Prečo si tak ticho? Mal/a by si viac rozprávať. Nehanbi sa.“

Existuje vôbec introvert, ktorý toto ešte nikdy nepočul?

Sme tichí ľudia, ale nie sme budhistickí mnísi, ktorí zložili sľub ticha. Nie sme nutne ani hanbliví. Ako introverti sme jednoducho orientovaní smerom do svojho vnútra. Rovnako, ako sú extroverti orientovaní smerom von.

Extroverti sú prirodzene otvorení ľudia a preto väčšinou platí, že čo vidíme navonok, nájdeme aj v ich vnútri.

Svoje potreby a názory v sebe nedusia, ale podelia sa o nich s ostatnými. Emócie prežívajú tak, že ich sebou nechávajú bezprostredne prúdiť. Rozprávaním si utrieďujú myšlienky a veľakrát tak vôbec zisťujú, čo chcú povedať.

Introvertovi je naopak prirodzená istá uzavretosť. My najprv všetko spracujeme vo svojom vnútri a až potom to ukážeme svetu.

Svoje myšlienky si najprv utrieďujeme v hlave a podelíme sa o ne až vtedy, keď nám je jasné, čo chceme povedať. Aj emócie prežívame hlavne vnútorne až pokiaľ necítime dôveru, že sa môžeme otvoriť a vypustiť ich von. Strážime si náš vnútorný svet, pretože je to to najzraniteľnejšie, čo máme.

Nie sme tak čitateľní ako extroverti. Takže ak niečo nedáme najavo a ak nás ľudia nedokážu prečítať, tak si to jednoducho domyslia.

Takto dostávame nálepky, za ktoré sa cítime previnilo. Extroverti vnímajú ticho ako niečo nesprávne, hoci pre nás je úplne prirodzené. Nátlak okolia nás potom zneistí. Nikomu predsa neprospieva, keď je poukázané, že je s ním niečo zle.

Ticho má veľa podôb

Pre extroverta znamená ticho prevažne dve veci. Buď je človek hanblivý alebo „hlúpy“. Extrovertom to takto dáva zmysel na základe ich typu osobnosti, ktorá je orientovaná na vonkajší svet.

Ak je extrovert ticho, väčšinou je dôvod jeden z týchto dvoch. Buď sa hanbí alebo na danú tému nevie nič povedať. Je to ich prirodzená perspektíva a nie je na nej nič zlé.

Problém však nastáva vtedy, keď extroverti očakávajú, že každý človek má rovnakú perspektívu.

Vtedy sa vytvárajú mylné presvedčenia.

Pre introverta nemá ticho len 2 dôvody. Z pohľadu introverta má ticho milión dôvodov ako napríklad:

– sme ticho, keď sa nevieme alebo nechceme otvoriť

– sme ticho, keď nás druhá strana nepočúva

– sme ticho, keď sa musíme dožadovať pozornosti

– sme ticho, keď sme bez energie

– sme ticho, keď nemáme čo povedať k veci

– sme ticho, keď necítime potrebu rozprávať

– sme ticho, keď sa hanbíme

– sme ticho, keď cítime faloš a nedôveru

– sme ticho, keď sme pozornosťou v našej hlave

A najbežnejší dôvod je ten, že žiaden dôvod neexistuje.

Ticho je nám prirodzené. Minimálne navonok, pretože naša myseľ nie je nikdy ticho. Vo svojom vnútri vedieme dialóg sami so sebou. A nie sme schizofrenici. Sme jednoducho stále v spojení so svojim vnútorným svetom.

V mysli si prehrávame rôzne situácie. Skúmame svoje myšlienky a nápady. Analyzujeme informácie, spájame si súvislosti a hľadáme riešenia.

Veľakrát sme tiež radi iba v roli poslucháča a pozorovateľa.

Milujeme byť v centre diania bez potreby zapájať sa. Keď môžeme počúvať konverzáciu bez toho, aby sme sa jej museli zúčastniť. Keď môžeme pozorovať ľudí bez toho, aby sme sa k ním museli pridať.

