Sedíš v zasadačke s dvadsiatimi kolegami a na programe je firemná porada. Extroverti si prirodzene obsadia miesta vpredu, čo najbližšie k projektoru. Introvertom to vyhovuje a tak si môžu sadnúť viac do úzadia. Začne porada. Šéf povie pár slov a otvorí sa diskusia a brainstorming. Čo začne pozvoľne sa o pár minút prehupne do prekrikovania. Počuť len tých, ktorí sú najhlasnejší.
Možno sa pokúsi prehovoriť aj introvert zozadu, no jeho slová sa stratia v hluku. Možno na seba na chvíľu upúta pozornosť, ale po chvíli ju v tom ruchu stratí. Keď sa najhlasnejší rozbehnú, je počuť len ich. A názor či nápad najhlasnejších sa často aj presadí. Introvert zahodí snahu a radšej zostane ticho, aj keď má čo povedať. Tí aktívni zožnú na záver pochvalu a tým tichým sa ujde poznámka, aby sa nabudúce viac snažili.
Extrovertné prostredie je takmer všade
Normy spoločenských interakcií vychádzajú z extrovertnosti. Za správne sa považuje byť zhovorčivý, nie tichý. Je správne byť otvorený a spoločenský, nie rezervovaný. Komunikatívnosť a práca v kolektíve je cenená viac než myslenie a samostatnosť.
Ako povedala psychologička Laurie Helgoe:
Žijeme v kapitalistickej, súťaživej spoločnosti, kde sú odmeňovaní tí, ktorí konajú rýchlo, hovoria hlasno a uprednostňujú činy pred premýšľaním. Introverti sa potom cítia menejcenne.
Hlasní a akční ľudia sa presadzujú veľakrát len vďaka svojej náture. Extrovertom sa darí lepšie, pretože môžu naplno využívať svoje dominantné stránky. Môžu excelovať tým, že sú sami sebou.
Na extrovertoch nie je nič zlé. Človek si nevyberá, s akou typológiou osobnosti sa narodí. Extroverti majú len to šťastie, že tá ich je v spoločnosti viac cenená.
Aj my introverti máme na to, aby sme sa v škole či v práci presadili. Máme na to, aby sme excelovali. Brzdí nás v tom len prostredie. Nie je to fér, no musíme naučiť, ako v extrovertnom prostredí nie len prežívať, ale hlavne presadiť sa.
Musíme sa naučiť presadiť aj v extrovertnom prostredí
Keď nechceme, aby bol niekto uprednostnený len preto, že je hlasnejší, musíme na sebe pracovať. Aj keď to nie je fér.
Naša cesta nie je s extrovertmi priamo súperiť. Nemôžeme súperiť s ich dominantnými stránkami, pretože u nás sú to slabé stránky. No svoje slabé stránky môžeme dotlačiť na úroveň, kde nás už nebudú brzdiť. Keď sa nebudeme musieť zaoberať svojimi slabými stránkami, môžeme začať naplno využívať tie silné. A to je cieľ.
Mali by sme sa snažiť zlepšiť v tom, čo je pre extrovertov prirodzené. To znamená naučiť sa lepšie pracovať s našou energiou určenou pre socializáciu. Menej sa hanbiť. Naučiť sa seba zastať. Povedať svoj názor a dať najavo to, čo máme v hlave.
Neznamená to, že by sme sa mali meniť na extrovertov alebo sa na nich hrať. Mali by sme zapracovať na našich slabých stránkach do bodu, kedy nám už nebudú prekážkou.
Nemusíme sa stať majstrami v socializácii a komunikácii. Stačí sa len zlepšiť. Len ťažko sa posunieš z úrovne 1 na 10. No z úrovne 1 na úroveň 4-5 to také ťažké nie je. Dá sa to zvládnuť. A 5-ka je dobrý priemer. To stačí. Priemer znamená, že v tom nebudeme excelovať, no nebudeme ani úplne neschopní.
Všetko je len vecou tréningu. Krok po kroku sa to zlepší. To, čo je pre nás na začiatku nepredstaviteľné bude jednoduché po pár nazbieraných hodinách tréningu.
Všetko je ťažké predtým, než to začne byť ľahké.
Ako môže introvert konkurovať extrovertom v ich prostredí?
Opierajme sa o naše silné stránky.
A) Extroverti trávia s ľuďmi najviac času, no aj tak ich nedokážu čítať tak ako my. Sme všímaví a neuniknú nám detaily. Spájame si súvislosti, takže nám dochádzajú veci, ktoré extrovertom unikajú. Extroverti nás porážajú v rozprávaní, my ich v pozorovaní.
Ovládame mapovanie terénu a čítanie ľudí. Našu všímavosť môžeme využiť. Najdôležitejšie je ale načasovanie. Nefungujeme tak dobre v skupine ľudí ako pri jednotlivcoch.
