Všetko začína nevinne. Napadne ti jedna myšlienka, na ňu nadviaže druhá a tretia, až sa vytvorí prúd, ktorý sa nedá zastaviť. Čím viac sa snažíš myseľ utíšiť, tým je hlasnejšia.
Premýšľaš nad tým, čo ťa čaká a ani sa nenazdáš a premýšľaš nad minulosťou. Spájaš si súvislosti a odrazu si vytvoríš scenár, ktorý ťa zneistí.
Realita je pritom vždy iná ako naše predstavy. Len málokedy je nadmerné premýšľanie užitočné. Väčšinou spôsobuje zbytočný stres.
Pokojná a čistá myseľ je naša zbraň. Tak ako si ju udržať, keď to nejde?
Meditácia vyprázdňuje myseľ. Ale.
Si v strese? Máš hlavu plnú myšlienok? Medituj. Meditácia je dnes riešenie na akýkoľvek problém.
Ale.
Každý vraví, že medituje, no kto to robí naozaj? Niekto to skúsi raz, možno dvakrát a viac nie, lebo to nefunguje.
Sedíš, zatvoríš oči a snažíš sa na nič nemyslieť. O pár sekúnd sa pristihneš, ako myslíš na veci, ktoré inokedy ani neregistruješ. Paradoxne máš ešte viac myšlienok.
Dôvod je ten, že žijeme v dobe rozptýlení. Stále niečo robíme. Ponáhľame sa, lebo veríme, že nemáme čas strácať čas. Robíme niečo a popri tom už myslíme na to, čo budeme robiť potom. Rozptýlenia vyhľadávame aj aktívne, keď sa nudíme.
Ja sám pravidelne padám do tejto pasce. Ráno počúvam audio knihu, po práci sa potrebujem čím skôr venovať tvorbe alebo čítaniu. Vo voľnom čase ako prvé zapínam film alebo hru. Po čase sa pristihnem, že som nervózny a utrápený. Vtedy si uvedomím, že som znova spadol do pasce rozptýlení.
Nedávame svojim myšlienkam priestor. Svoje sústredenie smerujeme všade, len nie dovnútra. Všetky myšlienky tak hromadíme a potláčame do úzadia.
Preto sa pri pokuse o meditáciu objavia všetky naraz.
Zrazu ťa totiž nemá čo rozptyľovať. Si to len ty, sám so sebou. Nerobíš nič, máš zatvorené oči. Priletí jedna myšlienka a hneď za ňou aj druhá a tretia. Myšlienky postupne pribúdajú a prepájajú sa.
Vynoria sa ako neprečítané maily, keď svoju schránku otvoríš po pár mesiacoch. A rovnako ako v prípade neprečítaných mailov, aj myšlienky potrebuješ spracovať. Jednu po druhej.
Trvá to možno pár dní alebo týždňov, ale postupne sa zbavíš myšlienok z dávnej minulosti. Potom spracuješ aj nedávnu minulosť, až sa dostaneš k dnešku. A vtedy meditácia funguje.
Pri každej ďalšej meditácii sa ti objavia myšlienky, ale len z dneška, prípadne včerajška. Tie spracuješ rýchlo, možno za pár minút a zakrátko ti ostane len čistá myseľ.
Každou meditáciou ti bude trvať menej času, pokiaľ sa dostaneš do stavu čistej mysle. Až vtedy hlava stíchne a zregeneruje.
K pokojnej mysli pomáha rozvrh
Ak nechceš aktívne meditovať, skús rozvrh. Vopred si naplánuj svoj voľný čas.
Vyčleň si dni alebo hodiny na produktivitu, záľuby a na ničnerobenie.
Nemusí to byť nič konkrétne, stačí, že si rozložíš týždeň. Napr. 3 produktívne dni, 3 dni venované sebe a svojim záľubám a jeden deň ničnerobenia.
Keď sa cítiš energicky, využi voľný čas na produktivitu. Venuj sa niečomu, čo ti pomáha napredovať a rásť. Keď máš deň pod psa, venuj ho záľubám a tomu, čo ťa baví. A keď sa cítiš unavene a nervózne, jednoducho venuj čas ničnerobeniu.