Hoci sme vtedy navonok ticho, vnútorne to tak nie je. Sme radi, že to môžeme prežívať po svojom. Máme z toho rovnaké potešenie ako extroverti z aktívnej interakcie alebo rozprávania.

Ticho má svoje výhody

Ticho je naše majstrovstvo a rozprávanie je zase majstrovstvo extrovertov. Stále sú to však len predpoklady a jedno nemôže existovať bez druhého. Oba typy osobnosti sa od seba môžu vzájomne učiť.

My sa môžeme učiť ako odhaliť svetu to, čo v sebe ukrývame. A extroverti sa môžu učiť ako stíchnuť a vytvoriť väčší priestor nie len pre nás, ale aj pre ich myšlienky.

Ticho ponúka výhody pre každého. Ticho je predsa už po stáročia cnosť. Učí to takmer každá filozofická škola a každý náboženský smer.

Napriek rozdielom sa všetci zhodujú, že skutočné myslenie je možné iba v tichu. Absencia hlasu umožňuje rozprávať myšlienkam.

Obzvlášť dôležité je to v dnešnom svete plnom hluku. Všetok priestor na naše myšlienky dnes zapĺňame rozptýleniami. Sme všade, ale zároveň nikdy nie sami so sebou.

Ticho nám otvára priestor na komunikáciu s našimi myšlienkami. S tými vedomými, ale aj podvedomými. Ticho prináša rozvahu. Ticho prináša odpovede a väčšiu perspektívu.

Už len pár minút ticha každý deň má terapeutické účinky. Umožňuje nám spomaliť, utriediť si myšlienky a nájsť riešenia. Ticho nám pomáha vyprázdniť si hlavu, čím odbúrava stres.

Epictetus povedal, že existuje dôvod, prečo máme dve uši a jedny ústa. A to aby sme počúvali dvakrát viac ako rozprávali. Pri počúvaní sa totiž môžeme naučiť niečo nové. Pri rozprávaní hovoríme iba to, čo už vieme.

Je hlúpe rozprávať nezmysly len preto, aby nebolo ticho. Ticho povie veľakrát viac ako slová.

Naučme sa brať ticho ako normálnu vec, pretože to tak je. Zo začiatku to je samozrejme ťažké, pretože celý život sme zvyknutí počúvať, že ticho je zlé. Je to však len vec zvyku.

Neustály pocit viny odbúrame tak, že sa už nebudeme náhliť k vyplneniu každého tichého momentu.

Tim Ferriss sa snažil zlepšiť svoj podcast, ktorý je momentálne jeden z najpočúvanejších na svete. Po jeho prvých epizódach mu dal spisovateľ Cal Fussman radu, ktorú Tim neskôr označil za tú zlomovú.

Nechaj, nech ticho robí hluk.

(let the silence make the noise)

Keď sa v začiatkoch podcastu nejaký hosť odmlčal alebo zasekol, Tim ihneď zakročil a snažil sa mu pomôcť. Snažil sa vyplniť každý tichý moment slovami.

Rada byť jednoducho ticho však jeho hosťom umožnila ísť naozaj do hĺbky. A tento fakt ho preslávil a odlíšil od ostatných. Nejeden Timov hosť sa priznal, že v jeho podcaste o sebe povedal veci, ktoré ešte nikdy nikomu nepovedal. Ani rodine.

Vďaka tichu sa jeho hostia dokázali viac otvoriť a úprimnejšie vyrozprávať. Ticho totiž v rozhovore otvára priestor na sebavyjadrenie. Ticho potláča nutkanie na rýchlu reakciu. Núti premýšľať a podnecuje k odhaleniu toho, čo sa skrýva hlboko v našom vnútri.

Skús to takto aj ty. Keď chceš od niekoho rozvitú odpoveď, polož otázku a skús byť ticho, pokiaľ ju nedostaneš. Nevyplňuj hneď ticho slovami.

Rovnako aj opačne, nereaguj hneď, keď si to potrebuješ premyslieť.

Nechaj, nech ticho robí hluk. Budeš sa cítiť uvoľnene a pôsobiť serióznejšie.