Ľudia tlačia introvertov k tomu, aby vychádzali zo svojej komfortnej zóny. Neuvedomujú si, že z nej vychádzame každý deň. Mimo svojej komfortnej zóny sme denno-denne v práci, v škole, v spoločnosti…
Naša komfortná zóna zahŕňa minimálne stimulujúce prostredie. Máme radi samotu, spoločnosť menej ľudí a socializáciu len do určitého bodu.
Máme svoje limity, kedy nám „príliš veľa“ začne škodiť a kedy sa už necítime dobre.
Extroverti vnímajú diskomfort inak ako introverti.
Čo je pre extroverta prirodzené, nemusí byť prirodzené aj pre introverta. Extrovert môže považovať za opustenie svojej komfortnej zóny až vrcholnú socializáciu ako je vystupovanie pred publikom.
Zatiaľ čo pre introverta to môže byť úplný extrém. Pre introverta môže byť opustenie komfortnej zóny už len samotný pobyt medzi ľuďmi.
Extrovertom je prirodzená otvorenosť a socializácia. Považujú to za normálnu vec a preto to očakávajú aj od ostatných. Pri socializácii sú v pohode bez vynaloženej námahy.
Introverti to tak nemajú. My pri socializácii vystupujeme zo svojej komfortnej zóny. O to viac, keď je to pre nás nadmerná socializácia.
A komfortná zóna sa netýka len ľudí. Je to všetko nové, čo je pre nás neznáme. Neznáme prostredie, neznáma aktivita.
Logicky je teda jasné, že nás extroverti tlačia k tomu, aby sme z nej vychádzali častejšie. Neuvedomujú si, že oni nemusia riešiť sociálny aspekt.
Nekomfortnú zónu extrovertov tvorí prevažne všetko neznáme. Introverti k tomu musia pridať aj socializáciu.
Už len preto, aby sme mohli fungovať v dnešnej dobe a spoločnosti. Žijeme v extrovertnej dobe, kde je väčšina vecí prispôsobená extrovertným ľudom.
Prekonávať sa k osobnému rastu je pre nás o to náročnejšie, keď zo svojej komfortnej zóny vychádzame až príliš často.
Nevravím, že je zlé vychádzať zo svojej zóny komfortu. Človek tam rastie a posúva sa. Introverti však musia komfortnú zónu opúšťať viac, než si ľudia uvedomujú.
Po dosiahnutí určitého bodu si to začne vyberať daň. Najmä na psychickom zdraví.
Nemali by sme sa učiť len to, ako zo svojej komfortnej zóny vychádzať. Mali by sme sa tiež naučiť, ako a kedy z nej nevychádzať.
Ako (ne)vychádzať zo svojej komfortnej zóny
Všetkého veľa škodí. Vyhľadávanie čisto komfortnej zóny alebo čisto nekomfortnej zóny nie je správna cesta. Správna cesta je akýsi stred.
Mali by sme sa naučiť rozlišovať, kedy je lepšie zo svojej komfortnej zóny vyliezť a kedy by sme do nej mali naopak zaliezť. Nie každá situácia má rovnakú cenu a odmenu.
Na nekomfortnú zónu by sme mali pozerať ako na vec, ktorú si ideme kúpiť. Naozaj ju chcem a som za ňu ochotný/á zaplatiť toľko peňazí? Zodpovedá odmena mojej vynaloženej energii?
Mali by sme sa pýtať samých seba, či to naozaj chceme a potrebujeme, alebo nás k tomu len tlačí okolie.
Nekomfortná zóna je stresujúca a vyčerpávajúca, no napriek tomu sa jej v živote potrebujeme vystavovať. Všetko sa však dá robiť rozumne a hlavne udržateľne.
Odporúčam ti na to ísť rovnako, ako my introverti fungujeme. Doma, osamote alebo ľubovoľným spôsobom si dobíjame energiu a následne z nej čerpáme v práci, v škole a v spoločnosti. Potom sa znova potrebujeme dobiť, aby sme mohli plnohodnotne fungovať.
A dookola.
Aj z komfortnej zóny by sme mali vychádzať na striedačku. Takto je to o mnoho ľahšie a je viac než pravdepodobné, že si vybudujeme návyk.
Pre mňa je to mentálna hra. Každý deň si určím aspoň jednu vec či situáciu, pri ktorej musím vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Pravidelným tréningom mi to dnes už nerobí taký problém.
Moja ďalšia úroveň je stanoviť si, že do svojej komfortnej zóny nemôžem zaliezť 2x po sebe. Medzi tým z nej musím aspoň raz vyliezť. Teda na striedačku.
Takto je to o dosť náročnejšie a sám to aplikujem len vtedy, keď mám naozaj veľa povinností alebo stagnujem.
Našťastie, život je len séria návykov a rutín. Nepodceňuj faktor času. Nemusíš byť každý deň o 100% lepší. Stačí byť lepší o 0,1%. Ono sa to nahromadí.
„Všetko je ťažké pred tým, než to začne byť ľahké.“
Ako vraví Tim Ferriss, úspešní ľudia nie sú super hrdinovia. Majú len iné rutiny, ktoré sa im z dlhodobého hľadiska hromadia a budujú úspech. Svoj čas majú naplánovaný a rozvrhnutý. Ráno sa nezobúdzajú s tým, že nevedia čo robiť. Nasledujú svoju rutinu.
Podobne je to aj s komfortnou zónou. Sprav si zo striedania nekomfortu a oddychu rutinu a časom to bude pre teba prirodzené.
Za každé vystúpenie z komfortnej zóny sa pochváľ
Uvedom si, že vždy, keď vychádzaš zo svojej komfortnej zóny, ideš proti svojmu starému jašteričiemu mozgu. Ten chce iba pohodlie.
Nebuď na seba prísny/a.
Vychádzaním z komfortnej zóny robíš to, čo je v tvojich silách. Nepočúvaj svoju hlavu, ktorá sa ťa snaží odradiť. Nepočúvaj ju ani vtedy, keď sa začne porovnávať a podsúvať ti myšlienky, že si neschopný/á. Nedá sa excelovať v niečom, čo nemáš natrénované a čo ti je neznáme.
Pochváľ sa vždy, keď vyjdeš zo svojej komfortnej zóny. Pochváľ sa aj vtedy, keď do nej zalezieš. No len vtedy, keď to robíš v rámci oddychu, nie z lenivosti.
Pocit zadosťučinenia je na nezaplatenie.