každý deň vymýšľal nové texty a hudby. S kapelou ich precvičoval nepredstaviteľné množstvo hodín. Až sa mu o pár rokov neskôr konečne podarilo získať zmluvu na nahratie albumu.

Album bol úspešný a naštartoval veľmi dobru kariéru kapely Megadeth. Meno gitaristu je Dave Mustaine. Megadeth predali celosvetovo viac než 25 miliónov albumov a vypredali koncerty po celom svete.

Dave Mustaine je do dnes považovaný za jedného z najlepších a najvplyvnejších muzikantov heavy-metalovej hudby.

Avšak skupina, ktorá ho vyhodila je Metallica. Metallica predala viac než 180 miliónov albumov a je považovaná za najlepšiu heavy metalovú kapelu všetkých čias.

V rozhovore v roku 2003 Dave úprimne priznal, že aj napriek svojmu úspechu sa z času na čas považuje lúzra. Stále ho trápi, že zlyhal, pretože neporazil Metallicu. Trápi ho, že má nálepku “ten gitarista”, ktorého vyhodila Metallica.

Milióny predaných albumov, stovky vypredaných koncertov, milióny zarobených dolárov a stále to považuje za zlyhanie.

Úspech má viacero podôb, no princíp je vždy rovnaký. Skutočný úspech je uspieť pre seba, nie pre ostatných.

NEPOROVNÁVAJME SA S OSTATNÝMI !

Každý má iné sny, iné ciele, ambície. Porovnávajme sa len so sebou. Pre každého znamená úspech niečo iné a tak by to aj malo byť.

Pre niekoho je to šťastná rodina. Pre niekoho kariéra alebo pomáhanie ostatným. Pre niekoho je to vzdelanie a prínos spoločnosti. Pre niekoho zdravie a pohyb. Pre mňa je úspech sloboda, teda byť nezávislý od ľudí a peňazí.

Náš čas na tejto zemi prejde tak či tak.

Prečo sa aspoň nepokúsiť odhaliť náš skutočný potenciál a dosiahnuť niečo viac? Je naozaj pravda, že život je taký, aký si ho vytvoríme.

V našej náture je však hlboko zakorenená lenivosť a pohodlie. No je na nás, či to použijeme ako výhovorku, alebo palivo tak, ako poháňal hnev Davea Mustaina.


* inšpirácia – Mark Manson