#11 List môjmu mladšiemu ja

Môj zápisník

Už v škôlke som bol samotár. Uzatváral som sa do seba a žil som vo svojej fantázii. Mojou realitou boli nereálne veci. Sníval som o cestovaní v čase, o superschopnostiach. Predstavoval som si, aké by to bolo byť superhrdinom.

Pretože v skutočnej realite som sa strácal. Bol som iný ako ostatní rovesníci a v nikom som nenašiel tú pravú oporu. Ani v rodičoch, hoci mi vedome nechceli zle.

Dnes, keď pozerám spätne na moje detstvo a dospievanie tak viem, ako málo stačilo k tomu, aby bolo všetko lepšie. Aby som v puberte nemával depresie. Aby ma nešikanovali a aby som v sebe všetko nedusil. Hoci som nikdy nedal nič najavo, moje vnútro kričalo. Zožierala ma frustrácia zo seba, z rovesníkov a zožieral ma aj hnev, ktorý som cítil k môjmu otcovi, alkoholikovi.

Chýbal mi niekto, kto by ma viedol a preto to urobím sám pre seba. Čas síce nevrátim, ale môžem v sebe uzdraviť toho raneného chlapca. Napíšem list svojmu mladšiemu ja. Napíšem mu rady, ktoré by mi v tom veku veľmi pomohli.

Nie je s tebou nič zlé

Takmer každý človek dospieva rýchlejšie fyzicky ako dospieva mentálne.

A sú dva typy ľudí. Ľudia, ktorí sú orientovaní smerom von, na fyzický svet a na ostatných ľudí. A sú ľudia, ktorí sú orientovaní na svoje vnútro, na svoj vnútorný svet.

Je to tak dané z biologického hľadiska. Takto sa narodíme. Buď ako extroverti alebo introverti.

Ľudia, ktorí sú orientovaní smerom von sa medzi sebou rýchlo nájdu. Majú v sebe jasno už od malého veku, pretože prirodzene inklinujú k fyzickému svetu. Ich vnútorný svet je druhoradý a jeho rozvoj ich nebrzdí v normálnom fungovaní.

No ľudia, ktorí sú orientovaní na svoje vnútro majú počas dospievania často problém. Oni prirodzene inklinujú k svojmu vnútornému svetu, ale nemajú v ňom ešte jasno.

Nemajú ešte odpovede. Pochopenie ich vnútorného sveta nestíha držať krok s fyzickým svetom. A tak si myslia, že je s nimi niečo zlé. Vidia len to, že sú iní ako rovesníci a nechápu prečo.

No fakt, že si iný ako väčšina ešte neznamená, že je s tebou niečo zlé. Nie si stratený. V skutočnosti si len na začiatku procesu. Na začiatku cesty. Ešte ju nepoznáš a nemáš skúsenosti.

Vekom sa to všetko dorovná a následne otočí. Postupne objavíš samého seba. Spoznáš ako funguješ a naučíš sa to využívať vo svoj prospech.

Túto cestu musíš prejsť, nedá sa preskočiť. No môžeš si ju uľahčiť tým, že sa budeš mať rád. Ver mi, nepríde to samé. Ani vekom ani úspechmi. Mať sa rád je voľba. Čím skôr ju podstúpiš, tým ľahšie sa ti bude kráčať.

Nauč sa mať rád. Hoci sa ti to zdá nereálne, skúšaj to malými krokmi. Raz nastane ten zlom.

Rovesníci nie sú niečo viac ako ty

Myslíš si, že si jediný neschopný človek spomedzi všetkých rovesníkov. Veríš tomu, že si niečo menej. Obdivuješ ich, podriaďuješ sa im a ich názory považuješ za jedinú pravdu.

Je to však len tvoje skreslené vnímanie. Realita je taká, že všetci rovesníci sú rovnako neistí a ustráchaní ako ty. Nie každý si to prizná a nie každý to dá najavo. No v súkromí sa už nikto nepretvaruje.

Uvedom si, že si na rovnakej lodi. Nepripisuj ostatným vyššiu hodnotu ako sebe. Len vtedy budeš s rovesníkmi vychádzať. Pretože to, ako sa ty sám vnímaš, ľudia vycítia.

Keď sa vedome sám zhadzuješ, nahrávaš chlapcom, aby ťa šikanovali. Nahrávaš dievčatám, aby ťa nebrali vážne alebo iba využívali.

Neboj sa seba zastať. Povedz svoj názor a nepozeraj na to, či sa im bude páčiť. Nemusíš ho ani obhajovať, len ho povedz.

Zároveň si neber všetky názory rovesníkov k srdcu, pretože nikdy nebudeš vychádzať s každým. Nedá sa to. Nestrácaj čas s tými, ktorí ti za to nestoja. Po škole sa už pravdepodobne nikdy neuvidíte. Nemusíte byť kamaráti len preto, lebo ste spolužiaci.

Keď venuješ svoju energiu blbcom a ľuďom, ktorí ťa iba vyčerpávajú, tak nedávaš priestor tým ostatným. Tým, s ktorými si môžeš rozumieť. A vždy sa nájde niekto k tebe. Často spoznáš niekoho úžasného vtedy, keď to nečakáš. Uvoľni na to priestor.

Pracuj na svojom sebavedomí

Zdravé sebavedomie ti uľahčí každý jeden aspekt života. Je to to najdôležitejšie, na čom by si mal pracovať.

Pretože ak si neveríš, tak svoje telo ani myseľ nikdy plnohodnotne nevyužiješ. Vždy sa budeš krčiť pred ostatnými a veľakrát aj pred sebou.

Nečakaj ale, že to príde samé od seba. Zdravé sebavedomie nie je ilúzia, ktorej stačí veriť. Potrebuješ ho reálne získať.