Ničnerobenie je kľúč, ako si vyčistiť hlavu a udržať pokojnú myseľ. Nerobiť nič je však umenie. Neznamená to pozerať film alebo hrať hru. Znamená to naozaj nerobiť nič. Je to čas, ktorý venuješ svojmu vnútru bez rozptýlení.
Predstav si také zviera, napr. dobytok. To zviera nemá problém len tak stáť a hodiny pozerať do blba. Nič nerobí, nič nerieši, jednoducho je. Existuje. Žije.
Od zvierat sa môžeme naučiť cenné lekcie. Tak si zober príklad a aspoň raz do týždňa jednoducho buď. Venuj svoj čas len svojim myšlienkam. Nemusíš nad nimi rozmýšľať, nemusíš sa ich vedome zbavovať. Uvedomuj si ich a nechaj ich plynúť.
Po čase bude sa tvoja myseľ naučí myšlienky akosi povedome filtrovať.
Svojim myšlienkam sa tiež môžeš venovať aktívne. Tak, že si ich pravidelne vypíšeš z hlavy na papier. Vytváraj si myšlienkové mapy, píš denník alebo len jednoducho píš čo ti napadne, až pokiaľ myseľ nestíchne. Všetko z toho pomáha.
Ja si každý večer píšem denník. Skúšal som už milión variácii a momentálne mi vyhovuje forma v podobe 1-5 viet. Každý večer si napíšem len tie naj momenty, čo som za deň zažil. Dobré aj zlé. Potom zaspávam s vedomím, že môžem deň nechať za sebou, pretože je na papieri.
Forma provizórneho rozvrhu je individuálna vec, preto by si ho mal každý vytvoriť presne podľa seba. Len tak sa vyhneš výčitkám, že strácaš čas alebo že nedostatočne oddychuješ.
Najprv choď do bitky, až potom nájdeš pokoj
Metaforicky. Niekomu jednoducho funguje len fyzická aktivita. A to je fajn. Pre mňa je to okrem písania najlepšia forma ako si vyprázdniť hlavu.
Japonskí mnísi absolvujú výzvu Kaihogyo. V skratke to znamená, že zabehnú za 1000 dní rozdelených do 7 rokov takmer 1000 maratónov. Cieľ je trénovanie mentálnej odolnosti, aby našli pokoj aj v utrpení.
Toto je možno extrém, ale prekonanie fyzického utrpenia dodáva mysli pokoj. Určite poznáš ten pocit ľahkosti po náročnej fyzickej aktivite. Keď si prekonal samého seba.
Tak skús vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Skús prekonať bolesť a nezastaviť hneď, keď ti to je nepríjemné. Mne to najlepšie funguje s cvičením, ale je v podstate jedno o akú fyzickú aktivitu ide.
Všetko čo dosiahneš a prekonáš zocelí tvoju myseľ. Naučíš sa tak lepšie rozlišovať, čo je podstatné a čo nie.
Čítaj staré knihy
Ako povedal Bismarck – „hlupáci sa učia zo svojej skúsenosti, ja radšej profitujem zo skúsenosti ostatných„.
Nič ti nedá taký nadhľad na život ako staré knihy. Ale naozaj staré knihy, z minulého storočia, prípadne ešte staršie.
Uvedomíš si, že ľudia ani problémy nie sú dnes takmer o nič iné ako v minulosti. Pochopíš veci z väčšej perspektívy. A z väčšej perspektívy uvidíš, že 80% času riešime blbosti.
Myseľ môže byť pre introverta útočiskom, ale aj pascou. My si vyberáme, akou cestou sa vyberieme.
S čistou mysľou môžeme naplno využiť svoje silné stránky, ale táto cesta si vyžaduje aktívny prístup.
Môžeme tiež fungovať pasívne, ako je nám prirodzené. Takto však pravdepodobne spadneme do pasce neutíchajúcej mysle a nadmerného premýšľania.
Talent, predpoklady a silné stránky nestačia, ak ich ďalej nerozvíjame. Presne to je na živote tak krásne a zároveň ku*va náročné.