Preto by sme mali vyhľadávať ľudí, šéfa, učiteľa jednotlivo a dať im o sebe vedieť. Príď ako prvý a začni konverzáciu. Takto je to znesiteľnejšie, keďže tam ešte nie sú ostatní.
B) Vedkyňa Michelle Dickinson je vo vedeckej komunite uznávaná osobnosť a často je pozývaná na vedecké prednášky. Je však introvertka a prednášanie pred verejnosťou jej robí veľké problémy. Preto prišla s riešením, ktoré jej funguje. Vymyslela pre seba alter ego, teda svoje druhé, fiktívne „ja“. Vymyslela si osobu s menom Nanogirl.
Nanogirl je v jej predstave extrovertka, ktorá miluje prednášanie a chytá sa každej možnosti zdieľať svoje informácie ostatným. Pred každou svojou prednáškou si predstavuje, že je Nanogirl. To jej dodáva sebavedomie prednášať.
C) Autorka knihy Introvertný líder – Jennifer Kahnweiler zase vymyslela princíp štyroch „P“.
Preparation, Presence, Pushing, Practice. Teda príprava, prítomnosť, potlačenie a tréning. Tieto 4 slová v poradí predstavujú stručný návod, ako môže introvert excelovať v extrovertnom prostredí.
Príprava znamená vytvoriť si plán, ako aktívne začať. Jeho cieľom je hneď na začiatku alebo po vstupe do miestnosti niečo povedať alebo nadviazať konverzáciu. Ideálne do prvých 5 minút. Čím dlhšie sme ticho, tým ťažšie je pre nás rozprávať. Stačí s niekým prehodiť pár slov, napr. k danej téme alebo udalosti. Stačí niečo okomentovať alebo podotknúť.
Druhý princíp znamená aktívne sa sústrediť na prítomnosť. Či už je to konkrétna osoba, rozhovor, prednáška alebo téma, ktorá sa rozoberá. Dávaj pozor, vnímaj a na základe prijatých informácií sa musíš potlačiť, čo je tretí princíp.
Musíš sa potlačiť a vyjsť zo svojej komfortnej zóny. My introverti sa totiž zvykneme stiahnuť do našej hlavy, lebo je nám to prirodzené. A keď to spravíme, len ťažko z nej vylezieme.
Namiesto neustáleho počúvania sa tak odhodlaj niečo povedať. Svoj názor alebo myšlienku, hoci len jednou vetou.
A to je všetko. Štvrtý princíp je pripomienka, že tréning robí majstra. Tieto 3 princípy sú pre nás energeticky náročné, no dajú sa zvládnuť v priebehu pár minút.
Hoci nám takáto snaha vyčerpá energiu, nevadí. Tréningom sa naša energická kapacita zvyšuje. Najdôležitejšia je tu konzistentnosť. Je lepšie sa prekonať každý deň len na 20 minút, ako v jeden deň na 5 hodín a zvyšok týždňa vôbec. Mozog sa učí vďaka opakovaniu.
D) Pred návštevou extrovertného prostredia si načerpaj energiu. Viem, že v škole tráviš 6 hodín a v práci 8. A nie vždy si môže introvert nájsť priestor na oddych aj počas tohto času. Preto aspoň príď čo najlepšie zregenerovaný.
Vyčerpaný introvert veľa vody nenamúti a obzvlášť nie, keď sa nachádza vo vyčerpávajúcom prostredí.
Najideálnejšie je si nájsť pár minút pre seba aj počas školy alebo práce. Keď máš príležitosť oddýchnuť si a načerpať novú energiu, urob to. Nemusíš tráviť všetky prestávky s ostatnými. Niekedy pomôže aj 5 minút ticha osamote vo wc kabínke.
Každý introvert sa musí naučiť, ako pracovať so svojou energiou čo najefektívnejšie.
E) Daj o sebe vedieť na začiatku a na konci. Prekonaj sa na pár minút na začiatku a pár minút na konci. Dáš o sebe vedieť a ľudia si aj tak najčastejšie pamätajú len to posledné.
Výhodou je opäť čas. Nemusíš byť stredobodom pozornosti celé hodiny. Dáš o sebe vedieť len na pár minút. Môžeš to aplikovať aj tak, že prídeš skôr ako ostatní. Alebo sa ozveš dodatočne, po skončení. Môžeš tak zhrnúť nejaké postrehy alebo nápady zo stretnutia.
Introverti majú všeobecne výborné analytické aj kreatívne myslenie. Tým, že trávime dosť času v našich hlavách dokážeme problémy a úlohy rozobrať do hĺbky a nájsť aj riešenie. Potrebujeme len priestor, aby sme ho mohli ukázať. A úplný začiatok alebo koniec je náš čas.