Z bytu som odchádzal ako každý deň tesne po siedmej. Čakala ma polhodinová prechádzka do školy. Chodil som pešo, pretože takto trvala cesta najdlhšie. Školu som neznášal. Čím som bol k nej bližšie, tým viac som cítil kŕče v bruchu.

Najťažšiu dilemu som mal pred poslednou križovatkou. Za ňou bolo vidieť školu. Vždy som sa tesne pred križovatkou rozhodoval, čo urobím. Keď som ju prešiel, tak som išiel normálne do školy.

Keď som odbočil ešte pred križovatkou, išiel som poza školu. Prvý rok na strednej som takto vymeškal takmer 250 hodín.

Od prvého dňa som sa medzi spolužiakmi zapísal zle. Uzavrel som sa do seba a s nikým som sa nebavil. Odmietal som aj tých, ktorí sa ma úprimne snažili spoznať. Staval som sa do pozície „ja proti všetkým“.

Tváril som sa, že nikoho nepotrebujem, no pritom som bol zúfalo osamelý. Chcel som mať kamarátov, ale nevedel som ako na to. Bol som presvedčený len o jednom, že nemôžem byť sám sebou.

Hanbil som sa za to, že som bol iný. Že mi neprišlo smiešne to, čo ostatným. Že ma nezaujímalo to, čo ostatných a že som sa nevedel uvoľniť tak ako ostatní. Nevedel som sa vyjadriť bez toho, aby som nesčervenal.

Vytvoril som si okolo seba štít, aby ma nikto nevidel takého, aký skutočne som.

Preto som miloval chodiť poza školu. Vtedy som sa necítil osamelo, hoci som bol sám. Vtedy som bol sám sebou. Hodiny som sa len tak prechádzal, počúval pesničky. Pozoroval som rieku, túlal sa v prírode. Pozoroval som ľudí. Predstavoval som si, čo robia vonku v pracovný čas a kam idú. Fantazíroval som. Nevadila mi zima ani dážď. Nenudil som sa. Bolo to pre mňa dobrodružstvo. Sám sebe som bol najlepším priateľom.

Introvert je sám sebe najlepším priateľom

Ľudia sú spoločenské tvory a každý z nás potrebuje socializáciu a priateľov. No ľudia sú tiež samotárske tvory a každý z nás potrebuje byť aj sám so sebou.

Pomer závisí nielen na našej voľbe, ale hlavne na našej typológii osobnosti. Extroverti sú o niečo viac spoločenskí. Introverti sú o niečo viac samotárski.

Takto jednoducho fungujeme. Introvert sa vždy najprv obracia na svoje vnútorné ja. Tam hľadáme odpovede. Tam si vyjasňujeme myšlienky a pocity. Tam všetko spracovávame. Až potom sa obraciame na vonkajší svet. Na ostatných ľudí.

Sme v neustálom kontakte s našim vnútorným ja a preto sme sami sebe najlepšími priateľmi.

Potrebujeme, aby to tak bolo.

Ak sa nemáme radi a nemáme dobrý vzťah sami so sebou, tak je to pre nás katastrofa. Sami pred sebou totiž nikdy neutečieme.

Potom iba hľadáme náplasť v spoločnosti ostatných ľudí. Potom sú pre nás vzťahy vecou potreby a nie voľby. A preto nikdy nevydržia.

Musíme sa naučiť byť sami sebe najlepšími priateľmi. Nášho vnútorného „ja“ sa nikdy nezbavíme, tak sa radšej skúsme pochopiť a nájdime si k sebe cestu.

Nauč sa byť sám sebe najlepším priateľom

To, že ťa nechápe okolie ešte neznamená, že v sebe nemôžeš mať jasno ty. Okolie neovplyvníš, ale seba áno.

Keď máš o sebe príbeh, že si menejcenný/á, tvoja myseľ tomu uverí. Zmeň svoj príbeh a zmeníš svoj život.

Polož si otázku: Čo sa mi na mne nepáči? Definuj to.

Že nie si ako ostatní? Chcel/a by si byť ako oni? Menil/a by si?

V tom prípade si uvedom, že by si získal/a nielen ich silné stránky, ale aj tie slabé. S prijatím všetkého, po čom túžiš by si prijal/a aj to, po čom netúžiš. Nielen to dobré, ale aj to zlé. Zároveň by si sa vzdal/a toho, čo na sebe miluješ. Stále chceš meniť? Nepozeraj iba na tú špičku ľadovca nad hladinou.

Keď si jasne zadefinuješ to, čo sa ti na tebe nepáči, tak si hneď odhalíš aj riešenie, ako to napraviť. Dobre položená otázka je polovica odpovede. Možno si uvedomíš, že to ani vôbec nie je tak hrozné, ako sa ti zdalo, pokiaľ si to nedefinoval/a.

Keď o sebe zmýšľaš negatívne, všímaš si na sebe len tie negatívne veci. No keď o sebe zmýšľaš pozitívne, začneš na sebe vidieť aj pozitívne veci. A hoci tie pozitívne veci nechceš alebo nedokážeš vidieť, vždy sa dá aj na negatívnych veciach nájsť niečo pozitívne.

Hľadaj niečo pozitívne, pokiaľ to nenájdeš. Je to dôležité, pretože tvoje slová a myšlienky ovplyvňujú tvoje emócie. Tvoje emócie následne ovplyvňujú tvoju energiu a tvoje rozpoloženie. A tvoje rozpoloženie ovplyvňuje tvoj príbeh, ktorý o sebe vedieš.

Zmeň svoj príbeh tým, že zmeníš myšlienky a slová, ktoré o sebe máš.

Rozprávaj o sebe viac pozitívne. A hlavne, rozprávaj k sebe pozitívne. Naša myseľ je naozaj fascinujúci nástroj, pretože uverí všetkému, o čom ju presvedčíme.

Nečakaj rýchle výsledky. Zo začiatku potrebuješ disciplínu a konzistentnosť. Postupne si však vytvoríš nový návyk a raz príde ten deň, kedy sa všetko zmení z večera na ráno.

Keď si osamote, tráv viac aktívneho času so sebou. Nehľadaj len pasívne rozptýlenia. Samota je najlepší priestor na spoznanie samého seba. Venuj sa tomu, k čomu nepotrebuješ nikoho iného. Bez hanby a výčitiek. Iba so svojou prítomnosťou.

To, že sú moje sny odlišné od tých tvojich ešte neznamená, že nie sú dôležité.

Meg March

Neskrývaj svoje pravé ja. Spoznávaj ho. Čím lepšie sebe porozumieš, tým viac sa budeš cítiť vyrovnanejšie a pokojnejšie. Takúto energiu budeš potom vyžarovať a rovnako aj priťahovať.

Tak ako hlučná energia priťahuje hlučných ľudí, tak aj upokojujúca energia priťahuje pokojných ľudí.

Všetci jednoducho nie sme rovnakí. Niekto dokáže byť kamarát s každým a za pár minút sa spriatelí aj s bezdomovcom. Niekto je rád stredobodom pozornosti. Niekto však nie.

Nepozeraj na seba normou spoločnosti. Vytvor si vlastnú normu. Najprv buď kamarát sám so sebou. Potom si hľadaj ďalších kamarátov.

Takto budú tvoje vzťahy o mnoho silnejšie a úprimnejšie.