Predstav si toho človeka, ktorého pravidelne vidíš vo filmoch. Dlhú dobu mu nič nevychádza a jediné, čo priťahuje, sú problémy. Stratí prácu, vzťah aj kamarátov. Má depresiu a v ničom nevidí zmysel. Teda okrem alkoholu.

Každý večer trávi v bare, lebo je to jediný okamih, kedy sa cíti dobre. Je mu už všetko jedno, tak si prisadne k niekomu neznámemu a vyleje mu svoje srdce. Po dlhom monológu mu neznámy odpovie len to, čo v takom prípade hovorí každý.

„Všetko bude dobré. Hlavne mysli pozitívne.“

Toto je automatická odpoveď na každú zlú skúsenosť. Je to prvá reakcia na negatívne myslenie.

Ľudia to myslia dobre. Nezainteresovaný človek možno ani nič iné povedať nemôže. No pre človeka, ktorého sa to týka ide o prázdnu radu.

Prázdna rada je to najmä pre introvertov, pretože sme vnímaví a o všetkom premýšľame. Nevieme odrazu ignorovať všetko negatívne, čo sa nám deje. Nevieme len tak prepnúť mozog na pozitívne myslenie.

Ono to ani nie je možné, pretože vzorce myslenia sa nedajú zmeniť len tak. Keď máš rokmi osvojené negatívne myslenie a pozitivita ti lezie krkom, nečakaj, že sa to zmení lusknutím prsta. Je to vec dlhodobého tréningu.

Nehovoriac o tom, že sa nedá myslieť vždy pozitívne.

Je dokázané, že ak chce byť človek stále pozitívny, potrebuje na každú svoju negatívnu myšlienku a skúsenosť aspoň 3 pozitívne. A to je v živote jednoducho neudržateľné. Dá sa to možno tak na drogách, keď je život rozprávka.

Preto si viac pamätáme trapasy a zlé skúsenosti.

Nesnaž sa za každú cenu myslieť pozitívne. Snaž sa však vo všetkom nájsť to pozitívne.

A to je rozdiel.

Zlé a negatívne veci patria k životu

Človek, ktorý je „stále pozitívny“ nevidí veci také, aké sú, ale aké chce, aby boli. To je najväčší problém, pretože potom si ľudia nepripúšťajú nič zlé a negatívne. Veria, že keď budú myslieť pozitívne, budú sa im diať len pozitívne veci.

Takto však život nefunguje. Negatívne veci sa jednoducho stávajú každému. Niekomu častejšie, niekomu menej. No ignorovanie ich nevymaže ani nevyrieši, práve naopak. Po čase sa nahromadia, až sa s nimi roztrhne vrece a človeka zasiahnu všetky naraz.

Slepá viera len v to pozitívne ľudí odlučuje od reality.

Keby sme stále mysleli pozitívne, zrejme by sme dlho neprežili. Nielen v rámci našej histórie, ale aj v dnešnej dobe. Možno by nás zrazil autobus, lebo by sme verili, že nemusíme pozerať na cestu. Možno by nás okradli, lebo by sme verili, že všetci ľudia sú dobrí. Možno by sme premrhali celý život čakaním, lebo by sme verili, že všetko sa vyrieši samé a všetko dobre dopadne. Len preto, že si to prajeme…

Realita dobehne skôr či neskôr každého.

Jednoduchšie je preto prijať fakt, že sa nedá byť stále pozitívny a že zlé veci jednoducho patria k životu. Nie vždy je všetko fér a nie vždy všetko ovplyvníš. Z času na čas ti dá život nejakú ranu.

Rozhoduje len to, ako zareaguješ potom. Pozitívne myslenie je najúčinnejšie vtedy, keď ho praktikuješ spätne. Teda ako reakciu po tom, ako sa ti niečo stalo.

Je fajn myslieť pozitívne aj do budúcnosti a očakávať to najlepšie. Nikto však nemá krištáľovú guľu a preto sa na to nedá spoliehať.

Ďaleko účinnejšie je hľadať to pozitívne vo všetkom, čo sme už zažili. Aspoň zo začiatku.

Len takto sa postupne naučíš myslieť pozitívne aj v prítomnosti. Vďaka skúsenostiam a opakovaniu.

Prečo by sme mali vo všetkom hľadať to pozitívne

Vo všetkom sa dá nájsť niečo pozitívne. Aj keď to nevidíš hneď, uvidíš to s odstupom času.

A vždy, keď to objavíš, otvorí sa ti priestor pokračovať ďalej. Pozitívne myslenie ti ukáže, že to nie je konečná zastávka. Stále sa od toho môžeš odraziť a premeniť niečo zlé na dobré.

Negatívne myslenie ťa však zastaví a nedovolí ti pokračovať. Keď zvesíš ruky, všetko ťa porazí o mnoho ľahšie, pretože porážke už kráčaš naproti.

Predstav si, že sa do ohniska rozleje vedro s vodou. Najprv sa zdá, že oheň vyhasol, no keď prídeš bližšie, uvidíš, že stále tlie, hoci nevidno plameň. Pomaly sa znova rozhorí, najmä keď mu trochu pomôžeš. Keď od neho odídeš, pretože veríš, že je stratený, máš pravdu, je.

