Nadmerné premýšľanie alebo známejší pojem „overthinking“ je bežným problémom introvertov.

Premýšľanie, analyzovanie a fantazírovanie je našou silnou stránkou. No často nad všetkým premýšľame až príliš veľa a príliš dlho.

Čím viac nad rôznymi vecami a situáciami premýšľame, tým viac ideme do hĺbky. A čím viac ideme do hĺbky, tým viac prechádzame z úrovne premýšľania na úroveň emócií.

Je to začarovaný kruh.

Nadmerným premýšľaním vieme aj z malej a bezvýznamnej veci vyrobiť problém, nad ktorým sa trápime. To môže vyústiť až do depresie.

Ja neznášam konflikty a keď sa mi nejaký stane viem, že mám pokazený zvyšok dňa. Neviem na to prestať myslieť a v hlave si to dookola prehrávam. Analyzujem čo som mal spraviť inak.

Nadmerné premýšľanie vie ľahko sabotovať naše ďalšie kroky, pretože ostaneme zaseknutí vo svojej hlave.

Prečo introverti nad vecami a situáciami nadmerne premýšľajú?

Doktorka Laurie Helgoe uskutočnila experiment, aby zistila, čo sa deje vnútri mozgu introvertov a extrovertov.

Zistila, že v mozgoch introvertov bola zaznamenaná všeobecne vyššia elektrická aktivita, ako u extrovertov.

Mozog introvertov vykazoval viac mozgovej aktivity bez ohľadu na vykonávanú aktivitu. Výsledky boli rovnaké, či už testované subjekty niečo robili, alebo len odpočívali. Aj pri odpočinku vykazoval mozog introvertov väčšiu aktivitu.

To ale neznamená, že introverti sú múdrejší a lepší ako extroverti. Náš mozog je len aktívnejší. Väčšia aktivita v mozgu znamená, že spracovávame väčší objem informácií za určitý čas, ako extroverti.

Tento fakt vysvetľuje dôvod, prečo zvykneme nadmerne premýšľať. Vysvetľuje to, prečo naša hlava nie je nikdy ticho, aj keď sme ticho navonok.

Potvrdila to aj ďalšia neurologická štúdia, ktorá je opísaná v knihe The Introvert Advantage. Štúdia zistila, že dve časti mozgu spájané s nadmerným premýšľaním sú u introvertoch veľmi aktívne.

Konkrétne je to predná mozgová kôra a časť Broca. Predná mozgová kôra je zodpovedná za pamäť, plánovanie, rozhodovanie a riešenie problémov. Časť Broca je spájaná s rečou a to aj v rámci vnútorného monológu so sebou samým.

Nadmerné premýšľanie je teda pre introvertov prirodzené. No to neznamená, že je to vždy dobré.

Nadmerné premýšľanie narobí veľakrát viac škody ako úžitku. Preto by sme sa mali naučiť, ako si od tejto vyčerpávajúcej mentálnej aktivity oddýchnuť.

Praktické rady ako riešiť nadmerné premýšľanie

Nadmerné premýšľanie sa nerieši ďalším premýšľaním.

Cieľ je vyprázdniť si hlavu.

Najlepšie riešenie je obyčajná prechádzka v prírode. Obyčajná prechádzka dokáže podľa tejto štúdie utíšiť hlavu.

Aj Gregory N. Bratman dokázal vo svojej  štúdií, že 90 minútová prechádzka v prírode značne zníži nervovú aktivitu v prednej mozgovej kôre.

Chôdza nie je žiadny nový objav.

Sám Nikola Tesla prišiel na svoje najväčšie objavy počas prechádzky parkom v Budapešti. Ernest Hemingway sa prechádzal ulicami vždy, keď sa zasekol pri písaní a potreboval si ujasniť myšlienky. Charles Darwin mal na dennom rozvrhu prechádzky, rovnako ako Steve Jobs. A mnohí ďalší ľudia, ktorí zmenili svet.

Chôdza a pobyt v prírode nie je vedecký objav. Je to naša prirodzenosť, na ktorú akosi zabúdame. Vyvinuli sme sa pre chôdzu.

V minulosti ľudia nemali dopravné prostriedky. Presúvali sa a skúmali prostredie výhradne vlastnými nohami. Každú vzdialenosť sme prekonali pešo.

Predstav si bábätko, ktoré vrieska, plače a kope nohami. Rodič ho uloží do kočiaru a v moment, kedy sa kočiar pohne, sa dieťa upokojí. Funguje to batoľatám a funguje to aj nám.

Prechádzka čistí hlavu a upokojuje. Ideálne niekde v prírode alebo niekde, kde sa nenachádza veľa ľudí.

Prechádzka je meditácia chôdzou.

Skús sa aspoň na hodinu prejsť niekde v prírode. Vnímaj okolie, vnímaj seba a svoju prítomnosť. Vnímaj kroky, ktoré ukladáš jeden po druhom. Môžeš si predstavovať, kto každý mohol kráčať touto cestou pred tebou. Už pár minút stačí na zastavenie myšlienok a postupné vyprázdnenie hlavy.

Okrem mentálneho zdravia spravíš niečo aj pre svoje fyzické zdravie. V dnešnej dobe sa nehýbeme, sme sedavá generácia.

Dlhodobé sedenie má pre telo veľmi škodlivé účinky. Nie nadarmo sa hovorí, sitting is new smoking – sedenie je nové fajčenie.

Ja osobne milujem vodu. Chodím sa prechádzať k rieke alebo k miestnemu jazeru. Niekedy mi stačí len sedieť pri vode a sledovať jej hladinu.

Ako riešiť nadmerné premýšľanie doma?

Je vedecky dokázané, že mozgová aktivita sa dá upokojiť aj sledovaním obrázkov prírody a počúvaním jej zvukov. Ak sa ti nechce ísť von, skús si na Youtube pustiť nejaké zvuky prírody, zatvor oči a pokús sa meditovať.

Mne tiež pomáha, keď vyhľadám svoju komfortnú zónu a zaleziem do nej. Pre každého znamená komfortná zóna niečo iné. Pre mňa je to byť osamote, zapnúť si film, hru alebo len ležať a počúvať hudbu.

Pomáha aj keď si všetko z hlavy vypíšeš na papier alebo do počítača. Ďalej to nemusíš riešiť. Kúzlo robí samotný proces, že si všetko dostaneš z hlavy von.

Píše sa to ľahšie ako sa to robí, no zastaviť nadmerné premýšľanie môže aj to, keď si uvedomíš, že to robíš. Keď sa v takej situácií prichytíš, snaž sa na ňu pozrieť z väčšej perspektívy. Čo by si poradil kamarátovi, keby v hlave riešil to, čo práve ty?

Iným sa radí ľahšie ako sebe, preto si to takto skôr uvedomíš.

Vráť sa do prítomnosti. Vždy si len tu a teraz.

Táto myšlienka je veľmi pekne zobrazená vo filme podľa knižnej predlohy – Pokojný bojovník. Kniha je ďaleko lepšia, no film nezaberie toľko času. Vyskúšaj.