Na strednej škole si ma triedna zavolala do kabinetu aby mi povedala, že sa o mňa bojí.

Vypytovala sa ma, prečo sa nezapájam k ostatným a prečo som stále ticho. Myslela si, že ma niečo trápi a chcela mi pomôcť. Spolužiaci ma pred ňou ohovárali, že som čudák.

Po tých otázkach som sčervenal. Hanbil som sa.

Pritom som bol v pohode. Keď som nemal čo povedať, bol som ticho. Cez prestávky som si čítal, alebo som bol na mobile. Z triedy som sa bavil asi s piatimi ľuďmi, ktorí ma chápali a neodsudzovali.

Ale to nestačilo.

Ostatní sa mi smiali, lebo som nezapadal do kolektívu. Nikdy ma nešikanovali fyzicky, ale psychickej šikany som zažil dosť.

Niektoré poznámky bolia viac, ako facka:

„On nevie rozprávať. Haló, si tu, žiješ? Povedz už niečo. Ty aj rozprávaš? Prečo si tak ticho?

Po takých poznámkach som mal zo seba pocit, že som nula. Vtedy som ešte nevedel, že som introvert. Ubíjal som sa, že je so mnou niečo zlé.

Šikanovanie ma ešte viac zahnalo do kúta. Viac som sa do seba zavrel a bol som ešte tichší.

Spolužiakov som ignoroval a vyhýbal sa im. Vtedy som začal chodiť poza školu.

Dnes viem, že to bola len prirodzená forma obrany.

Ľudia odsudzujú všetko, čomu nerozumejú

Introverti sú najčastejšie šikanovaní na základnej a strednej škole. Vtedy ešte deti a tínedžeri nechápu, že keď je niekto iný, nie je to nutne zlé.

Alebo sa skôr boja vyčnievať.

V podstate to mnoho ľudí nevie ani v dospelosti. O introvertoch sa šíria mylné predstavy naprieč celou spoločnosťou.

Keď je niekto iný, je terčom šikany.

Každý človek je presvedčený o tom, čo mu je známe a čomu rozumie. Keď niečo nepozná a nerozumie tomu, začne to odsudzovať a považovať za nesprávne.

Každý vníma seba samého ako toho najlepšieho človeka a podľa seba a svojich hodnôt súdi ostatných.

Introverta najlepšie pochopí len introvert. Mnoho introvertov však ani nevie, že sú introverti a bojujú so sebou. Mnohí to taja a hrajú sa na extrovertov, aby zapadli.

Introvertov je menej ako extrovertov a obe typológie osobnosti majú protipólne charakteristiky. Čo je pre extroverta normálne a prirodzené, je pre introverta opakom.

Z rozdielnosti a nepochopenia vzniká potreba šikanovať. Tichí ľudia sú ľahký terč…

Introvert sa neotvorí tak rýchlo ako extrovert. Trvá nám, kým si k novým ľuďom vybudujeme dôveru a ešte dlhšie, kým im odhalíme naše skutočné ja.

Keď je niekto ticho, neznamená to, že je s ním niečo zlé alebo že to tak chce. Nevieme len tak zapadnúť. Najmä keď nám to ani okolie neumožňuje, ale naopak, šikanuje nás. To v nás vyvolá opak a ešte viac sa uzavrieme.

Začneme sa cítiť, že sme sami proti všetkým. Pritom potrebujeme len svoj čas a pochopenie.

Ľudia nás nabádajú, aby sme vyšli zo svojej ulity. Neuvedomujú si, že niektoré zvieratá nosia svoju ulitu, svoje útočisko všade so sebou. A introverti sú v tom rovnakí. – Susan Cain

Skús sa k introvertovi, ktorého šikanujú prihovoriť. Povedz pár milých slov, ukáž empatiu a uvidíš, čo sa stane. Keď sa ti introvert trochu otvorí, zistíš, že si súdil knihu podľa obalu. Zistíš, že je úplne iný človek, ako to možno vyzerá navonok.

Čo robiť, keď ťa šikanujú?

Pozri si film 8 míľa, kde hrá hlavnú rolu Eminem. Vážne. Je to podľa mňa najlepší recept proti šikane.