Nikto neporazí človeka, ktorý dokáže vo všetkom nájsť niečo dobré.

Prečítaj si knihu Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla. Muž prežil koncentračný tábor a vďačí za to len svojmu odhodlaniu za každú cenu nájsť dôvod žiť. Každý deň zažíval nepredstaviteľné utrpenie, no zároveň vnímal každý prežitý deň ako výhru, pretože ešte nezomrel.

Rady, ako na pozitívne myslenie

1. To najúčinnejšie je zároveň najťažšie. Zo začiatku.

Vždy, keď myslíš negatívne, snaž sa pri tom prichytiť. Už len obyčajné uvedomenie si situácie ti poskytne lepšiu perspektívu.

Perspektíva ti umožní urobiť krok vzad, vďaka čomu uvidíš všetko jasnejšie a skôr objavíš niečo pozitívne.

Vezmi si to opačne. Predstav si, že sa ťa to netýka a radíš kamarátovi, ktorého sužuje negatívne myslenie. Vo všetkom zlom, čo ho trápi nájdeš hneď niečo dobré, pretože si nezaujatý.

Rýchlu perspektívu ti dodá aj to, keď danú vec s niečím porovnáš. Každý problém sa vyrieši sám, keď čelíš väčšiemu problému. Je jedno, či je reálny alebo si ho vytvoríš v predstave otázkou: čo ak…

Možno sa ti pokazilo auto, ale aspoň ťa nezradilo počas jazdy a nehavaroval si. Možno ťa vyhodili z práce, no čo ak by bolo horšie v nej zostať? Čo ak by si vážne ochorel?

Schopnosť nadhľadu má v dnešnej dobe cenu zlata. Až vtedy môžeš všetko lepšie analyzovať a hľadať to pozitívne.

2. Keď si uvedomuješ svoje negatívne myslenie, no samotné uvedomenie nepomáha, skús zmeniť postavenie tela.

Viaceré štúdie dokázali, že zmenou postavenia tela dokážeme zmeniť svoje správanie. Zmenou správania zmeníš svoju reakciu, čím zmeníš aj výsledok.

Skús túto radu od Tonyho Robbinsa.

Postav sa nohami mierne na široko, narovnaj sa a vystri hruď. Dvihni hlavu, uvoľni ramená a ruky si opri o boky. Zhlboka takto dýchaj aspoň 2 minúty.

Tvoj testosterón sa zvýši približne o 20% a kortizol (stresový hormón) sa zníži rovnako približne o 20%.

To vyústi v to, že sa upokojíš a naberieš trochu odvahy a nadhľadu. Vďaka tomu už nebudeš mentálne na dne, takže sa zmení aj tvoja reakcia. A vďaka adekvátnejšej reakcii dosiahneš aj lepší výsledok.

vyskúšaj to 🙂

3. Človek sa cíti najviac nažive vtedy, keď rastie. Keď sa mu darí a zlepšuje sa. K rastu však patria aj zlyhania a všetko nefér, pretože to sú tie veci, ktoré človeka zoceľujú. Nechutia tak sladko ako úspech, ale sú jeho súčasťou.

Práve vďaka ním sú dnes naše problémy z minulosti len zanedbateľné. Dnes by s nami už nespravili to, čo kedysi.

Keď ťa zaplavia negatívne myšlienky, skús si pripomenúť fakt, že to, čo sa ti práve deje ťa raz posilní. Uvidíš to s odstupom času, keď doznejú emócie. Pretože emócie skresľujú realitu. Ovládajú nás, no po čase vždy oslabnú.

Emócie môžeš využiť aj vo svoj prospech a to tak, že sa pokúsiš vybaviť pocit, kedy si bol/a na seba pyšný/á. Pokús sa ten pocit precítiť a negatívne myšlienky zmiznú.

4. Nech sa cítiš akokoľvek smutne a sklamane, vždy je niečo, za čo môžeš byť v živote vďačný. A nedá sa byť vďačný a smutný zároveň.

V USA rokmi opakujú štúdiu, kde sa pýtajú náhodných respondentov jedinú otázku:

„Čo by urobilo tvoj život úžasným?“

9/10 vždy odpovie výhra v lotérii. Sto miliónov, miliarda, peniaze, bohatstvo. Ďalší štatistický fakt je to, že 90% ľudí, ktorí v lotérií skutočne vyhrajú, sú do pár rokov na mizine.

Bez peňazí a ešte s väčšou nechuťou do života. Duchovne totiž nevyrástli spolu s ich bankovým účtom. Tie peniaze bezhlavo minú, pretože si ich nevydreli a nevážia si ich.

Vždy chceme to, čo nemáme. A keď to náhodou dosiahneme, nevážime si to aj tak.

Skús byť na chvíľu vďačný za to, čo máš. Vďačnosť ti automaticky prinavráti pozitívne myslenie.

Pri pozitívnom aj negatívnom myslení platí vždy fakt, že ak sa rozhodneš pre jedno či druhé, nič s tebou nepohne. Preto sa neboj otvoriť zmene a niečomu inému ako ti je prirodzené.