Čo by urobil extrovert, keby ho spoločnosť prijala len vtedy, kedy by sa stal jedným z nich? A keby cena za zapadnutie bola stať sa niekým, kým v skutočnosti nie je? Ako by sa cítil? Urobil by to?
V spoločnosti sú zaužívané extrovertné spôsoby, takže to robiť nemusí. Čím viac sú ľudia spoločenskí, otvorení a zhovorčiví, tým lepšie pre nich. Alebo skôr, tým ľahšie.
Keď chce zapadnúť aj introvert, najrýchlejšia cesta je sa teda správať ako extrovert. Čo nám ale samozrejme nie je prirodzené. Napriek tomu sa na túto cestu vydáva väčšina introvertov.
Vtedy možno navonok pôsobia ako extroverti, ale v skutočnosti ich to stojí obrovské množstvo energie.
Aj my milujeme socializáciu, ale fungujeme v nej inak ako extroverti. Preto k nej aj inak pristupujeme.
Introverti sú selektívne sociálni
Socializujeme sa radi vtedy, keď máme možnosť voľby.
Len zriedka nás socializácia nabíja energiou. V drvivej väčšine nás vyčerpáva. Ako rýchlo závisí od jej druhu a intenzity. Čím je všetkého viac, tým rýchlejšie naša energia klesá.
Hluk, chaos, rýchle zmeny a kopec ľudí na jednom mieste nás doslova vysáva. Naopak v pokojnom prostredí a s ľuďmi, ktorých dobre poznáme naša energia klesá pomaly. Skôr či neskôr však táto energia klesne na nulu. Vtedy prestaneme uvoľnene fungovať a dostávame sa do kŕča. Potom sa buď naďalej premáhame alebo sa vypíname a ostaneme ticho. Potom chceme len jediné a to je ísť preč.
Extroverti možno nerozlišujú, či sú na párty alebo v parku. Či sú vonku desiati alebo len dvaja. No my áno.
Kedy sa introverti radi socializujú?
Najdôležitejšia je pre nás energia. Ak sme vyčerpaní, nemáme chuť byť vonku ani s tými najbližšími. Bez energie sme medzi ľuďmi nepoužiteľní. Sme ticho, bez nálady a myšlienkami úplne inde.
Ak energiu na socializáciu máme, tak najradšej trávime čas s ľuďmi, ktorých dobre poznáme a dôverujeme im. S ľuďmi, pri ktorých môžeme byť sami sebou a nespochybňujú nás. Vtedy si socializáciu naozaj užívame.
Pri cudzích ľuďoch a takých, s ktorými sa len spoznávame, je tiež dôležitá dĺžka socializácie. Vtedy uprednostníme kratšiu socializáciu. Potrebujeme mať možnosť odísť, keď už cítime, že narážame na naše energetické dno.
V opačnom prípade, ak to príliš natiahneme, si môžeme socializáciu aj na niekoľko dní znechutiť. Lebo budeme potrebovať čas pre seba.
Výber miesta na socializáciu je pre introverta kľúčový
Pri výbere miesta socializácie vždy uprednostníme pokojné miesto pred tým hlučným. Minimálne v začiatkoch. Radi sa zoznamujeme postupne a rovnako radi sa aj postupne socializujeme. Začnime teda v prírode, v kaviarni alebo niekde, kde je dostatok pokoja a súkromia. Postupne môžeme zvyšovať intenzitu miestami ako sú bary, obchodné centrá či koncerty.
Pokojné miesto je pre nás dôležité aj preto, lebo neznášame prekrikovanie a dožadovanie sa pozornosti kvôli hluku a chaosu. Pri socializácií sa radi sústredíme na ľudí, s ktorými sme.
A nie sme vždy tí tichí. Rozprávame radi, ale len vtedy, keď nás ľudia skutočne počúvajú. Najzhovorčivejší sme vždy medzi štyrmi očami.
Často neznášame spontánnosť, lebo nám jednoducho nie je prirodzená. Je málo pravdepodobné, že niekam pôjdeme hneď po práci či škole. Alebo z hodiny na hodinu.
Socializujeme sa radi vtedy, keď sa na to môžeme vopred pripraviť. Radi si ju plánujeme dopredu.
Ešte dodám definíciu nesociálneho človeka:
Nesociálny človek je ten, ktorý neuznáva spoločnosť a ani jej normy. Kategorizovane sa vyhýba ľuďom a má voči ním negatívny vzťah.
Určite sa takí ľudia nájdu aj medzi introvertmi, no rozhodne to nie je definícia introvertov.