Tu je v krátkosti myšlienka filmu:

Eminem je chudobný beloch, ktorý žije v karavane s matkou alkoholičkou. Žije v černošskom ghette. Pracuje v podradnej a slabo platenej práci. Podviedla ho priateľka a jeho kamaráti sú lúzri ako on. Napriek všetkému sa snaží preraziť rapom.

V prvej scéne filmu počas rapového súboja zamrzne, nevydá zo seba ani slovo a utečie. Všetci ho vysmejú. Celý film ho následne sprevádza posmech, že vždy pod tlakom zamrzne a „poserie sa“.

Teraz rozoberiem poslednú scénu filmu. Znova rapový súboj, kde je Eminem jediný beloch obklopený černochmi. Čelí šampiónovi battlu, ktorého dav miluje.

Eminem battle vyhral a ukážem ti ako. Mimo svojho talentu Eminem využil dávku psychológie.

Náš mozog ma sklon všímať si viac negatívne veci ako tie pozitívne. Z hľadiska evolúcie sme takto nastavení, aby sme prežili a všímali si hrozby.

Dnes nečelíme hrozbám ako v praveku, no náš mozog tak stále viac menej funguje.

Eminem najprv odkázal davu, že je jedným z nich a žije v rovnakom prostredí Detroit area 313. Aj keď je medzi nimi jediný beloch, nehrá sa na niečo viac.

Následne Eminem poukazuje na svojho súpera, že on je ten, ktorý nezapadá. Jeho súper Papa Doc, žije v bohatej štvrti.

Eminem vedel, s čím naňho v súboji zaútočí jeho súper, tak to použil ako prvý. Odhalil všetky zbrane, ktorými ho mohol súper zosmiešniť.

Povedal: „Viem všetko, čo sa o mne chystáš povedať – som biely, som chudobný, žijem v karavane s mamou, podviedla ma  priateľka, zbil si ma aj so svojou partiou, zamrzol som v rapovom súboji…“

Na konci zoznamu neostala žiadna kritika, ktorú by jeho súper mohol použiť. Odhalil všetko a tým pádom súpera odzbrojil.

Následne to otočil a povedal, že vie niečo o ňom. Zosmiešnil ho pred davom a odhalil jeho skutočné ja:

„Papa Doc nie je žiaden gangster, chodí na súkromnú školu a jeho skutočné meno je Clarence. Chodí na školu pre  zbohatlíkov a vďaka rodičom si žije na vysokej nohe…“

Nebolo čo viac povedať. Eminem povedal všetko a tak vyhral battle. Jeho súper zamrzol a bez slova odišiel.

Eminem ukázal, že sa na nič nehrá a že je sám sebou. Poukázal na všetky predsudky voči nemu a odhalil „tajomstvá“ svojho súpera, čím ho vymazal.

Šikanovanie je zrkadlom vlastných problémov

Slaboch nie je ten, ktorý je šikanovaný, ale ten ktorý šikanuje. Tí ktorí šikanujú, sú často v súkromí najviac ranení.

Chlapca, ktorý bije spolužiakov možno doma bije otec.

Vyfintená baba, ktorá sa smeje zo vzhľadu ostatných tým zakrýva svoj vlastný komplex. Vzhľad je pre ňu všetkým. Trpí neistotou, že je to jediné, čo môže ponúknuť a bez toho by si ju nikto nevšímal.

Ľudia ktorí šikanujú majú často nízke sebavedomie a potrebujú si ho takto zvyšovať. Svoj najväčší vnútorný strach dávajú von formou šikanovania.

Môžeš takýchto ľudí konfrontovať, odzbrojiť ich a odhaliť ich vlastný strach. Pred ostatnými síce všetko poprú a budú sa hrať na hrdinov, no v duchu ich to raní.
A možno ti dajú pokoj.

Alebo si ich nevšímaj. Aj keď je to nepríjemné, časom sa im všetko vráti. Raz ich vlastný strach dobehne a pohltí.

Spolužiak, ktorý ma v škole šikanoval je teraz alkoholik bez práce. Občas ho stretnem v meste a pristaví sa ku mne žobrať peniaze.

Ja sa len pousmejem a bez slov kráčam ďalej.