Prihlás sa na tréning bojových umení. Karate, judo, jiu-jitsu, thajský box, hocičo. Naber odvahu, prihlás sa a choď na prvý tréning. Budeš to chcieť hneď vzdať a tvoje nízke sebavedomie sa ešte viac zníži, ale vytrvaj. Je to len dočasné.

Daj si záväzok a vydrž minimálne rok. Za ten rok budeš trpieť, ale to je cena, ktorú musíš zaplatiť. Po tom čase príde odmena. Potom si z čista jasna uvedomíš, aký to malo všetko zmysel. Získaš zdravé sebavedomie a tréning už nikdy nebudeš vnímať ako utrpenie.

Už z hľadiska evolúcie je pre chlapca / muža dôležité, aby sa mohol spoľahnúť na svoje telo. Aby sa vedel ubrániť. Keď to dokážeš, tak ťa už nezastaví strach.

Keď sa seba dokážeš zastať, tak za tebou už nebude žiadna priepasť. Bude tam stena a môžeš ísť iba dopredu.

Ak je táto cesta pre teba priskorá, tak sa venuj niečomu inému. Ale venuj sa tomu. Keď sa niečomu pravidelne venuješ, tak sa v tom zlepšuješ. A keď sa v tom začneš stávať dobrým, začne ti aj rásť zdravé sebavedomie.

Vzdelanie začína až po škole

Dobré známky neznamenajú nič. V škole si sa nikdy neučil, ani na maturitu. Prechádzal si s ľahkosťou a tak si veril, že to nepotrebuješ. A z časti si mal pravdu.

Školské vzdelanie je dôležité, ale je to len začiatok. Škola ťa odvezie z domu na prvú križovatku, no zvyšok cesty je na tebe.

Keď chceš dobrý život, potrebuješ na sebe pracovať. Potrebuješ sa učiť. Stále. Len hlupák sa prestáva učiť po škole.

Je síce dobré ak sa učíš na vlastných skúsenostiach, no vzdelávaním sa a poučením sa od iných sa to naučíš 2x rýchlejšie. Buď hladný po informáciách a nepozeraj na to, či ich niekedy využiješ. Ak ťa to baví, venuj sa tomu a uč sa. Nikdy nevieš, kedy to raz zúročíš.

Vo vzdelávaní sa je najdôležitejšia konzistentnosť. Aj 15 minút denne sa za rok nazbiera do takmer 100 hodín.

Investuj do seba, nie do materiálnych vecí

Zakaždým, keď sa chystáš minúť viac ako zanedbateľnú sumu peňazí si pripomeň, koľko času ti trvalo to zarobiť. Koľko svojho času si za tú sumu vymenil. Naozaj to stojí za to?

Skutočne ťa tešia tie drahé značkové tenisky alebo len to, čo prezentujú? Teší ťa to, že ti ich ostatní závidia? Že v nich máš pocit nadradenosti?

Nekupuj si drahé veci len preto, aby si sa zapáčil ostatným. Nedefinujú ťa veci, ale ty a tvoj charakter. Nebuď ten človek, ktorý je bez drahých a značkových vecí nikto.

Budeš sa cítiť slobodnejšie.

To však neznamená, že musíš ušetriť každý cent. Časť peňazí si šetri do budúcna, ale zároveň pravidelne investuj do seba. Do svojho rozvoja, do zážitkov a zdravia. Nikdy neľutuj minúť peniaze na knihu či kurz alebo seminár. Nikdy neľutuj minúť peniaze na podporu svojho zdravia. Neľutuj peniaze na zážitky, pretože tie si v sebe ponesieš navždy.

Jeden dedko mi raz povedal, že to, čo na svojom tele vybuduješ do 30ky, z toho budeš ťažiť po zvyšok života. Fyzicky, ale aj stravovaním. A svojim spôsobom má pravdu. Nezanedbávaj svoje zdravie a čím skôr svoje telo nastav na dobré návyky.

Ten, čo žije akoby mal byť každý deň jeho posledný, bude mať raz pravdu. Všetko zanedbávanie ťa neskôr dobehne. A neskôr v dospelosti je na nezaplatenie práve pocit, že si zdravý a nič ťa nebolí.

Čas je to najcennejšie, čo máš

V puberte si myslíš, že vieš, čo robíš, no neskôr pochopíš, že nevieš. Nikto to nemá vyriešené. Nikto nepozná budúcnosť a nikomu sa na 100% nenaplnia všetky plány a sny.

Taký je jednoducho život. Uvedomíš si, že všetko v ňom funguje duálne. Všetko je určitá výmena. Ak niečo chceš získať, musíš sa aj niečoho vzdať. Nedá sa mať všetko.

Tak sa rozhodni, čo je pre teba v dané obdobie priorita a venuj sa iba tomu.

Pridávať je ľahšie ako uberať, ale nie je to udržateľné. Každý deň máš len zopár aktívnych hodín a ty musíš rozhodnúť, ako ich vyplníš.

A neboj sa, že o niečo prídeš. Vždy ak sa niečoho vzdáš, tak zároveň aj niečo nové získaš. Nezmeškáš nič ak si denne neprescrolluješ instagram. Nemusíš byť vždy v „obraze“ aktuálnych správ a médií. Všetko je to odpad. Všetko to na ďalší deň stráca hodnotu, pretože prídu ďalšie správy. A dookola.

Ži viac prítomnosťou. Buď viac offline. Nauč sa mať rád malé veci, pretože tie nájdeš v každom dni. Veľké veci sú vzácne a nedá sa ich dosiahnuť každý deň.

A na záver nezabúdaj, že si svetu ukradnutý. Čo je dobrá vec. Môžeš robiť čo chceš. Môžeš žiť po svojom.

Share This